Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dodala však, že od vlaňajšieho pokusu o puč má mnoho Turkov pocit, že Európa ich zradila. Za vstup do Únie sa tak podľa jej slov v súčasnosti zasadzuje len približne 30 percent Turkov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. júla (TASR) – Turecko sa stále chce stať riadnym členom Európskej únie, pričom tento krok vníma ako svoju strategickú voľbu. Pri príležitosti nadchádzajúceho výročia potlačeného pokusu o štátny prevrat z 15. júla 2016 to dnes na pôde tureckej ambasády v Bratislave povedala turecká veľvyslankyňa v SR Hatice Asligülová Ügdülová.
"Ako pred troma týždňami zdôraznil náš prezident, stať sa riadnym členom Európskej únie je pre Turecko strategická voľba," uviedla Ügdülová. Dodala však, že od vlaňajšieho pokusu o puč má mnoho Turkov pocit, že Európa ich zradila. Za vstup do Únie sa tak podľa jej slov v súčasnosti zasadzuje len približne 30 percent Turkov, zatiaľ čo pred začiatkom prístupových rokovaní (asi 12 rokov dozadu), ich bolo až okolo 75 percent.
Turecko sa totiž podľa Ügdülovej ocitlo v ťažkých časoch, keďže okrem pučistov z teroristickej organizácie Fethullaha Gülena (FETÖ) bojuje v rovnakej dobe na svojom území aj s dvoma veľkými teroristickými organizáciami - Kurdskou stranou pracujúcich (PKK) a Islamským štátom (IS) a zároveň poskytuje útočisko vyše trom miliónom utečencom. Prirodzene tak po pokuse o prevrat očakávalo porozumenie a povzbudenie od svojich priateľov a spojencov vo svete. Dostalo sa mu ho však pomerne málo. Veľvyslankyňa v tejto súvislosti však zdôraznila, že práve Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktorá Ankare v tejto situácii podporu prejavila.
"Turecký ľud nikdy nezabudne na podporu, ktorú mu poskytla slovenská vláda a slovenský národ, v tejto náročnej dobe. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák bol medzi vôbec prvými štátnikmi, ktorí zavolali svojmu tureckému náprotivku - ministrovi zahraničných vecí Mevlütovi Čavušoglovi počas tej príšernej noci (pokusu o prevrat). Avšak, až na pár výnimiek, sa nám prejavu rovnakej solidarity od väčšiny európskych krajín nedostalo," povedala Ügdülová. Dodala, že Lajčák bol zároveň jedným z prvých ministrov krajín EÚ, ktorí Ankaru po zmarenom puči aj navštívili.
Zo zosnovania pokusu o puč obviňuje Turecko exilového duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v USA a sieť jeho podporovateľov známu pod skratkou FETÖ, ktorú Ankara označuje za teroristickú organizáciu s politickými a ekonomickými ambíciami. Podľa Ügdülovej sa nijakí jej príslušníci na Slovensku nenachádzajú.
"FETÖ na Slovensku neexistuje, pričom slovenským úradom môžeme poďakovať za ich úzku spoluprácu. Vieme však, že vo viac ako 120 krajinách sa táto teroristická organizácia hlási k školám, jazykovým kurzom aj niektorým ekonomickým aktivitám. Na Slovensku tiež pred pár rokmi založili (príslušníci FETÖ) malý jazykový kurz, ktorý však následne sami zrušili, myslím, že minulý rok. Odvtedy tu prítomní nie sú," dodala turecká veľvyslankyňa.
Po prekazenom pokuse o prevrat zaviedla Ankara výnimočný stav. Turecké úrady zároveň zatkli takmer 50.000 ľudí a zo štátnej správy, armády i súkromného sektora bolo prepustených už viac ako 142.000 ľudí. Ügdülová v tejto súvislosti pripustila, že Turecko na takýto nápor zadržaných nebolo celkom pripravené a netušilo, ako mnoho ľudí pracujúcich v polícii, súdnictve, štátnych službách či vzdelávacom systéme bolo zapojených do pokusu o prevrat. Turecko však podľa nej na toto kapacitu má. Navyše ministerstvo spravodlivosti podľa jej slov začalo s výstavbou nových takýchto zariadení na umiestnenie množstva zadržaných.
Ambasádorka zároveň zdôraznila, že pred dvoma mesiacmi sa začali prvé súdne procesy do zadržanými osobami obvinenými z účasti na pokuse o puč a Ankara dúfa, že prebehnú čo najrýchlejšie. Ak podľa nej následne vysvitne, že nejakí "ľudia boli neprávom obvinení, budú oslobodení a nebudú držaní vo väzení". Dodala, že približne 34.000 zamestnancom štátnej správy, ktorí boli neprávom prepustení z práce, už bolo umožnené do zamestnania sa vrátiť.
Ügdülová dnes so slovenskými novinármi hovorila tiež o otázke znovuzavedenia trestu smrti v Turecku. Tú mnohí predstavitelia EÚ opakovane označili za neprípustnú hranicu, tzv. červenú čiaru, ktorá by teda pre Turecko zrejme predstavovala zastavenie prístupových rokovaní. Veľvyslankyňa zdôraznila, že takéto želanie pramení z ľudu, pričom odráža pocity Turkov nahnevaných po pokuse o prevrat, ktorý si vyžiadal 250 životov a 2193 zranených. Dodala, že o treste smrti musí rozhodnúť parlament, ktorý však o tejto otázke zatiaľ nerokuje.
"Ako pred troma týždňami zdôraznil náš prezident, stať sa riadnym členom Európskej únie je pre Turecko strategická voľba," uviedla Ügdülová. Dodala však, že od vlaňajšieho pokusu o puč má mnoho Turkov pocit, že Európa ich zradila. Za vstup do Únie sa tak podľa jej slov v súčasnosti zasadzuje len približne 30 percent Turkov, zatiaľ čo pred začiatkom prístupových rokovaní (asi 12 rokov dozadu), ich bolo až okolo 75 percent.
Turecko sa totiž podľa Ügdülovej ocitlo v ťažkých časoch, keďže okrem pučistov z teroristickej organizácie Fethullaha Gülena (FETÖ) bojuje v rovnakej dobe na svojom území aj s dvoma veľkými teroristickými organizáciami - Kurdskou stranou pracujúcich (PKK) a Islamským štátom (IS) a zároveň poskytuje útočisko vyše trom miliónom utečencom. Prirodzene tak po pokuse o prevrat očakávalo porozumenie a povzbudenie od svojich priateľov a spojencov vo svete. Dostalo sa mu ho však pomerne málo. Veľvyslankyňa v tejto súvislosti však zdôraznila, že práve Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktorá Ankare v tejto situácii podporu prejavila.
"Turecký ľud nikdy nezabudne na podporu, ktorú mu poskytla slovenská vláda a slovenský národ, v tejto náročnej dobe. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák bol medzi vôbec prvými štátnikmi, ktorí zavolali svojmu tureckému náprotivku - ministrovi zahraničných vecí Mevlütovi Čavušoglovi počas tej príšernej noci (pokusu o prevrat). Avšak, až na pár výnimiek, sa nám prejavu rovnakej solidarity od väčšiny európskych krajín nedostalo," povedala Ügdülová. Dodala, že Lajčák bol zároveň jedným z prvých ministrov krajín EÚ, ktorí Ankaru po zmarenom puči aj navštívili.
Zo zosnovania pokusu o puč obviňuje Turecko exilového duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v USA a sieť jeho podporovateľov známu pod skratkou FETÖ, ktorú Ankara označuje za teroristickú organizáciu s politickými a ekonomickými ambíciami. Podľa Ügdülovej sa nijakí jej príslušníci na Slovensku nenachádzajú.
"FETÖ na Slovensku neexistuje, pričom slovenským úradom môžeme poďakovať za ich úzku spoluprácu. Vieme však, že vo viac ako 120 krajinách sa táto teroristická organizácia hlási k školám, jazykovým kurzom aj niektorým ekonomickým aktivitám. Na Slovensku tiež pred pár rokmi založili (príslušníci FETÖ) malý jazykový kurz, ktorý však následne sami zrušili, myslím, že minulý rok. Odvtedy tu prítomní nie sú," dodala turecká veľvyslankyňa.
Po prekazenom pokuse o prevrat zaviedla Ankara výnimočný stav. Turecké úrady zároveň zatkli takmer 50.000 ľudí a zo štátnej správy, armády i súkromného sektora bolo prepustených už viac ako 142.000 ľudí. Ügdülová v tejto súvislosti pripustila, že Turecko na takýto nápor zadržaných nebolo celkom pripravené a netušilo, ako mnoho ľudí pracujúcich v polícii, súdnictve, štátnych službách či vzdelávacom systéme bolo zapojených do pokusu o prevrat. Turecko však podľa nej na toto kapacitu má. Navyše ministerstvo spravodlivosti podľa jej slov začalo s výstavbou nových takýchto zariadení na umiestnenie množstva zadržaných.
Ambasádorka zároveň zdôraznila, že pred dvoma mesiacmi sa začali prvé súdne procesy do zadržanými osobami obvinenými z účasti na pokuse o puč a Ankara dúfa, že prebehnú čo najrýchlejšie. Ak podľa nej následne vysvitne, že nejakí "ľudia boli neprávom obvinení, budú oslobodení a nebudú držaní vo väzení". Dodala, že približne 34.000 zamestnancom štátnej správy, ktorí boli neprávom prepustení z práce, už bolo umožnené do zamestnania sa vrátiť.
Ügdülová dnes so slovenskými novinármi hovorila tiež o otázke znovuzavedenia trestu smrti v Turecku. Tú mnohí predstavitelia EÚ opakovane označili za neprípustnú hranicu, tzv. červenú čiaru, ktorá by teda pre Turecko zrejme predstavovala zastavenie prístupových rokovaní. Veľvyslankyňa zdôraznila, že takéto želanie pramení z ľudu, pričom odráža pocity Turkov nahnevaných po pokuse o prevrat, ktorý si vyžiadal 250 životov a 2193 zranených. Dodala, že o treste smrti musí rozhodnúť parlament, ktorý však o tejto otázke zatiaľ nerokuje.
