Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dobrovoľníkom z Čergova a Pienin totiž koncom mája zamietli akreditáciu na úseku integrovaného záchranného systému (IZS), o ktorú je nutné žiadať od minulého roka.
Autor TASR
,aktualizované Červený Kláštor 4. júna (TASR) - Novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú do Národnej rady SR predložil poslanec Samuel Migaľ (Hlas-SD), sťaží činnosť dobrovoľníkom. Na tlačovej konferencii na to upozornili zástupcovia Horskej služby (HS) Pieninského národného parku (PIENAP), Čergova a Malej Fatry. Zároveň tvrdia, že Ministerstvo vnútra (MV) SR odmieta pomoc tretieho sektora pri záchrane v horách.
Dobrovoľníkom z Čergova a Pienin totiž koncom mája zamietli akreditáciu na úseku integrovaného záchranného systému (IZS), o ktorú je nutné žiadať od minulého roka. Združenia spochybňujú transparentnosť pri udeľovaní akreditácií a negatívne vnímajú aj nezverejňovanie zoznamu akreditačnej komisie či akreditačných štandardov. Voči rozhodnutiu štátnych orgánov plánujú podať tzv. rozklad.
"Ide nám o to, aby sme chránili život a zdravie ľudí, aj prírodu. Sme občianske združenia, od štátu sme za štyri roky nedostali ani cent. Ide nám o to, aby sa v rámci horskej záchrany niečo zlepšilo, stav je neúnosný," skonštatoval predseda HS PIENAP-u Marko Popovič. Neudelenie akreditácie ho prekvapilo a upozornil, že dobrovoľníci vykonávajú nielen záchranné činnosti. V regióne pôsobia preventívne, opravujú turistickú infraštruktúru a taktiež vzdelávajú.
Ako dôvod neudelenia akreditácie akreditačná komisia uviedla, že združenia nesplnili podmienky. "Keďže nie sú verejne dostupné nijaké akreditačné štandardy, našu žiadosť o akreditáciu v rámci IZS sme vypracovali s najlepším vedomím a svedomím. Ak by boli akreditačné štandardy vopred prediskutované, vychádzali z reálnej praxe a boli vopred verejne dostupné, predišli by sme mnohým nedorozumeniam a nejasnostiam. Sme toho názoru, že požadované doklady sú nad rámec zákona a zároveň sú nesplniteľné a v niektorých prípadoch aj nejasné," zdôraznil predseda HS Čergov Juraj Ružbarský.
Starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný si nevie predstaviť, že by v Pieninách nepôsobili dobrovoľní horskí záchranári. "Z minulosti máme veľa skúseností, keď zachraňovali a pomáhali, PIENAP je veľmi navštevovaný turistami a ich úloha je nezastupiteľná. Ak by tu nepôsobili, malo by to negatívne dôsledky. Profesionáli u nás pôsobia len dva mesiace počas hlavnej sezóny," upozornil starosta.
Predkladateľ novely poslanec Migaľ reagoval, že si vždy rád vypočuje aj iný názor a dobrovoľní horskí záchranári majú u neho dvere otvorené. "Mrzí ma, že im nestálo za to zavolať alebo poslať email s konkrétnym návrhom alebo podnetom, ako zákon vylepšiť, preto to považujem za búchanie na otvorené dvere," podotkol. Zároveň ubezpečil, že ním predkladaný zákon nijako neobmedzuje činnosť dobrovoľníckych organizácií.
Cieľom podľa Migaľa je regulácia a zamedzenie tomu, aby záchranu vykonávali nevyškolení amatéri. "To je určite v záujme aj dobrovoľných horských záchranárov. Medzi dobrovoľníkmi a profesionálmi tak vznikne štandardný zmluvný vzťah, na základe ktorého budú mať všetky oprávnenia ako profesionálna horská služba," vysvetlil Migaľ. Tvrdí, že novelu predkladá z toho dôvodu, aby aj dobrovoľníci mali silnejšie postavenie.
Dobrovoľníkom z Čergova a Pienin totiž koncom mája zamietli akreditáciu na úseku integrovaného záchranného systému (IZS), o ktorú je nutné žiadať od minulého roka. Združenia spochybňujú transparentnosť pri udeľovaní akreditácií a negatívne vnímajú aj nezverejňovanie zoznamu akreditačnej komisie či akreditačných štandardov. Voči rozhodnutiu štátnych orgánov plánujú podať tzv. rozklad.
"Ide nám o to, aby sme chránili život a zdravie ľudí, aj prírodu. Sme občianske združenia, od štátu sme za štyri roky nedostali ani cent. Ide nám o to, aby sa v rámci horskej záchrany niečo zlepšilo, stav je neúnosný," skonštatoval predseda HS PIENAP-u Marko Popovič. Neudelenie akreditácie ho prekvapilo a upozornil, že dobrovoľníci vykonávajú nielen záchranné činnosti. V regióne pôsobia preventívne, opravujú turistickú infraštruktúru a taktiež vzdelávajú.
Ako dôvod neudelenia akreditácie akreditačná komisia uviedla, že združenia nesplnili podmienky. "Keďže nie sú verejne dostupné nijaké akreditačné štandardy, našu žiadosť o akreditáciu v rámci IZS sme vypracovali s najlepším vedomím a svedomím. Ak by boli akreditačné štandardy vopred prediskutované, vychádzali z reálnej praxe a boli vopred verejne dostupné, predišli by sme mnohým nedorozumeniam a nejasnostiam. Sme toho názoru, že požadované doklady sú nad rámec zákona a zároveň sú nesplniteľné a v niektorých prípadoch aj nejasné," zdôraznil predseda HS Čergov Juraj Ružbarský.
Starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný si nevie predstaviť, že by v Pieninách nepôsobili dobrovoľní horskí záchranári. "Z minulosti máme veľa skúseností, keď zachraňovali a pomáhali, PIENAP je veľmi navštevovaný turistami a ich úloha je nezastupiteľná. Ak by tu nepôsobili, malo by to negatívne dôsledky. Profesionáli u nás pôsobia len dva mesiace počas hlavnej sezóny," upozornil starosta.
Predkladateľ novely poslanec Migaľ reagoval, že si vždy rád vypočuje aj iný názor a dobrovoľní horskí záchranári majú u neho dvere otvorené. "Mrzí ma, že im nestálo za to zavolať alebo poslať email s konkrétnym návrhom alebo podnetom, ako zákon vylepšiť, preto to považujem za búchanie na otvorené dvere," podotkol. Zároveň ubezpečil, že ním predkladaný zákon nijako neobmedzuje činnosť dobrovoľníckych organizácií.
Cieľom podľa Migaľa je regulácia a zamedzenie tomu, aby záchranu vykonávali nevyškolení amatéri. "To je určite v záujme aj dobrovoľných horských záchranárov. Medzi dobrovoľníkmi a profesionálmi tak vznikne štandardný zmluvný vzťah, na základe ktorého budú mať všetky oprávnenia ako profesionálna horská služba," vysvetlil Migaľ. Tvrdí, že novelu predkladá z toho dôvodu, aby aj dobrovoľníci mali silnejšie postavenie.
