Bratislava 11. decembra (TASR) - Zdravotné poisťovne majú v prípade zisku použiť v budúcnosti viac zdrojov na tvorbu rezervného fondu. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú v piatok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Ministerstvo zdravotníctva novú legislatívu zdôvodnilo potrebou dostatočných rezerv.

"Vzhľadom na možné negatívne výkyvy makroekonomického prostredia a nutnosť mať k dispozícii dostatočné rezervné zdroje na krytie týchto nepredvídateľných výkyvov prostredia a následné krytie strát zdravotnej poisťovne sa zvyšuje miera povinnej tvorby rezervného fondu na 30 percent," uviedlo ministerstvo v návrhu novely. Zároveň sa navrhuje povinnosť použitia rezervného fondu iba na krytie strát.

Zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk od augusta 2011, keď im to opätovne umožnila vláda Ivety Radičovej (ex SDKÚ-DS). Tvorbu zisku im zakázal prvý kabinet Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2008. Právna norma však narazila na Ústavný súd SR. Zdravotné poisťovne tak dostali znova možnosť tvoriť zisk, avšak s podmienkami.

Legislatívna úprava rieši aj presun kompetencií v súvislosti s platobným systémom pre nemocnice, tzv. DRG systémom, z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na ministerstvo zdravotníctva. Dôvodom má byť zefektívnenie systému a naplnenie programového vyhlásenia vlády.

Novela zákona upravuje aj kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti. "Umožňujeme, aby podnet na výkon dohľadu mohla podať blízka osoba takého človeka, ktorému mohlo byť ublížené nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti," povedal prednedávnom minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO). Priznáva sa jej aj právo oboznámiť sa so začatím výkonu dohľadu a s výsledkom dohľadu.

Novela upravuje aj práva poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorému sa priznáva právo pripomienkovať závery ÚDZS.

Zdravotná poisťovňa zároveň po novom nebude musieť poskytovať údaje z účtovníctva a štatistickej evidencie vo forme výkazov Národnému centru zdravotníckych informácií. V súvislosti s možnosťami využitia opatrení Európskej komisie na poskytnutie štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej ochorením COVID-19 bude potrebné predkladať ÚDZS, ministerstvu financií a ministerstvu zdravotníctva údaje potrebné pri poskytovaní takejto formy štátnej pomoci.

Ak zdravotná poisťovňa nevyčerpá sumu výdavku určenú pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, mala by byť povinná vytvoriť fond solidarity a nevyčerpanú sumu tam vložiť. "Taktiež sa navrhuje ustanoviť lehotu, do ktorej je zdravotná poisťovňa povinná finančné prostriedky vložené do fondu solidarity použiť. Navrhuje sa, aby bol prídel do fondu realizovaný z úhrnu všetkých rozdielov pri tých typoch zdravotnej starostlivosti, pri ktorých zdravotná poisťovňa nenaplnila stanovené percento výdavkov. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť 1. januára 2021 sa prvýkrát percento určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte a spôsob určenia percentuálnych podielov pre typy zdravotnej starostlivosti pre jednotlivé zdravotné poisťovne stanoví na rok 2022," uviedli poslanci Národnej rady SR.

Po novom sa má tiež vypustiť anonymita zdravotnej dokumentácie. "Ak ide o výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zamestnanci úradu zašlú znalcovi a prizvanej osobe kópiu zdravotnej dokumentácie a určia im lehotu na vypracovanie posudku alebo znaleckého posudku," uviedli predkladatelia.

Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa bude môcť po novom vykonať aj na základe poznatkov získaných z kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej činnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Nová legislatíva bude účinná od 1. januára 2021, niektoré ustanovenia budú platiť od 1. mája 2021.