Bratislava 31. marca (TASR) - Kresťania si počas Veľkej noci pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Je to jeden z najstarších a najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka.

Pre veriacich kresťanov sa 40-dňové obdobie pôstu začalo Popolcovou stredou, ktorá v roku 2018 pripadla na 14. februára. V rímskokatolíckej cirkvi trvá do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 1. apríla. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 12. februára.

Veľkonočný týždeň (pašiový, mordársky, Veľký týždeň) sa začal Kvetnou nedeľou. Počas celého týždňa sa varili iba pôstne jedlá z mladej zeleniny a cestoviny s makom alebo medom na zabezpečenie bohatej úrody v nastávajúcom roku. Na Zelený štvrtok gazdiná na stôl priniesla niečo zelené – špenát, šťaveľ alebo žihľavu. Jedli sa tiež opekance, šúľance a rezance. Na Veľký piatok bol prísny pôst, jedlo sa striedmo.

Počas Bielej soboty sa jedlo pôstne, ale začalo sa vypekať a vyvárať na sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista, Veľkonočnú nedeľu, ktorá ukončila pôstne obdobie. V tento deň na rannú omšu nosili svätiť pripravené jedlá (šunku, klobásky, huspeninu, syr, soľ). Tieto zvyky sa zachovávajú dodnes.

Typickým znakom Veľkej noci sú vajíčka, ktoré boli považované za symbol nového života a plodnosti. Jedli sa uvarené, ale pripravovali sa z nich aj iné jedlá. Z mäsitých jedál sa na sviatočný stôl podáva dodnes okrem šunky aj pečené jahňa alebo kozľa. Niekde sa pripravuje veľkonočná plnka - koláč z nakrájaných žemlí s údeným mäsom, vajcami, hubami a niečím zeleným – môžu to byť špenátové alebo žihľavové lístky - zapečený v pekáči. Pridávajú sa aj sušené huby. Na stole zvykne bývať tiež tvaroh, oštiepok a syry. K tradičným nápojom patrí pálenka a víno. Piekli sa aj rôzne druhy koláčov, jedným z nich je veľkonočný baránok, ktorý nechýba ani na dnešných stoloch a je symbolom obete za utrpenie Ježiša Krista.