Bratislava 8. novembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Slovenskí vedci pripravili nový proteín účinný v boji proti streptokokom, generatívna AI môže do roku 2030 vygenerovať milióny ton elektroodpadu a vedci v Poľsku rekonštrukciou podoby "vzkriesili" údajnú upírku. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Molekulárni biológovia Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského (UK) pripravili nový antimikrobiálny proteín účinný v boji proti streptokokom. Antimikrobiálny preparát endolyzínu môže pomôcť pri urogenitálnych infekciách, ale aj liečbe nehojacich sa rán či žilových vredov.

Endolyzíny majú potenciál aj v boji s patogénnymi baktériami Streptococcus agalactiae, ktoré sú známe ako pôvodcovia infekcií u tehotných žien a detí. U ľudí s oslabeným imunitným systémom môže infekcia spôsobiť ochorenia, ako sú meningitída, streptokokový toxický šokový syndróm či infekcie močových ciest. V dôsledku nevýhod antibiotickej liečby bakteriálnych infekcií sa v súčasnosti hľadajú nové možnosti terapie.

Hardvér používaný generatívnou umelou inteligenciou môže do konca desaťročia skončiť ako opotrebovaný elektronický odpad.

Aplikácie generatívnej umelej inteligencie (GenAI) ako napríklad ChatGPT spôsobili ošiaľ širokej verejnosti a získali si množstvo fanúšikov. Jedným z často prehliadaných aspektov však je hardvér nevyhnutný na ich používanie. Tieto programy sú náročné na výkon a energiu, ich prevádzka si zvyčajne vyžaduje špecializované grafické karty (GPU) a počítače. Na ochranu pred výpadkami prúdu používajú neprerušiteľné zdroje napájania (UPS) vyrábané z rovnakých zdrojov ako akumulátory do elektromobilov alebo smartfónov. Hardvér však má istú trvanlivosť – keď sa opotrebuje alebo zastará, musí sa vymeniť a stane sa tak elektroodpadom.

Foto: TASR - Michal Svítok

Vedci vytvorili model na odhad budúceho množstva odpadu z hardvéru. Využili množstvo hardvéru zvyčajne potrebné na spustenie konkrétnej aplikácie GenAI v štandardnom dátovom centre alebo serverovej farme a priemernú trvanlivosť jednotlivých súčiastok. Potom spočítali jednotlivé dátové centrá a na základe dostupných údajov odhadli predpokladaný záujem o jednotlivé aplikácie a ich služby počas nasledujúcich rokov.

Podľa modelu môže sektor AI pri pokračovaní doterajším tempom do roku 2030 vyprodukovať 1,2 až päť miliónov ton elektroodpadu. Množstvo ročne vyprodukovaného elektroodpadu môže do roku 2030 stúpnuť z 2600 ton v roku 2023 až na 2,5 milióna ton. Množstvo elektroodpadu však môže znížiť prijatie obehového hospodárstva a recyklácia hardvéru, tvrdia výskumníci.

Medzičasom vedci v Poľku zrekonštruovali tvár ženy žijúcej pred 400 rokmi podozrivej z upírstva. Využili na to DNA, 3D tlač a plastelínu.

Ostatky "upírky" ležali v hrobe zo 17. storočia. Objavili ho v októbri 2022 v obci Pień v Podkarpatskom vojvodstve na juhozápade Poľska. Zosia, ako ju volali miestni, mala hodvábnu pokrývku hlavy, takže mohla byť podľa vedcov šľachtičnou. Na palci pravej nohy ostatkov mala pripevnený zámok a pod bradou kosák. Ten mal "upírke" zabrániť posadiť sa a vstať z hrobu.

Zosia zomrela vo veku 18 až 20 rokov. Analýza u nej zistila ochorenie spôsobujúce omdlievanie, silné bolesti hlavy a potenciálne poruchy duševného zdravia.

Rekonštrukcia tváre sa začala vytlačením 3D kópie lebky, na ktorú odborníci nanášali vrstvy plastelíny na tvorbu realistickej podoby ženy. Hrúbku vrstiev odhadli skombinovaním štruktúry kostí s informáciami o pohlaví, veku, etnicite a výšky.