Bratislava 5. júla (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Raketa Ariane 6 po prvý raz odštartovala aj so slovenskou družicou na palube, Američanka vrátila Mexiku 2000-ročnú mayskú vázu, ktorú objavila v bazári, a hrochy dokážu "letom" stráviť prekvapivé množstvo času. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Po štyroch rokoch odkladov odštartovala v utorok na svoj prvý let nová európska nosná raketa Ariane 6. Štart z kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane sa uskutočnil o 16.00 h miestneho času (21.00 h SELČ). Raketa vyniesla aj štvrtú slovenskú družicu GRBBeta.

Ariane 6 má na svojej palube 17 technických "pasažierov" vrátane 11 univerzitných mikrosatelitov a niekoľkých vedeckých experimentov. Slovenská družica GRBBeta je priamym nástupcom družice GRBAlpha, ktorá zaznamenala gama záblesky z hlbokého vesmíru. Družica typu CubeSat má veľkosť 2U, jej rozmery bez rozvinutých antén sú 10 x 10 x 22,7 centimetra.

Jej predchodkyňa Ariane 5 naposledy vzlietla 5. júla 2023 na svoj celkovo 117. štart. Na umiestňovanie satelitov na obežnú dráhu sa potom začali používať rakety konkurenčnej americkej spoločnosti SpaceX. Situáciu ešte zhoršila vojna na Ukrajine. Predtým sa ESA mohla spoľahnúť aj na ruské rakety Sojuz, no spolupráca s Moskvou bola zastavená.

"Ariane 6 je kľúčová pre Európu, ktorá bezpodmienečne potrebuje nezávislý prístup do vesmíru," povedal agentúre AFP riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschbacher. Podľa ESA už existujú objednávky na 30 komerčných letov od tohto roka do roku 2026.

Obyvateľka hlavného mesta USA vrátila do Mexika starobylú mayskú vázu, ktorú náhodou kúpila v miestnom bazári. Anna Lee Dozierová z Washingtonu keramickú vázu kúpila za 3,99 dolára v presvedčení, že ide o lacnú napodobeninu. Upútala však jej pozornosť, pretože pôsobila odlišne, no zároveň bolo jasné, že pochádza z Mexika. Okrem toho pôsobila staro, Dozierová však jej vek odhadovala len na asi 20 až 30 rokov. Doma si vázou ozdobila malú miestnosť, ktorú využíva ako knižnicu a sklad cenností.

Dozierová často pracovne navštevuje Mexiko. V januári si počas návštevy antropologického múzea v hlavnom meste Mexika všimla, že niektoré vystavené exponáty sa nápadne podobajú váze, ktorú má doma. Kontaktovala preto mexické veľvyslanectvo v USA, ktoré jej podozrenie potvrdilo a požiadalo o vrátenie starobylého artefaktu.

Národný antropologický a historický inštitút v Mexiku po preskúmaní vázy označil za miesto jej vzniku územie dnešného juhovýchodného Mexika počas klasického mayského obdobia medzi rokmi 200 až 800 nášho letopočtu.

Mexický veľvyslanec v USA Moctezuma Barragan Dozierovej poďakoval za vrátenie artefaktu.

Hrochy dokážu počas rýchleho pohybu zotrvať v letovej fáze, keď nemajú kontakt s povrchom, prekvapivo dlho, uvádza nedávna štúdia, o ktorej TASR informovala na základe správy portálu Sky News.

Hrochy dosahujú hmotnosť jednej až 4,5 tony a po slonoch a nosorožcoch sú tretím najťažším suchozemským zvieraťom. Napriek tomu sa na rozdiel od slonov a nosorožcov pri rýchlom pohybe dokážu všetkými nohami odlepiť od zeme až na 0,3 sekundy, uvádza štúdia britskej veterinárnej školy Royal Veterinary College (RVC).

Foto: TASR/AP

Výskumníci navyše odhalili, že hrochy sa takmer výlučne pohybujú klusom a nezáleží na tom, či sa pohybujú rýchlosťou kroku alebo rýchleho behu. Vedci to považujú za nezvyčajné, pretože štvornohé zvieratá zvyčajne využívajú širokú škálu rýchlosti pohybu – kroky, klus alebo trysk.

V minulosti bolo o pohybe hrochov známych iba veľmi málo informácií, pretože väčšinu času trávia vo vode a útočia na ľudí, ktorí sa priblížia. Podľa servera BBC Science Focus hrochy každoročne zabijú až 500 ľudí.