Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bývalý poľský premiér Jan Krzysztof Bielecki priznal, že hlavným cieľom Československa, Maďarska a Poľska bol v roku 1991 vstup do Európskeho spoločenstva.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Praha/Budapešť/Varšava 16. februára (TASR) - Vyšehradská skupina (V4) by mala aj naďalej slúžiť integrácii tohto regiónu do Európy. Pri prekonávaní rozdielov a napätia z minulosti by sa ňou mali inšpirovať i ostatné regióny. Vyplýva to z odpovedí priamych účastníkov podpisu Vyšehradskej deklarácie, ktoré im položil analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš.
Niekdajší poľský prezident Lech Walęsa pri príležitosti pondelňajšieho 30. výročia V4 napriek tomu, že sa zamýšľal nad jej opodstatnenosťou v súčasnosti, poznamenal, že spoluprácu v rámci krajín bývalého Sovietskeho zväzu je možné lepšie využiť na vyrovnanie rozdielností v Európe. Tie sa podľa jeho slov stále nepodarilo prekonať. "Európa by mala byť spoločným mechanizmom pre dobro všetkých občanov žijúcich v tomto regióne," zdôraznil.
Bývalý poľský premiér Jan Krzysztof Bielecki priznal, že hlavným cieľom Československa, Maďarska a Poľska bol v roku 1991 vstup do Európskeho spoločenstva. "Kooperácia v trojčlennej rodine je najlepším dôkazom, že raz dokážeme spolupracovať vo väčšej rodine," spomína si na vlastné tvrdenia z 90. rokov.
Exminister maďarskej diplomacie Géza Jeszenszky pociťoval pred 30 rokmi optimizmus, že znovunadobudnutá sloboda týchto krajín nevedie k vzájomným konfliktom, ale naopak, k spoločnému cieľu, akým bola európska integrácia. Dôrazne pripomenul časti deklarácie venované národnostným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám. Apeloval na to, že tieto menšiny musia byť schopné využívať všetky práva v politickom, spoločenskom, hospodárskom i kultúrnom živote vrátane vzdelania.
Karel Schwarzenberg, niekdajší kancelár bývalého českého prezidenta Václava Havla, vyjadril prianie, aby V4 slúžila odkazu, pre ktorý vznikla - teda "našej vzájomnej integrácii do Európy, a aby boj za slobodu, demokraciu a právny štát bol samozrejmým predpokladom jej fungovania".
Deklarácia o spolupráci Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky na ceste európskej integrácie.
Bratislavské stretnutie prezidentov, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a poslancov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR), Poľskej republiky (PR) a Maďarskej republiky (MR) začalo vytváranie nového základu a foriem politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce v zmenenej situácii v strednej Európe.
Podobnosť vývoja situácie v uplynulých desaťročiach stimuluje tieto tri štáty k dosiahnutiu dohodnutých ťažiskových cieľov:
- v plnom zmysle obnovenie štátnej suverenity, demokracie a slobody;
- likvidácia všetkých existujúcich spoločenských, ekonomických a duchovných pozostatkov totalitného systému;
- vybudovanie parlamentnej demokracie, moderného právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;
- vytvorenie moderného trhového hospodárstva;
- plné zapojenie sa do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému.
Totožnosť cieľov a podobnosť ciest vedúcich k ich dosiahnutiu stavajú tieto tri krajiny v mnohých oblastiach pred zhodné úlohy. Koordinácia ich úsilia – pri dodržiavaní národných zvláštností – zvyšuje šance na dosiahnutie žiaducich výsledkov a približuje realizáciu ich cieľov.
Základom intenzívneho rozvoja spolupráce troch krajín sú veľmi významné a podobné zmeny, ktoré v nich prebiehajú, systém tradičných vzťahov vytvorený historickým vývojom, kultúrne a duchovné dedičstvo a spoločné korene náboženských tradícií. Vo všestrannej, bohatej kultúre tu žijúcich národov je obsiahnuté aj základné bohatstvo európskeho duchovného života. Dlhodobé vzájomné duchovné, kultúrne a ekonomické ovplyvňovanie, založené na prirodzenej dejinnej evolúcii a vyplývajúce z nášho susedstva, môže napomáhať tejto spolupráci.
Spolupráca spoločenstiev národov a občanov troch krajín je nevyhnutnou podmienkou spoločného rozvoja, ktorá v každej z týchto krajín umožní výstavbu všestranne demokratického spoločenského poriadku, založeného na základných ľudských slobodách, slobode podnikania, na právnej zvrchovanosti, tolerancii, duchovných a kultúrnych tradíciách a rešpektovaní morálnych hodnôt.
Signatári deklarácie rešpektujú právo všetkých iných národov na súčasné vyjadrenie ich svojbytnosti. Zdôrazňujú, že národnostné, etnické, náboženské a jazykové menšiny musia mať možnosť využívať, v súlade s tradičnými európskymi hodnotami a medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach, všetky práva v oblasti politického, sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho života, vrátane oblasti vzdelania.
V zjednotenej Európe, na vytváraní ktorej sa chcú tri krajiny aktívne podieľať, je možné zachovanie národnej kultúry a národných zvláštností pri súčasnom rozvoji uplatňovania všeobecnej ľudskej hierarchie hodnôt. Kľúčovou otázkou duchovného a materiálneho rozvoja stredoeurópskeho regiónu a neodmysliteľným predpokladom vytvorenia vzájomne výhodnej spolupráce s vyspelými európskymi krajinami a integračnými zoskupeniami je dôsledné uplatňovanie ideálov občianskej spoločnosti. Vychádzajúc z najdôležitejšieho prvku európskeho dedičstva – z univerzálnych ľudských hodnôt a opierajúc sa o vlastnú národnú identitu, je potrebné vytvoriť ľudské spoločenstvo vzájomne harmonicky spolupracujúce, tolerantné k jednotlivcom, rodinným, miestnym, regionálnym a národnostným komunitám, ktoré nie je zaťažené nenávisťou, nacionalizmom, xenofóbiou a spormi so susedmi.
Signatári deklarácie sú presvedčení, že vo svetle pred nimi stojacich politických, ekonomických a sociálnych potrieb a úsilia zameraného na obnovu uskutočňovanú na demokratickom základe, je ich spolupráca dôležitým krokom na ceste smerujúcej k európskej integrácii.
Signatári deklarácie vyjadrujú spoločnú vôľu k nižšie uvedeným praktickým krokom:
- zladiť na základe záujmu jednotlivých krajín úsilie slúžiace na vytvorenie spolupráce a pevných väzieb s európskymi inštitúciami a uskutočňovať konzultácie o otázkach týkajúcich sa ich bezpečnosti;
- usilovať sa o vytváranie nerušených vzťahov medzi ich občanmi, inštitúciami, cirkvami i spoločenskými organizáciami;
- rozvíjať hospodársku spoluprácu na trhovom základe v prospech voľného pohybu kapitálu a pracovných síl, vzájomne výhodný obchod s tovarom a službami, ďalej sa usilovať o to, aby boli vytvorené priaznivé podmienky pre priamu spoluprácu medzi podnikmi a pre zahraničné kapitálové investície slúžiace rastu hospodárskej efektivity;
- venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju dopravnej infraštruktúry spájajúcej ich navzájom aj s inými časťami Európy, zvlášť v smere sever-juh, a ďalej zladiť ich energetické systémy, ako aj rozvoj telekomunikačných sietí;
- rozšíriť spoluprácu v oblasti ekológie;
- vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre nerušenú výmenu informácií, tlačovín, kultúrnych statkov a hodnôt;
- formovať spoločným úsilím mnohostrannú spoluprácu v záujme vytvárania optimálnych podmienok pre plné zaistenie práv národnostných menšín žijúcich na ich území;
- prispievať k vzájomne výhodnej spolupráci zainteresovaných územných samosprávnych orgánov a k vytváraniu subregionálnych kontaktov.
Signatári deklarácie vyhlasujú, že ich spolupráca nebude žiadnym spôsobom narušovať alebo obmedzovať ich vzťahy s inými štátmi a nebude namierená proti záujmom ostatných krajín.
Spolupráca signatárov bude uskutočňovaná prostredníctvom stretnutí a konzultácií na rôznych úrovniach a rôznymi formami.
Dané vo Vyšehrade dňa 15. februára 1991 v troch pôvodných vyhotoveniach, všetky v jazyku českom, poľskom a maďarskom, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť.
Podpísaní:
Václav Havel, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Lech Walesa, prezident Poľskej republiky
József Antall, predseda vlády Maďarskej republiky
Niekdajší poľský prezident Lech Walęsa pri príležitosti pondelňajšieho 30. výročia V4 napriek tomu, že sa zamýšľal nad jej opodstatnenosťou v súčasnosti, poznamenal, že spoluprácu v rámci krajín bývalého Sovietskeho zväzu je možné lepšie využiť na vyrovnanie rozdielností v Európe. Tie sa podľa jeho slov stále nepodarilo prekonať. "Európa by mala byť spoločným mechanizmom pre dobro všetkých občanov žijúcich v tomto regióne," zdôraznil.
Bývalý poľský premiér Jan Krzysztof Bielecki priznal, že hlavným cieľom Československa, Maďarska a Poľska bol v roku 1991 vstup do Európskeho spoločenstva. "Kooperácia v trojčlennej rodine je najlepším dôkazom, že raz dokážeme spolupracovať vo väčšej rodine," spomína si na vlastné tvrdenia z 90. rokov.
Exminister maďarskej diplomacie Géza Jeszenszky pociťoval pred 30 rokmi optimizmus, že znovunadobudnutá sloboda týchto krajín nevedie k vzájomným konfliktom, ale naopak, k spoločnému cieľu, akým bola európska integrácia. Dôrazne pripomenul časti deklarácie venované národnostným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám. Apeloval na to, že tieto menšiny musia byť schopné využívať všetky práva v politickom, spoločenskom, hospodárskom i kultúrnom živote vrátane vzdelania.
Karel Schwarzenberg, niekdajší kancelár bývalého českého prezidenta Václava Havla, vyjadril prianie, aby V4 slúžila odkazu, pre ktorý vznikla - teda "našej vzájomnej integrácii do Európy, a aby boj za slobodu, demokraciu a právny štát bol samozrejmým predpokladom jej fungovania".
Text Vyšehradskej deklarácie podpísanej 15. februára 1991
Deklarácia o spolupráci Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky na ceste európskej integrácie.
Bratislavské stretnutie prezidentov, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a poslancov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR), Poľskej republiky (PR) a Maďarskej republiky (MR) začalo vytváranie nového základu a foriem politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce v zmenenej situácii v strednej Európe.
Podobnosť vývoja situácie v uplynulých desaťročiach stimuluje tieto tri štáty k dosiahnutiu dohodnutých ťažiskových cieľov:
- v plnom zmysle obnovenie štátnej suverenity, demokracie a slobody;
- likvidácia všetkých existujúcich spoločenských, ekonomických a duchovných pozostatkov totalitného systému;
- vybudovanie parlamentnej demokracie, moderného právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;
- vytvorenie moderného trhového hospodárstva;
- plné zapojenie sa do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému.
Totožnosť cieľov a podobnosť ciest vedúcich k ich dosiahnutiu stavajú tieto tri krajiny v mnohých oblastiach pred zhodné úlohy. Koordinácia ich úsilia – pri dodržiavaní národných zvláštností – zvyšuje šance na dosiahnutie žiaducich výsledkov a približuje realizáciu ich cieľov.
Základom intenzívneho rozvoja spolupráce troch krajín sú veľmi významné a podobné zmeny, ktoré v nich prebiehajú, systém tradičných vzťahov vytvorený historickým vývojom, kultúrne a duchovné dedičstvo a spoločné korene náboženských tradícií. Vo všestrannej, bohatej kultúre tu žijúcich národov je obsiahnuté aj základné bohatstvo európskeho duchovného života. Dlhodobé vzájomné duchovné, kultúrne a ekonomické ovplyvňovanie, založené na prirodzenej dejinnej evolúcii a vyplývajúce z nášho susedstva, môže napomáhať tejto spolupráci.
Spolupráca spoločenstiev národov a občanov troch krajín je nevyhnutnou podmienkou spoločného rozvoja, ktorá v každej z týchto krajín umožní výstavbu všestranne demokratického spoločenského poriadku, založeného na základných ľudských slobodách, slobode podnikania, na právnej zvrchovanosti, tolerancii, duchovných a kultúrnych tradíciách a rešpektovaní morálnych hodnôt.
Signatári deklarácie rešpektujú právo všetkých iných národov na súčasné vyjadrenie ich svojbytnosti. Zdôrazňujú, že národnostné, etnické, náboženské a jazykové menšiny musia mať možnosť využívať, v súlade s tradičnými európskymi hodnotami a medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach, všetky práva v oblasti politického, sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho života, vrátane oblasti vzdelania.
V zjednotenej Európe, na vytváraní ktorej sa chcú tri krajiny aktívne podieľať, je možné zachovanie národnej kultúry a národných zvláštností pri súčasnom rozvoji uplatňovania všeobecnej ľudskej hierarchie hodnôt. Kľúčovou otázkou duchovného a materiálneho rozvoja stredoeurópskeho regiónu a neodmysliteľným predpokladom vytvorenia vzájomne výhodnej spolupráce s vyspelými európskymi krajinami a integračnými zoskupeniami je dôsledné uplatňovanie ideálov občianskej spoločnosti. Vychádzajúc z najdôležitejšieho prvku európskeho dedičstva – z univerzálnych ľudských hodnôt a opierajúc sa o vlastnú národnú identitu, je potrebné vytvoriť ľudské spoločenstvo vzájomne harmonicky spolupracujúce, tolerantné k jednotlivcom, rodinným, miestnym, regionálnym a národnostným komunitám, ktoré nie je zaťažené nenávisťou, nacionalizmom, xenofóbiou a spormi so susedmi.
Signatári deklarácie sú presvedčení, že vo svetle pred nimi stojacich politických, ekonomických a sociálnych potrieb a úsilia zameraného na obnovu uskutočňovanú na demokratickom základe, je ich spolupráca dôležitým krokom na ceste smerujúcej k európskej integrácii.
Signatári deklarácie vyjadrujú spoločnú vôľu k nižšie uvedeným praktickým krokom:
- zladiť na základe záujmu jednotlivých krajín úsilie slúžiace na vytvorenie spolupráce a pevných väzieb s európskymi inštitúciami a uskutočňovať konzultácie o otázkach týkajúcich sa ich bezpečnosti;
- usilovať sa o vytváranie nerušených vzťahov medzi ich občanmi, inštitúciami, cirkvami i spoločenskými organizáciami;
- rozvíjať hospodársku spoluprácu na trhovom základe v prospech voľného pohybu kapitálu a pracovných síl, vzájomne výhodný obchod s tovarom a službami, ďalej sa usilovať o to, aby boli vytvorené priaznivé podmienky pre priamu spoluprácu medzi podnikmi a pre zahraničné kapitálové investície slúžiace rastu hospodárskej efektivity;
- venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju dopravnej infraštruktúry spájajúcej ich navzájom aj s inými časťami Európy, zvlášť v smere sever-juh, a ďalej zladiť ich energetické systémy, ako aj rozvoj telekomunikačných sietí;
- rozšíriť spoluprácu v oblasti ekológie;
- vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre nerušenú výmenu informácií, tlačovín, kultúrnych statkov a hodnôt;
- formovať spoločným úsilím mnohostrannú spoluprácu v záujme vytvárania optimálnych podmienok pre plné zaistenie práv národnostných menšín žijúcich na ich území;
- prispievať k vzájomne výhodnej spolupráci zainteresovaných územných samosprávnych orgánov a k vytváraniu subregionálnych kontaktov.
Signatári deklarácie vyhlasujú, že ich spolupráca nebude žiadnym spôsobom narušovať alebo obmedzovať ich vzťahy s inými štátmi a nebude namierená proti záujmom ostatných krajín.
Spolupráca signatárov bude uskutočňovaná prostredníctvom stretnutí a konzultácií na rôznych úrovniach a rôznymi formami.
Dané vo Vyšehrade dňa 15. februára 1991 v troch pôvodných vyhotoveniach, všetky v jazyku českom, poľskom a maďarskom, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť.
Podpísaní:
Václav Havel, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Lech Walesa, prezident Poľskej republiky
József Antall, predseda vlády Maďarskej republiky
