Bratislava 15. júna (TASR) – Učitelia v školách potrebujú vo výchovno-vzdelávacom procese slobodu, pretože najlepšie vedia, aké potreby majú ich žiaci. Ako ďalej povedala v piatok na stretnutí s novinármi riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková, ide o prispôsobenie školského vzdelávacieho programu požiadavkám detí. „Práve učiteľ pozná najlepšie svojich žiakov, nie nejaký ministerský úradník alebo samotný minister,“ poznamenala.

Pred rokom vznikla iniciatíva s názvom Deň slobody v školách. Podporuje ju viacero škôl, aj verejných, ako aj mimovládne organizácie. Podľa Petra Haláka z občianskeho združenia Indícia existujú na Slovensku inovatívne školy, ktoré využívajú vo svojich vzdelávacích systémoch inovatívne metódy, no málo sa o nich vie, hovorí a učitelia sa možno boja slobodu využívať. „Sloboda súvisí s tým, že máme na Slovensku 900.000 detí a prístup k nim je stanovený centrálne pre normálne deti. Ťažko sa však riešia deti, ktoré sú mimo rámca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ povedal novinárom s tým, že školy by mali byť o tom, aby sa každé dieťa malo možnosť vzdelávať metódou, ktorá mu vyhovuje.

Deň slobody v školách je teda podľa neho možnosťou výberu vyučovacích metód, „pretože si myslíme, že to je to, v čom majú školy možnosť ovplyvniť výchovu a vzdelávanie detí“. Dodal, že tieto metódy by mali byť slobodné a voliteľné školami. Pozitívom je podľa neho to, že v slovenskej legislatíve existujú časti o tom, že školy majú možnosť stanoviť si metódy, ktorým sa venujú. V školskom zákone z roku 2008 je napísané, že štát vydáva štátne programy a školy si môžu stanoviť svoje vzdelávacie programy, poznamenal Halák.

Podľa riaditeľa základnej školy Narnia v Bratislave Romana Baranoviča je však jedným z problémom to, že fungujeme reaktívne. „Upozorňujeme na to, že sloboda v školách je veľmi krehká vec. Teraz sa z nej môžeme tešiť, no stále sa vyskytujú pokusy, ako ju okresať,“ povedal s tým, že naposledy to bola snaha meniť experimentálne overovanie škôl.

Baranovič si vie predstaviť, že by slobody na školách mohlo byť aj viac, no štát často aj tak povie, čo má ako byť. „Existuje tvorivé napätie. Slobodu si treba pripomínať, pretože je dôležitá,“ dodal. Často je podľa jeho slov na učiteľoch na slovenských školách vidieť, že sú znudení či vyhoretí. „Jeden zo spôsobov, ako pomáhať, aby ich práca bavila, je práve sloboda. Je to pre nich motivácia, aby mali svoju prácu radi a mali z nej radosť,“ povedal.

Podľa Chlupíkovej vládne v učiteľských kruhoch strach. Myslí si, že mnohí učitelia a riaditelia málo poznajú svoje práva a povinnosti a boja sa ísť mimo vyšliapaných chodníkov. „Potom dochádza k tomu, že sa boja opustiť cestu a držia sa toho, čo nám je nariadené,“ poznamenala. Slovenské školy potrebujú podľa nej odvahu a inšpiráciu na nové metódy.

„Mám pocit, že sme stále len usmerňovaní a kontrolovaní. Treba nám vytvoriť podmienky na to, aby sme mohli robiť svoju prácu dobre, no tiež nám treba dôverovať,“ povedala s tým, že sa treba pozerať na cieľ a nie na prostriedok. Podľa nej je dôležité veriť tomu, že máme na Slovensku dobrých učiteľov, že vedia učiť, preto im treba dať dôveru a naučiť ich využívať slobodu. „Dôveru však potrebujú aj zo strany nadriadených orgánov,“ poznamenala. Chlupíková si myslí, že aj učiteľov v štátnych školách treba formovať, čo sa týka slobody. „Musíme podnecovať k slobode riaditeľov, musíme s učiteľmi pracovať, aby pochopili, čo sa od nich v rámci slobody a inovácií očakáva,“ povedala.

Podľa Haláka keď chceme budovať demokraciu, nedá sa inak, len dať deťom slobodu. „No tú musia mať aj učitelia, aby rozumeli demokracii v praxi, ale musia ju mať aj riaditelia. Ministerstvo školstva musí pochopiť, že demokracia sa dá vybudovať tak, že nastavia systém, ktorý obsahuje slobodu, a nechajú na riaditeľoch škôl, aby ju mohli so svojimi učiteľmi praktizovať. To je podstata celého procesu,“ vysvetlil s tým, že tak vychováme z detí demokratických občanov.