Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasný stav je podľa úradu netransparentný a prispieva k ochromeniu ambulantného sektora a chronickému zadlžovaniu nemocníc.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Do tvorby cien zdravotných výkonov treba vniesť väčšiu transparentnosť zo strany zdravotných poisťovní aj zaangažovanosť ministerstva zdravotníctva ako cenového regulátora. Upozornil na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Pre vyššiu transparentnosť v cenových vyjednávaniach medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami vydal odporúčanie k stanoveniu cien úhradových mechanizmov.
"Občania na Slovensku, ktorí platia svojim zdravotným poisťovniam v európskom porovnaní nadpriemerné zdravotné odvody, sú pravidelne vťahovaní do sporov, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti obviňujú zdravotné poisťovne z nedostatočných platieb, ktoré im nepokrývajú ani len oprávnené náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť," upozornil úrad.
Súčasný stav je podľa neho netransparentný a prispieva k ochromeniu ambulantného sektora a chronickému zadlžovaniu nemocníc. "Nakoniec musí ich finančnú stabilitu podopierať vláda pomocou programov oddlžovania cez štátny rozpočet," podotkol. Neudržateľnosť spôsobu financovania zdravotníctva podľa neho prehĺbili pandémia ochorenia COVID-19 a výrazný rast cien energií pre vojnu na Ukrajine.
ÚDZS priblížil, že slabá finančná odolnosť väčšiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyvoláva problémy v zabezpečení dostatku zdravotníkov. "Takto podkapitalizovaným subjektom chýbajú zdroje na obnovu budov, prístrojov a zariadení," skonštatoval. Upozornil tiež na nárast nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Čo sa však dostáva do kolízie s ústavným článkom 40, podľa ktorého majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia," doplnil.
Úrad skonštatoval, že ceny výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom, musia pokrývať oprávnené náklady plus primeraný zisk. V prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti aj spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) odporúča ako kontrolný mechanizmus výšky úhrad benchmarky, ktoré sú na jeho webe. "Sú odvodené z cien základných výkonov špecialistov v Českej republike," ozrejmil.
Zdôraznil, že zdravotnícky systém nemôže fungovať tak, že zdravotné poisťovne alebo nimi preferovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dosiahnu zisk tým, že neférovým financovaním spôsobia straty menej preferovaným poskytovateľom. "Zároveň nemôže napĺňať verejný záujem ani spôsobom, že zdravotné poisťovne budú poskytovateľom preplácať, prípadne im uhrádzať či už neodôvodnené výkony ako v prípade spoločností s prepojením na očnú kliniku iClinic, výkony nadhodnotené ako v prípade SVaLZ alebo míňať milióny eur na nezmyselnú prepoisťovaciu kampaň v marginalizovaných osadách, ktorej centrom záujmu určite nie je zdravie občana ani účelné nakladanie s finančnými prostriedkami," dodal úrad.
"Občania na Slovensku, ktorí platia svojim zdravotným poisťovniam v európskom porovnaní nadpriemerné zdravotné odvody, sú pravidelne vťahovaní do sporov, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti obviňujú zdravotné poisťovne z nedostatočných platieb, ktoré im nepokrývajú ani len oprávnené náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť," upozornil úrad.
Súčasný stav je podľa neho netransparentný a prispieva k ochromeniu ambulantného sektora a chronickému zadlžovaniu nemocníc. "Nakoniec musí ich finančnú stabilitu podopierať vláda pomocou programov oddlžovania cez štátny rozpočet," podotkol. Neudržateľnosť spôsobu financovania zdravotníctva podľa neho prehĺbili pandémia ochorenia COVID-19 a výrazný rast cien energií pre vojnu na Ukrajine.
ÚDZS priblížil, že slabá finančná odolnosť väčšiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyvoláva problémy v zabezpečení dostatku zdravotníkov. "Takto podkapitalizovaným subjektom chýbajú zdroje na obnovu budov, prístrojov a zariadení," skonštatoval. Upozornil tiež na nárast nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Čo sa však dostáva do kolízie s ústavným článkom 40, podľa ktorého majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia," doplnil.
Úrad skonštatoval, že ceny výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom, musia pokrývať oprávnené náklady plus primeraný zisk. V prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti aj spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) odporúča ako kontrolný mechanizmus výšky úhrad benchmarky, ktoré sú na jeho webe. "Sú odvodené z cien základných výkonov špecialistov v Českej republike," ozrejmil.
Zdôraznil, že zdravotnícky systém nemôže fungovať tak, že zdravotné poisťovne alebo nimi preferovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dosiahnu zisk tým, že neférovým financovaním spôsobia straty menej preferovaným poskytovateľom. "Zároveň nemôže napĺňať verejný záujem ani spôsobom, že zdravotné poisťovne budú poskytovateľom preplácať, prípadne im uhrádzať či už neodôvodnené výkony ako v prípade spoločností s prepojením na očnú kliniku iClinic, výkony nadhodnotené ako v prípade SVaLZ alebo míňať milióny eur na nezmyselnú prepoisťovaciu kampaň v marginalizovaných osadách, ktorej centrom záujmu určite nie je zdravie občana ani účelné nakladanie s finančnými prostriedkami," dodal úrad.
