Digitalizácia archívov by mala podľa analytikov priniesť úspory na budovách.
Autor TASR
Bratislava 14. novembra (TASR) - Projekt digitalizácie a modernizácie štátnych archívov z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR by sa mal realizovať až po uskutočnení pilotnej fázy, ktorá by overila jeho technickú realizovateľnosť aj očakávané výsledky. Na jej základe sa má aktualizovať štúdia uskutočniteľnosti. Vyplýva to z hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).
Cieľ sprístupniť elektronický obsah archívov občanom a znížiť archívny dlh štátu je podľa hodnotenia ÚHP relevantný. Upozorňuje však, že rastúci dopyt po elektronických archívnych záznamoch zo strany občanov a štátnych zložiek nie je v štúdii preukázaný. Analytici tiež tvrdia, že po odstránení metodických nedostatkov pri výpočte prínosov prestáva byť projekt spoločensky návratný.
Investičné náklady je podľa analytikov možné znížiť najmenej o 1,3 milióna eur a ročnú prevádzku o 0,8 milióna eur bez dosahu na kvalitu, a to väčším zapojením vlastných zamestnancov, overením jednotkových cien zariadení a optimalizáciou nákupu kapacít na základe skutočnej potreby.
Digitalizácia archívov by mala podľa analytikov priniesť úspory na budovách. "Výsledkom digitalizácie dokumentov má byť zníženie nákladov na fyzickú archiváciu v budovách. Štúdia však nekvantifikuje náklady súčasného stavu," skonštatovali. Spoločenskú návratnosť môže podľa nich zvýšiť aj koordinácia s ministerstvom spravodlivosti a kultúry, ktoré plánujú budovať vlastné kapacity na digitalizáciu archivovaných dokumentov.
ÚHP tiež poznamenal, že na vyriešenie archívneho dlhu budú potrebné ďalšie investície a aktivity, ktoré štúdia neopisuje.
Projekt digitalizácie a modernizácie štátnych archívov vyplýva z Národnej koncepcie rozvoja štátnych archívov s výhľadom do roku 2028. Štúdia preferuje realizovať alternatívu vybudovania 10 digitalizačných pracovísk vrátane zabezpečenia nevyhnutnej infraštruktúry a úložných kapacít. Investičné náklady sú podľa materiálu ÚHP vo výške 21,2 milióna eur s DPH, ročná prevádzka od štvrtého roku 1,9 milióna eur s DPH.
Cieľ sprístupniť elektronický obsah archívov občanom a znížiť archívny dlh štátu je podľa hodnotenia ÚHP relevantný. Upozorňuje však, že rastúci dopyt po elektronických archívnych záznamoch zo strany občanov a štátnych zložiek nie je v štúdii preukázaný. Analytici tiež tvrdia, že po odstránení metodických nedostatkov pri výpočte prínosov prestáva byť projekt spoločensky návratný.
Investičné náklady je podľa analytikov možné znížiť najmenej o 1,3 milióna eur a ročnú prevádzku o 0,8 milióna eur bez dosahu na kvalitu, a to väčším zapojením vlastných zamestnancov, overením jednotkových cien zariadení a optimalizáciou nákupu kapacít na základe skutočnej potreby.
Digitalizácia archívov by mala podľa analytikov priniesť úspory na budovách. "Výsledkom digitalizácie dokumentov má byť zníženie nákladov na fyzickú archiváciu v budovách. Štúdia však nekvantifikuje náklady súčasného stavu," skonštatovali. Spoločenskú návratnosť môže podľa nich zvýšiť aj koordinácia s ministerstvom spravodlivosti a kultúry, ktoré plánujú budovať vlastné kapacity na digitalizáciu archivovaných dokumentov.
ÚHP tiež poznamenal, že na vyriešenie archívneho dlhu budú potrebné ďalšie investície a aktivity, ktoré štúdia neopisuje.
Projekt digitalizácie a modernizácie štátnych archívov vyplýva z Národnej koncepcie rozvoja štátnych archívov s výhľadom do roku 2028. Štúdia preferuje realizovať alternatívu vybudovania 10 digitalizačných pracovísk vrátane zabezpečenia nevyhnutnej infraštruktúry a úložných kapacít. Investičné náklady sú podľa materiálu ÚHP vo výške 21,2 milióna eur s DPH, ročná prevádzka od štvrtého roku 1,9 milióna eur s DPH.