Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlhodobejšou možnosťou je podľa ÚHP definovať vlastné kritériá, vyhlásiť verejnú súťaž, vyhodnotiť všetky lokality a preskúmať optimálnu mieru financovania zo strany štátu.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) - Štúdia realizovateľnosti projektu Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC), ktorú v stredu (15. 12.) zverejnil iniciátor projektu – občianske združenie (OZ) NKKC, je podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií dobrým základom na ďalšiu odbornú diskusiu o potrebe takéhoto centra. ÚHP, ktorý štúdiu hodnotil, to uviedol s tým, že takýto dokument by na podobné projekty mal vypracovať štát.
V tomto prípade ju však na základe uznesenia vlády SR predložilo OZ NKKC. Po prvý raz ÚHP vďaka tomu hodnotil štúdiu z tretieho sektora. Pozitívne vníma konštruktívnu diskusiu aj zapojenie útvaru od začiatku procesu.
"Investičné náklady projektu závisia najmä od rozsahu a štandardu centra. Návrh počíta so 104,4 milióna eur, pričom občianske združenie žiada vládu o štátnu pomoc vo výške 60,5 milióna eur. Čisto finančne je projekt nenávratný. Po započítaní dodatočných príjmov od zahraničných turistov je ale investícia pre štát ekonomicky návratná," uviedol ÚHP.
Pripomína, že k vybudovaniu kultúrno-kongresového centra sa vláda SR už oficiálne prihlásila. Štát však podľa ÚHP zatiaľ nemá spracovanú stratégiu rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. "Nepoznáme teda alternatívy a nevieme preto posúdiť, či je projekt v tejto oblasti najlepšia hodnota za peniaze," uviedol útvar.
Ako podotkol, štandardne by mal štát porovnať všetky relevantné alternatívy rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. Táto štúdia v súlade so zadaním rozpracovala podľa útvaru len alternatívu výstavby nového centra. "Pre nedostatok podkladov od potenciálnych partnerov ekonomicky zhodnotila jednu lokalitu," spresnil s tým, že vláda sa môže rozhodnúť pre formálne potvrdenie cieľov prezentovaných v štúdii a poskytnutie štátnej pomoci pre konkrétny projekt a lokalitu vybranú v štúdii s realizáciou do roku 2027.
Dlhodobejšou možnosťou je podľa ÚHP definovať vlastné kritériá, vyhlásiť verejnú súťaž, vyhodnotiť všetky lokality a preskúmať optimálnu mieru financovania zo strany štátu. "Konečná výška štátnej pomoci závisí od posúdenia Európskou komisiou. Návratnosť projektu by mohlo zvýšiť prehodnotenie veľkosti, respektíve štandardu centra," priblížil. S prijímateľom by podľa neho mala byť uzavretá zmluva, v ktorej sa zabezpečia práva štátu aj povinnosti OZ NKKC. "Príkladom môže byť nadviazanie čerpania na stavebné míľniky alebo úprava výšky štátnej pomoci v prípade väčšej ziskovosti projektu," uviedol ÚHP.
OZ NKKC, ktoré tvorí nezisková organizácia Globsec (zástupca Róbert Vass) a iniciatíva z kultúrnej obce (zástupca Martin Valihora), označilo vo finále z troch posudzovaných developerských zámerov (Nový Istropolis od Immocap-u, Nové Lido od J&T Real Estate a prestavba výstaviska Incheba od rovnomennej spoločnosti) projekt Nový Istropolis na bratislavskom Trnavskom mýte od spoločnosti Immocap ako najvhodnejší na vznik takéhoto centra.
Štúdia podľa OZ NKKC okrem iného konštatuje, že na financovaní projektu sa musí okrem štátu podieľať developer i združenie.
V tomto prípade ju však na základe uznesenia vlády SR predložilo OZ NKKC. Po prvý raz ÚHP vďaka tomu hodnotil štúdiu z tretieho sektora. Pozitívne vníma konštruktívnu diskusiu aj zapojenie útvaru od začiatku procesu.
"Investičné náklady projektu závisia najmä od rozsahu a štandardu centra. Návrh počíta so 104,4 milióna eur, pričom občianske združenie žiada vládu o štátnu pomoc vo výške 60,5 milióna eur. Čisto finančne je projekt nenávratný. Po započítaní dodatočných príjmov od zahraničných turistov je ale investícia pre štát ekonomicky návratná," uviedol ÚHP.
Pripomína, že k vybudovaniu kultúrno-kongresového centra sa vláda SR už oficiálne prihlásila. Štát však podľa ÚHP zatiaľ nemá spracovanú stratégiu rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. "Nepoznáme teda alternatívy a nevieme preto posúdiť, či je projekt v tejto oblasti najlepšia hodnota za peniaze," uviedol útvar.
Ako podotkol, štandardne by mal štát porovnať všetky relevantné alternatívy rozvoja kultúry a kongresového cestovného ruchu. Táto štúdia v súlade so zadaním rozpracovala podľa útvaru len alternatívu výstavby nového centra. "Pre nedostatok podkladov od potenciálnych partnerov ekonomicky zhodnotila jednu lokalitu," spresnil s tým, že vláda sa môže rozhodnúť pre formálne potvrdenie cieľov prezentovaných v štúdii a poskytnutie štátnej pomoci pre konkrétny projekt a lokalitu vybranú v štúdii s realizáciou do roku 2027.
Dlhodobejšou možnosťou je podľa ÚHP definovať vlastné kritériá, vyhlásiť verejnú súťaž, vyhodnotiť všetky lokality a preskúmať optimálnu mieru financovania zo strany štátu. "Konečná výška štátnej pomoci závisí od posúdenia Európskou komisiou. Návratnosť projektu by mohlo zvýšiť prehodnotenie veľkosti, respektíve štandardu centra," priblížil. S prijímateľom by podľa neho mala byť uzavretá zmluva, v ktorej sa zabezpečia práva štátu aj povinnosti OZ NKKC. "Príkladom môže byť nadviazanie čerpania na stavebné míľniky alebo úprava výšky štátnej pomoci v prípade väčšej ziskovosti projektu," uviedol ÚHP.
OZ NKKC, ktoré tvorí nezisková organizácia Globsec (zástupca Róbert Vass) a iniciatíva z kultúrnej obce (zástupca Martin Valihora), označilo vo finále z troch posudzovaných developerských zámerov (Nový Istropolis od Immocap-u, Nové Lido od J&T Real Estate a prestavba výstaviska Incheba od rovnomennej spoločnosti) projekt Nový Istropolis na bratislavskom Trnavskom mýte od spoločnosti Immocap ako najvhodnejší na vznik takéhoto centra.
Štúdia podľa OZ NKKC okrem iného konštatuje, že na financovaní projektu sa musí okrem štátu podieľať developer i združenie.
