Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Logiku potenciálneho spájania vidí STU skôr pri menších univerzitách bez dlhšej tradície, kde by zlúčenie mohlo mať kvalitatívny aj ekonomický efekt.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) – Univerzita Komenského (UK) v Bratislave ani Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave si momentálne nevedia predstaviť spojenie do jedného celku. Hovorca STU Juraj Rybanský pre TASR uviedol, že spájanie s UK nie je pre STU aktuálna téma, diskutovalo sa o ňom pred dvoma rokmi, ale obe univerzity ho z viacerých dôvodov odmietli.
"V krátkodobej perspektíve si takéto spojenie predstaviť nevieme," spresnila pre TASR hovorkyňa UK Lenka Miller. Takýto projekt by podľa jej slov znamenal obrovské výdavky, začínajúc od rôznych auditov (od účtovných cez majetkové po personálne) cez aktualizácie a integráciu rôznych systémov IT až po vytvorenie nových koordinačných orgánov a pozícii. "To všetko v čase, keď univerzity majú problémy so zabezpečením bazálneho chodu a sú nútené šetriť energie a prepúšťať zamestnancov," povedala hovorkyňa najväčšej slovenskej univerzity.
Logiku potenciálneho spájania vidí STU skôr pri menších univerzitách bez dlhšej tradície, kde by zlúčenie mohlo mať kvalitatívny aj ekonomický efekt. "Navyše, berúc do úvahy sumu vyčlenenú na tento účel v pláne obnovy (pre všetky potenciálne spájania), ani tento argument nie je pre dve najväčšie univerzity na Slovensku nijako motivačný," povedal Rybanský. STU je s UK pripravená pokračovať v rokovaniach o ďalšej spolupráci v oblasti technického a administratívneho zabezpečenia spoločných aktivít univerzít, kde identifikovali širokú paletu možností. Podľa hovorcu ide o spoločné projektové aktivity pod spoločným projektovým útvarom, zjednotenie IT podpory akademických a ekonomických činností na oboch univerzitách a mnohé iné.
Podľa Miller ide o zaujímavú myšlienku, ale v súčasnej situácii nevedia identifikovať také benefity spájania, ktoré by dokázali legitimizovať investície takéhoto rádu.
Spojenie UK a STU v Bratislave do jedného celku si vie predstaviť minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký. Ako uviedol pre TASR, túto myšlienku školám však nevnucuje. Na podporu strategického rozvoja vysokých škôl a zvyšovania konkurencieschopnosti vysokých škôl prostredníctvom ich spájania do väčších celkov, budovania integrovanej infraštruktúry, ako aj komplexnej modernizácie výskumnej, vzdelávacej a ubytovacej infraštruktúry, sú z plánu obnovy vyčlenené financie.
"V krátkodobej perspektíve si takéto spojenie predstaviť nevieme," spresnila pre TASR hovorkyňa UK Lenka Miller. Takýto projekt by podľa jej slov znamenal obrovské výdavky, začínajúc od rôznych auditov (od účtovných cez majetkové po personálne) cez aktualizácie a integráciu rôznych systémov IT až po vytvorenie nových koordinačných orgánov a pozícii. "To všetko v čase, keď univerzity majú problémy so zabezpečením bazálneho chodu a sú nútené šetriť energie a prepúšťať zamestnancov," povedala hovorkyňa najväčšej slovenskej univerzity.
Logiku potenciálneho spájania vidí STU skôr pri menších univerzitách bez dlhšej tradície, kde by zlúčenie mohlo mať kvalitatívny aj ekonomický efekt. "Navyše, berúc do úvahy sumu vyčlenenú na tento účel v pláne obnovy (pre všetky potenciálne spájania), ani tento argument nie je pre dve najväčšie univerzity na Slovensku nijako motivačný," povedal Rybanský. STU je s UK pripravená pokračovať v rokovaniach o ďalšej spolupráci v oblasti technického a administratívneho zabezpečenia spoločných aktivít univerzít, kde identifikovali širokú paletu možností. Podľa hovorcu ide o spoločné projektové aktivity pod spoločným projektovým útvarom, zjednotenie IT podpory akademických a ekonomických činností na oboch univerzitách a mnohé iné.
Podľa Miller ide o zaujímavú myšlienku, ale v súčasnej situácii nevedia identifikovať také benefity spájania, ktoré by dokázali legitimizovať investície takéhoto rádu.
Spojenie UK a STU v Bratislave do jedného celku si vie predstaviť minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký. Ako uviedol pre TASR, túto myšlienku školám však nevnucuje. Na podporu strategického rozvoja vysokých škôl a zvyšovania konkurencieschopnosti vysokých škôl prostredníctvom ich spájania do väčších celkov, budovania integrovanej infraštruktúry, ako aj komplexnej modernizácie výskumnej, vzdelávacej a ubytovacej infraštruktúry, sú z plánu obnovy vyčlenené financie.
