Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Neumann je v súčasnosti profesorom na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, kde je riaditeľom Inštitútu pre farmakológiu a toxikológiu.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - Univerzita Komenského (UK) v Bratislave udelila v stredu čestný titul doctor honoris causa nemeckému farmakológovi Joachimovi Neumannovi. Ocenenie získal za originálne nálezy nových farmakologických mechanizmov pre vývoj inovatívnej liečby zlyhávania srdca a za spoluprácu s UK. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.
Udelenie čestného doktorátu navrhla Farmaceutická fakulta UK v roku 70. výročia jej založenia. Neumann je v súčasnosti profesorom na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, kde je riaditeľom Inštitútu pre farmakológiu a toxikológiu. Svoju vedeckú kariéru zasvätil výskumu v oblasti experimentálnej farmakológie so zameraním na poškodenie a zlyhávanie srdca a na vývoj nových molekúl na liečbu ochorení srdca.
"V Münsteri som mal možnosť spolupracovať s Marekom Máťušom, ktorý začínal s hemodynamickými meraniami u transgénnych myší a ku ktorému sa čoskoro pridal aj Ján Klimas," povedal Neumann o začínajúcej spolupráci s odborníkmi z Farmaceutickej fakulty UK v roku 1992. Jej výsledkom je etablovanie skupiny slovenských vedcov, ktorých viedol a vzdelával vo svojich laboratóriách a umožnil im naštartovať ich vedeckú kariéru. Aj za prácu na spoločných projektoch mu fakulta navrhla udeliť čestný doktorát.
"Pred rokmi som mal šťastie rásť pod vedením profesora Neumanna ako postgraduálny študent a mladý asistent a dnes mám česť s ním a ním riadeným Inštitútom pre farmakológiu a toxikológiu spolupracovať ako partner na projektoch vedeckého výskumu aj v súčasnosti," povedal na oceňovaní dekan Farmaceutickej fakulty UK Ján Klimas.
UK v Bratislave udeľuje čestnú hodnosť doctor honoris causa domácim a zahraničným osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju vzdelania, vedy, kultúry, demokracie, všeľudských hodnôt a osobne sa pričinili o pokrok ľudskej civilizácie šírením vzdelanosti a humanizmu. Doposiaľ ho udelila napríklad bývalej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej (2014), generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi (2015), mikrobiológovi Jánovi Vilčekovi (2014) či 14. dalajlámovi a nositeľovi Nobelovej ceny za mier Tenzinovi Gyatsovi (2000).
Udelenie čestného doktorátu navrhla Farmaceutická fakulta UK v roku 70. výročia jej založenia. Neumann je v súčasnosti profesorom na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, kde je riaditeľom Inštitútu pre farmakológiu a toxikológiu. Svoju vedeckú kariéru zasvätil výskumu v oblasti experimentálnej farmakológie so zameraním na poškodenie a zlyhávanie srdca a na vývoj nových molekúl na liečbu ochorení srdca.
"V Münsteri som mal možnosť spolupracovať s Marekom Máťušom, ktorý začínal s hemodynamickými meraniami u transgénnych myší a ku ktorému sa čoskoro pridal aj Ján Klimas," povedal Neumann o začínajúcej spolupráci s odborníkmi z Farmaceutickej fakulty UK v roku 1992. Jej výsledkom je etablovanie skupiny slovenských vedcov, ktorých viedol a vzdelával vo svojich laboratóriách a umožnil im naštartovať ich vedeckú kariéru. Aj za prácu na spoločných projektoch mu fakulta navrhla udeliť čestný doktorát.
"Pred rokmi som mal šťastie rásť pod vedením profesora Neumanna ako postgraduálny študent a mladý asistent a dnes mám česť s ním a ním riadeným Inštitútom pre farmakológiu a toxikológiu spolupracovať ako partner na projektoch vedeckého výskumu aj v súčasnosti," povedal na oceňovaní dekan Farmaceutickej fakulty UK Ján Klimas.
UK v Bratislave udeľuje čestnú hodnosť doctor honoris causa domácim a zahraničným osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju vzdelania, vedy, kultúry, demokracie, všeľudských hodnôt a osobne sa pričinili o pokrok ľudskej civilizácie šírením vzdelanosti a humanizmu. Doposiaľ ho udelila napríklad bývalej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej (2014), generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi (2015), mikrobiológovi Jánovi Vilčekovi (2014) či 14. dalajlámovi a nositeľovi Nobelovej ceny za mier Tenzinovi Gyatsovi (2000).
