Bratislava 13. augusta (TASR) - Bezbariérovosť budov stále nie je vnímaná ako samozrejmosť. Či už ide o bezbariérovosť verejných, ale aj iných priestorov, dopravných prostriedkov, škôl, volebných miestností a podobne. Veľké bariéry, a najmä neochotu zo strany príslušných inštitúcií, stále zaznamenávame najmä v prípade budov pôšt, kde zmeny k lepšiemu nepozorujeme. Pre TASR na to poukázal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP). Informovala o tom jeho hovorkyňa Štefánia Kačalková.

ÚKOZP v tejto súvislosti konštatoval, že situácia sa v praxi mení veľmi pomaly a čiastkovo. V rokoch 2020, 2022 a 2023 realizoval prieskumy, v ktorých verejnosť vyplnila otázky o architektonickej prístupnosti volebných budov a miestností.

"Z výsledkov prieskumu z roku 2022, ktorý bol internetový a celoslovenský a vyplnilo ho najviac respondentov spomedzi všetkých troch prieskumov (344), vyplynulo, že približne v dvoch tretinách prípadov chýbali parkovacie miesta pre držiteľov ŤZP preukazov v blízkosti budov, v ktorých boli volebné miestnosti, približne v dvoch tretinách prípadov chýbal aj bezbariérový prístup do volebnej budovy alebo miestnosti. Bezbariérový interiér volebnej miestnosti chýbal v približne tretine odpovedí," priblížil.

V praxi sa tiež stretáva aj s porušovaním zákonnej úpravy - vyhlášky ministerstva životného prostredia, ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. "Niektoré stavby deklarované ako bezbariérové majú nesprávne riešenia, nie sú prístupné vo všetkých častiach a priestoroch určených pre verejnosť, nemajú požadované vybavenie (prvky) podľa vyhlášky a podobne," zhodnotil.

ÚKOZP sa stretáva napríklad aj so snahou susedov zabrániť montáži schodiskovej plošiny v bytovke, ak ju potrebuje osoba so zdravotným postihnutím. Napriek tomu, že zo zákona ostatní vlastníci bytov nemajú právo tomu zabrániť, stále sa o to podľa jeho slov snažia.

Pri odstraňovaní bariér pri vstupoch do budov považuje ÚKOZP za ideálne nájazdové rampy. "Najvhodnejším riešením je, ak vstup do budovy je na úrovni okolitého chodníka. V takom prípade je zabezpečený prístup do budovy bez prekážok," priblížil. Za nevhodné považuje napríklad koľajnice, a to z dôvodu, že svojou šírkou nevyhovujú potrebám osôb na vozíku a kočíkom zároveň. "Tiež je to nevhodné riešenie pre starších ľudí," doplnil s tým, že potrebné je myslieť aj na bezbariérovosť na všetkých schodoch, ak ich vedie do budovy viacero, ale aj na spôsob otvárania dverí.