Bratislava 2. marca (TASR) - Slovensko je členom EÚ a NATO, ale má aj dobré vzťahy s Ukrajinou aj s Ruskom. Svoju pozíciu by malo preto využiť na poskytovanie tzv. dobrých služieb pre všetky strany zúčastnené na konflikte a to tak, aby sa diplomaciou predišlo vojne a zabíjaniu, porušovaniu ľudských práv a vyhroteniu konfliktu, ktorý by mohol prerásť do otvorenej vojny. V reakcii na krízu na Ukrajine to dnes vyhlásil kandidát na prezidenta Ján Čarnogurský.

"Ak som povedal, že by mala EÚ stíhať demonštrantov, ktorí na Majdane zaútočili na ozbrojené zložky zápalnými fľašami, mal som na zreteli práve toto. V roku 1989 sa ulicami československých miest nieslo heslo 'máme holé ruky' a znamenalo, že ľudia si neželajú násilie. A to by malo platiť aj na Ukrajine. O to ľahšie by sa potom dalo argumentovať, aby Rusko stiahlo svoje ozbrojené sily," myslí si Čarnogurský.

Bývalý politik pripomína, že v uplynulých rokoch pravidelne navštevoval na jednej strane dôležité mestá krajín EÚ, na druhej strane Moskvu. "Ak by som dostal dôveru občanov, ako prezident by som bol schopný konštruktívne prispieť k dialógu medzi všetkými zúčastnenými stranami na Ukrajine a pokúsiť sa o minimalizáciu násilia a prípadných strát na ľudských životoch," sľubuje Čarnogurský.

Pripomína tiež svoj výrok, že Ukrajina by si mala svoje problémy vyriešiť sama. "V situácii, keď krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti Krymu a ruské vojská sa rozmiestnili na Kryme, nie je konštruktívnym prístupom zo zahraničia, najmä zo Slovenska, predbiehať sa v jednostranných radikálnych vyhláseniach," uviedol.

Podľa Čarnogurského možno pripomenúť, že vyhlásenie krymského parlamentu o referende sa rovná vyhláseniu zvrchovanosti Krymskej autonómnej oblasti. "Podobné vyhlásenie prijal slovenský parlament v júli 1992. Tiež ale nemožno zabudnúť na chybné kroky ukrajinskej vlády a parlamentu, keďže nedodržali dohodu medzi stranami konfliktu na Ukrajine, ktorú sprostredkovali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska. Východiskom k riešeniu vzniknutej situácie by mal byť návrat k plneniu tejto dohody," dodal.

Nikto nemá právo trestať Ukrajinu za to, že chce slobodne rozhodovať

FOTO TASR/Martin Baumann

Obsadenie Krymu ako reakcia na odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča je podľa hnutia NOVA nerešpektovaním túžby ukrajinských občanov nezávisle rozhodovať o svojej budúcnosti. "Som presvedčený, že v prípade snáh o odtrhnutie Krymu od Ukrajiny by Slovensko malo zaujímať rovnaké stanovisko ako v otázke odtrhnutia Kosova od Srbska," uviedol v dnešnom vyhlásení predseda hnutia Daniel Lipšic.

Hnutie vyzýva vládu SR, aby všetkými možnými prostriedkami podporila zachovanie územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. "Nová ukrajinská vláda žiada krajiny Európskej únie o pomoc a Slovensko by malo na túto žiadosť reagovať pozitívne a bez zbytočných odkladov," píše sa vo vyhlásení. Obsadenie Krymu je podľa hnutia porušením suverenity Ukrajiny.

NOVA taktiež apeluje na najvyššie orgány NATO a EÚ, aby vyvinuli maximálny tlak na zabránenie ozbrojenému konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a na udržanie územnej celistvosti slobodnej a demokratickej Ukrajiny.

Očakávame od vlády konkrétne kroky v súvislosti s Ukrajinou

Kresťanskodemokratické hnutie očakáva konkrétne kroky vlády SR tak, aby využila svoj potenciál a postavenie v rámci štruktúr EÚ a NATO na účinnú a spoločnú pomoc a podporu oprávnených záujmov Ukrajiny. V dnešnom vyhlásení to uviedol predseda KDH Ján Figeľ. Ako dodal, vláda by mala o svojich rozhodnutiach a opatreniach informovať Národnú radu a občanov SR.

FOTO TASR/Martin Baumann

"KDH vyjadruje solidaritu s občanmi Ukrajiny a svoju podporu demokratickým predstaviteľom štátu," uviedol Figeľ. Pripomenul, že Ukrajina potrebuje v ťažkej situácii všestrannú pomoc a jasnú európsku perspektívu. "Vítame podporu Európskeho parlamentu pre členstvo Ukrajiny v EÚ ako dôležitý politický signál otvorenosti a akceptácie, vyjadrený na nedávnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu," doplnil.

Strana zároveň vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala integritu a suverenitu Ukrajiny a platné medzinárodné právo. "Otázky a záujmy ruskej národnostnej menšiny na Ukrajine treba riešiť politickým dialógom, nie vojenskými prostriedkami," zdôraznil Figeľ.