Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štefan Mlich z kysuckej Nesluše bol všestranný výtvarník, člen Umeleckej besedy slovenskej a Združenia výtvarníkov stredného Slovenska. Erika Majerská vkročila na drotárske pole v roku 2001.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) - Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) bude s úctou spomínať na výrazné osobnosti drotárskeho remesla Štefana Mlicha a Eriku Majerskú. Správy o ich úmrtí prijalo minulý týždeň s veľkou ľútosťou. TASR o tom informovala Alena Pastorková z ÚĽUV.
Štefan Mlich (1936) z kysuckej Nesluše bol všestranný výtvarník, člen Umeleckej besedy slovenskej a Združenia výtvarníkov stredného Slovenska. "Bol priamym potomkom drotárov a na starú drotársku tradíciu programovo nadviazal v použití materiálu i technológií. Využíval však nové spôsoby spracovania drôtu a kombinoval ich s rôznymi priemyselnými pletivami. Drobné plastiky vychádzajúce spod jeho rúk boli skvostami, ktoré sa hodia aj do moderného interiéru," podotkla Pastorková.
Mlich sa začal intenzívnejšie venovať drotárstvu koncom 80. rokov minulého storočia. "Žil a tvoril v Žiline. Začiatkom roku 1991 oslovil vtedajšieho riaditeľa Považského múzea v Budatínskom zámku Mariána Mrvu s myšlienkou založenia tradície stretnutí drotárskych majstrov. V roku 1992 sa v Budatínskom zámku stretli už desiati drotári a v roku 1993 sa uskutočnil oficiálne prvý ročník Stretnutia drotárskych majstrov. Už aj s účasťou zahraničných umelcov venujúcich sa drôtu," uviedla Pastorková.
Pripomenula, že práve vďaka impulzom z tohto podujatia sa pôvodné slovenské remeslo posunulo od pôvodnej úžitkovosti k umeleckému vyjadreniu. "Čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo v roku 2019 aj v zápise drotárstva do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO," doplnila Pastorková.
Erika Majerská (1940) vkročila na drotárske pole v roku 2001. "Prvý kurz spracovania drôtu a plechu absolvovala v novootvorenej Škole remesiel ÚĽUV pod lektorským dohľadom Ladislava Jurovatého ml. Drôt ju oslovoval možnosťami svojho stvárnenia. Obohacovali ju Stretnutia drotárskych majstrov, následne spoluzakladala drotársky klub Džarek, ktorý funguje pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Bratislave, aktívna bola aj v spolku Bratislavskí drotári. Jej tvorba bola rôznorodá – drobné figurálne motívy, šperky, kraslice, kamene, polodrahokamy opletané jemnými striebornými, postriebrenými či antikorovými drôtmi," priblížila Pastorková.
Štefan Mlich (1936) z kysuckej Nesluše bol všestranný výtvarník, člen Umeleckej besedy slovenskej a Združenia výtvarníkov stredného Slovenska. "Bol priamym potomkom drotárov a na starú drotársku tradíciu programovo nadviazal v použití materiálu i technológií. Využíval však nové spôsoby spracovania drôtu a kombinoval ich s rôznymi priemyselnými pletivami. Drobné plastiky vychádzajúce spod jeho rúk boli skvostami, ktoré sa hodia aj do moderného interiéru," podotkla Pastorková.
Mlich sa začal intenzívnejšie venovať drotárstvu koncom 80. rokov minulého storočia. "Žil a tvoril v Žiline. Začiatkom roku 1991 oslovil vtedajšieho riaditeľa Považského múzea v Budatínskom zámku Mariána Mrvu s myšlienkou založenia tradície stretnutí drotárskych majstrov. V roku 1992 sa v Budatínskom zámku stretli už desiati drotári a v roku 1993 sa uskutočnil oficiálne prvý ročník Stretnutia drotárskych majstrov. Už aj s účasťou zahraničných umelcov venujúcich sa drôtu," uviedla Pastorková.
Pripomenula, že práve vďaka impulzom z tohto podujatia sa pôvodné slovenské remeslo posunulo od pôvodnej úžitkovosti k umeleckému vyjadreniu. "Čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo v roku 2019 aj v zápise drotárstva do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO," doplnila Pastorková.
Erika Majerská (1940) vkročila na drotárske pole v roku 2001. "Prvý kurz spracovania drôtu a plechu absolvovala v novootvorenej Škole remesiel ÚĽUV pod lektorským dohľadom Ladislava Jurovatého ml. Drôt ju oslovoval možnosťami svojho stvárnenia. Obohacovali ju Stretnutia drotárskych majstrov, následne spoluzakladala drotársky klub Džarek, ktorý funguje pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Bratislave, aktívna bola aj v spolku Bratislavskí drotári. Jej tvorba bola rôznorodá – drobné figurálne motívy, šperky, kraslice, kamene, polodrahokamy opletané jemnými striebornými, postriebrenými či antikorovými drôtmi," priblížila Pastorková.
