Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. júla (TASR) - Vo veku 99 rokov zomrel v utorok slovenský dirigent, hudobný skladateľ, kultúrny činiteľ, zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (dnes L+S) Štefan Ladižinský. TASR to potvrdil jeho syn Ivo Ladižinský.
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a je autorom učebnice gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v bratislavskej mestskej časti Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahrali dve audiokazety detských piesní. V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.
V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu. Veľkým úspechom boli aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová, ležiacej v okrese Stará Ľubovňa. Už v detskom veku sa venoval hre na husle na Hudobnej škole v Prešove a od roku 1945 v Banskej Bystrici.
Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. Členom školského orchestra na Gréckokatolíckom ruskom gymnáziu v Prešove bol v rokoch 1936 - 1939 a od roku 1943 pôsobil ako dirigent študentského speváckeho krúžku na I. Štátnom gymnáziu v Bratislave.
Počas vojenskej základnej služby založil Vojenský súbor kpt. Nálepku, v ktorom pôsobil ako dirigent a dramaturg. V rokoch 1953 - 1954 bol umeleckým vedúcim súboru Ústredného domu čs. armády v Prahe, potom dramaturgom a dirigentom Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v Prahe.
V rokoch 1960 až 1965 bol umeleckým vedúcim Poddukelského umeleckého ľudového súboru (PUĽS) pri Ukrajinskom národnom divadle (UND) v Prešove, v ktorom pre osem predstavení činohry divadla skomponoval hudbu.
V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru (VUS) v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Štefan Ladižinský od roku 1993 úzko spolupracoval s cirkevným zborom Kyrillomethodeon pri gréckokatolíckom chráme v Bratislave. Pre zbor upravil ľudové liturgické spevy "prostopinija", ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou gréckokatolíckej liturgie. V snahe ešte vyššie posunúť umeleckú úroveň zboru upravoval a komponoval skladby na cirkevnoslovanské texty a pre zbor získal mladých talentovaných zbormajstrov.
Členovia tohto zboru, zboru T. H. Ševčenka a zboru Comenius pri Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského s dirigentom Sergejom Mironovom, nahrali audiokazetu liturgických spevov Tebe pojem, ktoré upravil pre miešaný zbor práve Štefan Ladižinský.
V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu.
Veľkým úspechom mali aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V rámci programu Kultúra národnostných menšín vydala Rusínska obroda na Slovensku v roku 2009 upravené rusínske ľudové piesne pod názvom Rusynsky perly - troma holosamy (Rusínske perly - trojhlasne). V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.
Štefan Ladižinský napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a taktiež napísal učebnicu gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v Mestskej časti Bratislava - Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahral dve audiokazety detských piesní.
V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska udelilo Štefanovi Ladižinskému v decembri 2015 cenu Rusínska osobnosť roka za jeho celoživotný osobný vklad a trvalý prínos pre rozvoj rusínskej kultúry.
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a je autorom učebnice gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v bratislavskej mestskej časti Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahrali dve audiokazety detských piesní. V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.
V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu. Veľkým úspechom boli aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.
Profil Štefana Ladižinského
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová, ležiacej v okrese Stará Ľubovňa. Už v detskom veku sa venoval hre na husle na Hudobnej škole v Prešove a od roku 1945 v Banskej Bystrici.
Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. Členom školského orchestra na Gréckokatolíckom ruskom gymnáziu v Prešove bol v rokoch 1936 - 1939 a od roku 1943 pôsobil ako dirigent študentského speváckeho krúžku na I. Štátnom gymnáziu v Bratislave.
Počas vojenskej základnej služby založil Vojenský súbor kpt. Nálepku, v ktorom pôsobil ako dirigent a dramaturg. V rokoch 1953 - 1954 bol umeleckým vedúcim súboru Ústredného domu čs. armády v Prahe, potom dramaturgom a dirigentom Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v Prahe.
V rokoch 1960 až 1965 bol umeleckým vedúcim Poddukelského umeleckého ľudového súboru (PUĽS) pri Ukrajinskom národnom divadle (UND) v Prešove, v ktorom pre osem predstavení činohry divadla skomponoval hudbu.
V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru (VUS) v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Štefan Ladižinský od roku 1993 úzko spolupracoval s cirkevným zborom Kyrillomethodeon pri gréckokatolíckom chráme v Bratislave. Pre zbor upravil ľudové liturgické spevy "prostopinija", ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou gréckokatolíckej liturgie. V snahe ešte vyššie posunúť umeleckú úroveň zboru upravoval a komponoval skladby na cirkevnoslovanské texty a pre zbor získal mladých talentovaných zbormajstrov.
Členovia tohto zboru, zboru T. H. Ševčenka a zboru Comenius pri Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského s dirigentom Sergejom Mironovom, nahrali audiokazetu liturgických spevov Tebe pojem, ktoré upravil pre miešaný zbor práve Štefan Ladižinský.
V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu.
Veľkým úspechom mali aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V rámci programu Kultúra národnostných menšín vydala Rusínska obroda na Slovensku v roku 2009 upravené rusínske ľudové piesne pod názvom Rusynsky perly - troma holosamy (Rusínske perly - trojhlasne). V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.
Štefan Ladižinský napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a taktiež napísal učebnicu gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v Mestskej časti Bratislava - Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahral dve audiokazety detských piesní.
V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska udelilo Štefanovi Ladižinskému v decembri 2015 cenu Rusínska osobnosť roka za jeho celoživotný osobný vklad a trvalý prínos pre rozvoj rusínskej kultúry.
