Profil Milana Sládka

"Pantomíma je absolútne divadlo. Prvotná forma, ktorej môže porozumieť každý človek naprieč kultúrami," takto charakterizoval Sládek pantomímu pre nemecký internetový portál koeln-magazin.info.

Milan Sládek sa narodil 23. februára 1938 v obci Streženice, ležiacej neďaleko Púchova. Umeleckopriemyselnú školu ukončil maturitou v roku 1957 v Bratislave. Už počas štúdia rezbárstva na strednej škole sa u neho prejavil silný vzťah k pantomíme. Prvé pantomimické vystúpenie odohral ako člen študentského divadla na Univerzite Komenského v Bratislave.

Po skončení strednej školy študoval herectvo na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení a v štúdiách pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana, jedného z hlavných tvorcov československej medzivojnovej avantgardy.

V Prahe získal aj svoj prvý profesionálny angažmán. V roku 1959 začal účinkovať v Divadle E. F. Buriana, o rok neskôr založil spolu s choreografom Eduardom Žlábkom prvý pantomimický súbor.

S postavou Kefka, ktorá ho preslávila a otvorila mu dvere do Európy, sa Sládek prvýkrát objavil na scéne 10. marca 1960. Bol to hlavný hrdina z pantomimickej komédie Hrča, pikolík v záhradnej reštaurácii.

V roku 1962 sa vrátil so svojím súborom do Bratislavy a jeho skupina bola v rokoch 1962 - 1964 autonómnym telesom v rámci Slovenského národného divadla. Súbor dostával pozvania do zahraničia, kde bol pravidelným hosťom prestížnych festivalov.

V roku 1968 sa stal riaditeľom novozaloženého Divadelného štúdia v Bratislave, ktoré zastrešovalo tri súbory - dramatický, kabaretný a pantomimický. Tie spolu pôsobili až do vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.

Divadelné štúdio bolo zatvorené a Sládek musel opustiť krajinu. Najskôr emigroval do Švédska. Odtiaľ sa v roku 1970 presťahoval do Nemeckej spolkovej republiky a svoj druhý domov našiel v Kolíne nad Rýnom. Práve v tejto nemeckej metropole na rieke Rýn otvoril Sládek 28. mája 1974 Divadlo Kefka (Theater Kefka), v ktorom rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku. V tom období to bola jediná stála pantomimická scéna v Európe a v krátkom čase sa stalo divadlo jedným z najzvučnejších centier medzinárodnej pantomimickej scény.

Z jeho iniciatívy sa v roku 1976 uskutočnil Prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler, ktorý organizovalo Divadlo Kefka spolu s mestom Kolín nad Rýnom. Dvanásť rokov patril festival medzi najlepšie svojho druhu na svete. V rokoch 1987 - 1992 pôsobil ako profesor pantomímy na Vysokej škole umeleckej (Folkwang Hochschule) v Essene.

Po Nežnej revolúcii sa vrátil na Slovensko, kde sa v Bratislave výrazne zaslúžil o záchranu a rekonštrukciu historickej budovy na pravom brehu Dunaja - Divadla Aréna. V tomto divadle pôsobil ako riaditeľ, mím a režisér, pričom od roku 1996 v ňom organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar.

Po desiatich rokoch práce, odohraných stovkách predstavení prešlo Divadlo Aréna pod Bratislavský samosprávny kraj a Milan Sládek sa vrátil do Kolína nad Rýnom, ktorý sa stal opäť základňou jeho umeleckej tvorby.

V januári 2016 vystúpil na pôde Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru - UNESCO v Paríži. Išlo o vôbec prvé pantomimické predstavenie v rámci tejto medzinárodnej organizácie. Sládek predstavil svoje dielo Antigona, pripravené špeciálne na túto príležitosť.

So Sládkovým svetom pantomímy bolo výrazne späté aj výtvarné umenie a Sládek ako maliar a výtvarník prezentoval svoje diela na viacerých výstavách.

Za svoju tvorivú činnosť získal viacero ocenení. V roku 1998 dostal cenu Ministra kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie. V roku 2000 mu slovenský prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy a v tom istom roku si prevzal od nemeckého prezidenta Johannesa Raua štátne vyznamenanie Kríž za zásluhy I. triedy.

Tvorivú i životnú cestu svetoznámeho míma opísal aj dokumentárny film režiséra Martina Šulíka nazvaný Milan Sládek (2020).