Bratislava 28. mája (TASR) - Financovanie materských škôl (MŠ) zo štátneho rozpočtu iba rozšíri napätie a diskusiu o dostatku zdrojov. Celoplošný normatív nebude vyhovovať všade. Pre TASR to skonštatovala Únia miest Slovenska (ÚMS) v reakcii na návrh novely zákona rezortu školstva, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zástupcovia miest z nej majú obavy.

"Touto zmenou sa presunú MŠ do preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy," priblížila ÚMS. Štát tak podľa nej preberá absolútnu zodpovednosť za dostatok zdrojov na výdavky MŠ (mzdy a prevádzka). Objasnila, že ak nebudú normatívom pokryté reálne výdavky, nemali by mestá doplácať zo svojho rozpočtu. "Z našich skúseností z financovania preneseného výkonu sa však iba rozšíri napätie a diskusia o dostatku zdrojov, pretože celoplošný normatív nebude vyhovovať všade," upozornila.

Pre ÚMS je zrejmé, že navrhovanou zmenou sa zníži fiškálna sloboda miest, mestá stratia časť manévrovacej schopnosti či možnosť vynakladať časť daňových príjmov podľa vlastných potrieb na základe dohody s občanmi, so súkromným sektorom. Rovnako podľa nej stratia možnosť flexibilne reagovať na meniace sa podmienky v jednotlivých mestách. "Všetko toto je v rozpore s myšlienkami pokračovania decentralizácie verejnej správy," zhodnotila.

Poukázala aj na to, že po roku 2026 sa očakáva pokles záujmu o umiestnenie detí do MŠ v dôsledku znižujúcej sa pôrodnosti na Slovensku. Mestá však podľa nej prídu o peniaze natrvalo. "Zároveň je v návrhu novely ohraničená výška finančného príspevku (ktorý si doteraz určovala samospráva sama) na 1,5 percenta z priemernej mesačnej mzdy v okrese, v ktorom MŠ sídli. Tým štát zavedie ďalší regulatív pre samosprávy," dodala ÚMS.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR chce financovať MŠ a školské kluby detí zo štátneho rozpočtu. Nateraz sú financované z daní príjmu fyzických osôb. Vyplýva to z návrhu novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.