Bratislava 20. augusta (TASR) - Únia miest Slovenska (ÚMS) považuje návrh stavebného zákona z dielne Ministerstva dopravy (MD) SR, po skúsenostiach z minulosti, za pragmatický a vecný. Zároveň však priznáva, že odborníci z členských miest identifikovali v legislatívnom návrhu viacero nejasností a nedostatkov, ktoré môžu v praxi spôsobovať problémy. K návrhu si uplatnila viac ako 50 pripomienok. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

"Po negatívnych skúsenostiach so stavebným zákonom z dielne Štefana Holého za predchádzajúcej vlády, ktorý vychádzal z nereálnych predpokladov a očakávaní, považujeme tento návrh za pragmatický, vecný. Do veľkej miery vyrovnaným spôsobom zohľadňuje záujmy všetkých zainteresovaných strán v procese stavebného konania," skonštatovala Piršelová.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) si však ÚMS uplatnila viac ako 50 pripomienok, podľa jej vyjadrení najmä zásadných. Pripomienky podľa nej odrážajú predovšetkým praktické skúsenosti odborných zamestnancov stavebných úradov.

Návrh napríklad predpokladá, že ku dňu účinnosti zákona pre viaceré procesné oblasti bude existovať plne funkčný informačný systém a elektronická komunikácia. "Vzhľadom na to, že je august 2024 a zákon má byť účinný od 1. apríla 2025, považujeme tento predpoklad za nereálny," podotýka Piršelová. Navrhujú preto už teraz riešiť alternatívny spôsob, aby nebolo potrebné "znova a narýchlo" posúvať účinnosť niektorých ustanovení zákona.

Pozornosť upriamuje aj na to, že návrh zákona predpokladá dobrovoľné vytvorenie stavebných obvodov pre počet obyvateľov minimálne 20.000. Keďže však na Slovensku existujú okresy, ktoré majú menej ako 20.000 obyvateľov, navrhuje únia znížiť tento počet na 15.000 obyvateľov. Dobrovoľný vznik stavebného obvodu pre viac ako jeden okres považuje za nereálny.

Medzi pripomienkami, ktoré ÚMS uplatnila, sú napríklad aj také, ktoré sa týkajú oblastí, na ktoré nedávno poukázali viaceré odborné organizácie či niektorí zástupcova miestnych samospráv v Bratislave. Podľa nich zákon obmedzí práva verejnosti, nemyslí na ochranu životného prostredia v mestách a obciach či vychádza v ústrety veľkým bilbordovým spoločnostiam a oberá samosprávy o možnosť regulácie neprimeranej vonkajšej reklamy.

Únia v tejto súvislosti žiada napríklad nanovo zadefinovať reklamné stavby či spresniť ustanovenia zákona, týkajúce sa práv dotknutých osôb, napríklad vlastníkov susediacich pozemkov a verejnosti v procese stavebného konania. "Očakávame, že prebehne riadne rozporové konanie s predkladateľom zákona," dodala Piršelová.