Kľúčovou otázkou podľa viceprezidenta únie Milana Ftáčnika je, akým dielom mestá prispievajú k zhoršeniu či zlepšeniu deficitu verejnej správy.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 23. novembra (TASR) – Jednou z hlavných tém dnešného zasadnutia Prezídia Únie miest Slovenska (ÚMS) v Liptovskom Mikuláši bola konsolidácia verejných financií.
Prezídium požiadalo členské mestské samosprávy o vyčíslenie budúcoročného hospodárenia, aby bolo hneď na začiatku jasné, akou mierou a či vôbec prispejú k deficitu verejných financií.
„Považujeme za veľmi dôležité to, aby mestá venovali pozornosť tomu, čo je spoločnou úlohou samosprávy a štátu - konsolidovať verejné financie tak, aby budúcoročný deficit verejnej správy neprekročil 2,9 % hrubého domáceho produktu. Nemyslíme si, že to možno dosiahnuť len tak, že budeme škrtať mzdy zamestnancom a šetriť na prevádzke. To znamená, že memorandum, ktoré uzatvorili ZMOS a vláda, berieme ako podklad,“ konštatoval viceprezident ÚMS Milan Ftáčnik.
Kľúčovou otázkou podľa neho je, akým dielom mestá prispievajú k zhoršeniu či zlepšeniu deficitu verejnej správy. „Dohodli sme sa, že požiadame všetkých 55 našich členských miest o vyčíslenie deficitu, aby bolo jasné, ako plánujú minúť svoje finančné prostriedky. Aby sme hneď na začiatku roku vedeli identifikovať, či z toho hrozí negatívny výsledok. Alebo môžeme povedať, my k deficitu neprispievame, pretože sme šetrili už v minulých rokoch a chceme šetriť aj v budúcom,“ pokračoval bratislavský primátor.
„Chceme to mať podložené konkrétnymi číslami, ktorým sa budeme venovať v januári. Potom ich budeme tlmočiť aj ministerstvu financií, aby tá debata o zodpovednom a úspornom hospodárení samosprávy mala vecný základ. Aby sa to neopieralo len o nejaké všeobecné ciele, ale aby sme poskytli vzorku 55 miest, z ktorých viaceré sú veľké a výrazne vplývajú na mieru deficitu verejnej správy,“ dodal Ftáčnik.
Prezídium požiadalo členské mestské samosprávy o vyčíslenie budúcoročného hospodárenia, aby bolo hneď na začiatku jasné, akou mierou a či vôbec prispejú k deficitu verejných financií.
„Považujeme za veľmi dôležité to, aby mestá venovali pozornosť tomu, čo je spoločnou úlohou samosprávy a štátu - konsolidovať verejné financie tak, aby budúcoročný deficit verejnej správy neprekročil 2,9 % hrubého domáceho produktu. Nemyslíme si, že to možno dosiahnuť len tak, že budeme škrtať mzdy zamestnancom a šetriť na prevádzke. To znamená, že memorandum, ktoré uzatvorili ZMOS a vláda, berieme ako podklad,“ konštatoval viceprezident ÚMS Milan Ftáčnik.
Kľúčovou otázkou podľa neho je, akým dielom mestá prispievajú k zhoršeniu či zlepšeniu deficitu verejnej správy. „Dohodli sme sa, že požiadame všetkých 55 našich členských miest o vyčíslenie deficitu, aby bolo jasné, ako plánujú minúť svoje finančné prostriedky. Aby sme hneď na začiatku roku vedeli identifikovať, či z toho hrozí negatívny výsledok. Alebo môžeme povedať, my k deficitu neprispievame, pretože sme šetrili už v minulých rokoch a chceme šetriť aj v budúcom,“ pokračoval bratislavský primátor.
„Chceme to mať podložené konkrétnymi číslami, ktorým sa budeme venovať v januári. Potom ich budeme tlmočiť aj ministerstvu financií, aby tá debata o zodpovednom a úspornom hospodárení samosprávy mala vecný základ. Aby sa to neopieralo len o nejaké všeobecné ciele, ale aby sme poskytli vzorku 55 miest, z ktorých viaceré sú veľké a výrazne vplývajú na mieru deficitu verejnej správy,“ dodal Ftáčnik.