Bratislava 5. septembra (TASR) - Fungovanie Envirofondu musí byť efektívne a transparentné. Predvídateľnosť a transparentné podmienky pre rozdeľovanie financií z fondu sú základom, aby samosprávy vedeli včas pripraviť potrebné projekty. TASR o tom informovala hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová v reakcii na vládou schválené novely zákonov o obchodovaní s emisiami a Environmentálnom fonde.

"Prioritou ÚMS je, aby navrhovaná zmena vo fungovaní Envirofondu zabezpečila efektívnu a transparentnú podporu všetkých doposiaľ podporovaných oblastí a aktivít primeraným pomerom. Prioritou vlády by malo byť aj zachovanie cieľa, na ktorý majú byť tieto financie použité, a to je znižovanie emisií skleníkových plynov," skonštatovala Piršelová. To, ako efektívne a transparentne bude fond fungovať podľa aktuálneho návrhu, je podľa nej otázne.

ÚMS požadovala, aby zákon vytvoril ďalší priestor pre vyjadrenie sa verejnosti k predloženým návrhom na čerpanie prostriedkov, a to cez medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k nelegislatívnemu materiálu. Túto možnosť ale schválená úprava negarantuje. "Nie každé uznesenie vlády ide vždy povinne do MPK. V zmysle predpisov vlády SR je možné, že uznesenie môže byť na vláde schválené bez toho, aby najprv prešlo MPK," priblížila Piršelová.

Pokračuje, že v zmysle navrhovaných prechodných ustanovení, v prípade, že vláda percentuálne rozdelenie výnosov neschváli do 30. novembra z akýchkoľvek dôvodov, prostriedky sa prerozdelia podľa návrhu ministra. To bola základná pripomienka ÚMS.

"Predpokladáme, že zapojenie ďalších rezortov do využitia prostriedkov znamená väčší záujem vlády na rozhodovaní o čerpaní prostriedkov z Envirofondu, uvedené lehoty pre rok 2024 považujeme však za extrémne krátke," podotkla hovorkyňa.

Environmentálny fond je podľa ÚMS dlhodobo neefektívne nastavený, dôkazom toho sú aj nevyčerpané finančné prostriedky. Považujeme za nevyhnutné prehodnotiť jeho súčasné nastavenie tak, aby boli finančné prostriedky rozdeľované transparentne a zodpovedne voči všetkým dotknutým oblastiam, do ktorých majú finančné zdroje smerovať.

Zdroje z Enviromentálneho fondu sú určené aj na rozvoj infraštruktúry, zvyšovanie energetickej efektívnosti, opatrenia pre riešenie klimatickej krízy v území, či environmentálne vzdelávanie. "Bez týchto externých zdrojov samosprávy nedokážu pokračovať v znižovaní investičného dlhu, ktorý majú napríklad v budovaní kanalizácií a vodovodov, obnove budov, znižovania energetickej náročnosti, či verejného osvetlenia," pripomenula Piršelová.

Vládou schválený návrh zákona upravuje fungovanie Modernizačného fondu, pôsobnosť orgánov štátnej správy, využitie výnosov získaných z dražieb kvót, spôsob ich použitia a ich poskytovanie prostredníctvom Envirofondu. Zároveň by sa mali upraviť oblasti, na ktoré možno poskytnúť a použiť prostriedky Environmentálneho fondu.