Bratislava 18. apríla 2015 (TASR/Teraz.sk) - Pri príležitosti práve prebiehajúceho mesiaca lesov prinášame z archívu TASR unikátne dobové fotografie zachytávajúce človeka a jeho starostlivosť o stromy z čias ČSSR.
Apríl 1961
V polhektárovej lesnej škôlke Lesného závodu Pezinok, polesie Limbach, ktoré súťaží o titul "Polesie socialistickej práce", je v apríli Mesiaci lesov, rušno. V škôlke za dva roky vypestovali vyše trištvrte milióna sadeníc. Tohto roku dopestujú 300 tisíc sadeníc rôznych drevín, z toho 60 tisíc červeného smreku.
Na archívnej snímke z 12. apríla 1961 v Limbachu živý ruch v lesnej škôlke v Mesiaci lesov. Na snímke päťčlenný kolektív lesných robotníčok pod vedením Margity Šubiakovej vysieva semená lesných kultúr a ošetruje vlani dopestované sadenice červeného smreku.Foto: TASR - Koloman Cích
Október 1961
Pracovníci lesných závodov v obvode Banskobystrickej správy štátnych lesov usilovne pracujú pri odstraňovaní kalamitného dreva, z víchrice, ktorá v polovici júla t.r. len v Lesnom závode Hronec vyvrátila, alebo polámala do 80 tisíc plm dreva. Pracovníci Lesného závodu podľa harmonogramu prednostne spracúvajú kalamitné drevo, aby zamedzili stratám a rozšíreniu sa nebezpečného škodcu dreva - kôrovca.
Na archívnej snímke z 13. októbra 1961 pri Čiernom Balogu odstraňujú následky poveternostnej kalamity. Na snímke traktorista Jozef Kupec pri zbližovaní dreva z údolia Čachmáry.Foto: TASR - František Kocian
Na pomoc k odstraňovaniu kalamity prišlo do Lesného závodu Hronec asi 50 lesných brigádnikov z horehronských obcí, ktorí majú k dispozícii osem ľahkých sovietskych píl "Družba". V Lesnom závode Hronec spravovali doteraz vyše 22 tisíc plm dreva. Pri zbližovaní dreva výdatne pomáhajú sovietske pásové traktory TDT 40.
Na archívnej snímke z 13. októbra 1961 pri Čiernom Balogu odstraňujú následky poveternostnej kalamity. Foto: TASR - František Kocian
Apríl 1962
V južných oblastiach Stredoslovenského kraja, ktorý je najlesnatejším v našej republike, sa začal tohtoročný Mesiac lesov nástupom lesníkov na zalesňovacie práce.
Na archívnej snímke z 9. apríla 1962 mesiac lesov na Modrom Kameni začali zalesňovaním. Na snímke vedúca lesných pracovníčok Mária Ondrejková medzi sväzáčkami, ktoré sú stále zamestnané pri zalesňovaní. Foto: TASR - František Kocian
Zalesňovanie
Prvé sadeničky dali do pôdy v polesiach lesných závodov Lučenec, Modrý Kameň, Šafárikovo a v ďalších. V celom kraji plánujú tohto roku zalesniť viac ako 18 tisíc hektárov lesnej i nelesnej pôdy.
Na archívnej snímke z 9. apríla 1962 mesiac lesov na Modrom Kameni začali zalesňovaním. Lesník Jozef Kopčík v rozhovore s najstaršími lesnými pracovníčkami (sprava) s vedúcou pracovnej skupiny Máriou Ondrejkovou, Zuzanou Španielovou, Máriou Vetrníkovou a Máriou Majdánovou.Foto: TASR - František Kocian
November 1962
Pracovníci Lesného závodu v Slovenskej Ľupči majú v tomto roku zalesniť 780 ha horských plání. Doteraz zalesnili do 600 ha. V polesí Moštenica, kde majú zalesniť 85 ha vysadila lesná skupina sadenice na 70 ha. Teraz sa usilujú splniť úlohu hlavne vo vysokohorských pásmach, aby ich neprekvapil sneh.
Na archívnej snímke zo 6. novembra 1962 zalesňovanie v Slovenskej Ľupči. Na snímke vedúca pracovnej skupiny Anna Náterová pri výsadbe smrekových sadeníc.Foto: TASR - František Kocian
Kalamitné drevo
V týchto dňoch postavili v polesí Moštenica švajčiarsku lanovku Lassocabel.
Na archívnej snímke z 9. novembra 1962 pracujúci Lesného závodu Slovenská Ľupča sa usilujú urýchlene spracovať kalamitné drevo aj z najťažších úsekov, odkiaľ pomocou mechanizmov približujú guľatinu lanovkou. Na snímke lesník Matej Chabaň pri obchôdzke na trase lanovky.Foto: TASR - František Kocian
Deväťčlenná čata Jána Tatárika sa na počesť XII. sjazdu KSČ zaviazala, že do 20. decembra priblíži z nedostupného miesta, ktoré v novembri lanského roku postihol sneholom, do 2 tisíc plnometrov dreva z listnatých stromov. Lanovku dlhú dva kilometre s výškovým rozdielom 300 metrov postavili za desať dní.
Na archívnej snímke z 9. novembra 1962 pracujúci Lesného závodu Slovenská Ľupča sa usilujú urýchlene spracovať kalamitné drevo aj z najťažších úsekov, odkiaľ pomocou mechanizmov približujú guľatinu lanovkou. Na snímke vedúci pracovnej skupiny Ján Tatárik sa stará, aby lanovka pracovala bez porúch.Foto: TASR - František Kocian
Jún 1963
Dobročský prales v chotári obce Čierny Balog okres Banská Bystrica je najstaršou prírodnou rezerváciou na Slovensku. Patrí do geografickej oblasti Slovenského Rudohoria. Za chránené územie bol vyhlásený v roku 1913. Dnes zaberá plochu 50 ha a jeho mohutné stromy, niektoré vyše 400 ročné, ako i ostatná flóra slúžia nielen odborníkom, ale i ostatným návštevníkom k poznávaniu prírody.
Na archívnej snímke z 21. júna 1963 Dobročský prales. Na snímke vegetácia v Dobročskom pralese. Foto: TASR - Koloman Cích
Prales
Na 430 rokov sa odhaduje vek najsilnejšej jedle v Československu, ktorá je aj najväčšou jedľou v strednej Európe. Rastie v prírodnej rezervácii v Dobročskom pralese. Je 56 metrov vysoká, v prsnom priemere meria 190 cm a v obvode 6 metrov. Jej drevná hmota obsahuje 45,60 kubíkov.
Na archívnej snímke z 21. júna 1963 Dobročský prales.Foto: TASR - Koloman Cích
Máj 1974
Ťažbu a spracovanie dreva prebieha aj v okrese Rimavská Sobota.
Na archívnej snímke z 15. mája 1974 komplexne mechanizovaná čata Ladislav Boršoša z Lesného závodu Rimavská Sobota pri ťažbe a spracovaní dreva. Foto: TASR - Tibor Babjak
Mechanizácia
V Lesnom závode Rimavská Sobota drevo ťaží a spracováva komplexne mechanizovaná čata.
archívnej snímke z 15. mája 1974 komplexne mechanizovaná čata Ladislav Boršoša z Lesného závodu Rimavská Sobota pri ťažbe a spracovaní dreva. Foto: TASR - Tibor Babjak
Lesná škôlka
Pracovníci Lesného závodu Oravský Podzámok, lesná správa v Lokci, vypestovali v piatej päťročnici sadenice na zalesnenie vyše 1.150 hektárov lesných plôch. Ročne vypestujú na ploche niečo vyše jedného hektára 1,6 milióna semenáčkov ihličnatých drevín, z toho tri šťvrtiny smrekov vo fóliových skleníkoch.
Na archívnej snímke z 23. apríla 1976 lesná škôlka v Lokci na Orave. Na snímke vedúca škôlky Jana Chromeková (vľavo) a Anna Kramarčíková pri ošetrovaní sadeníc. Foto: TASR - Vladimír Gabčo
