Rekonštrukcia trate medzi Nosicami a Púchovom.Foto: Tablet.TV
Možnosť vidieť tú istú trať z opačnej strany mala úspech, virtuálnym strojvodcom preto ponúkame nový REVERZ, trať Žilina - Trenčín. TABLET.TV a ZSSK prináša 6. diel videoprojektu v štýle Slow TV.
Žilina 16. mája (Teraz.sk/Tablet.TV) - TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) prináša ďalšiu časť videoexperimentu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Virtuálnym rušňovodičom na reálnej vlakovej trase, ste sa vďaka nášmu unikátnemu projektu mohli stať už päťkrát. Precestovali sme trať Bratislava-Trnava, Trnava-Trenčín, Trenčín-Žilina a Zvolen-Vrútky a opačne Vrútky-Zvolen.
Pre veľký úspech spiatočnej trate Vrútky-Zvolen, na ktorej sa nachádza 22 tunelov, sme sa rozhodli ponúknuť vám aj spiatočnú cestu zo Žiliny do Trenčína. Staňte sa rušňovodičom v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 606 (SHOPPIE.SK) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Žilinou a Trenčínom.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok trate: Železničná stanica Žilina Železničná stanica ŽilinaFoto: Tablet.TV
Projekt TABLET.TV Vlaky
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže.
Železničná trať Žilina - Trenčín je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Žilinu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Foto: Tablet.TV
Z histórie trate:
V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého novembra 1883 bol sprevádzkovaný úsek do Žiliny. Trať končila na stanici Nová Žilina – terajšia Žilina zriaďovacia stanica; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica bola prepojená až neskôr. V rokoch 1911 – 1912 zdvojkoľajnili úsek Hričov – Žilina a spojku Nová Žilina – Žilina.
Rekonštrukcia trate medzi Bytčou a Predmierom.Foto: Tablet.TV
Treba vedieť:
Práve na tejto trati sa môžete stretnúť s dvojitou atrakciou:
• na úseku Púchov - Bratislava napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
• na úseku Žilina - Púchov je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
Styk napájacích sústav je pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, 2,1 km od Púchova smerom na Bratislavu. Na videu je to kód 00:52:05.
Foto: Tablet.TV
Stanice a zastávky na trati 120 Žilina- Trenčín:
Žilina - Žilina zriaďovacia stanica - Horný Hričov - Dolný Hričov - Kotešová – Bytča – Predmier - Plevník-Drienové - Považská Teplá – Milochov – Nosice - Púchov - Dolné Kočkovce – Beluša – Ladce – Košeca – Ilava - Dubnica nad Váhom - Trenčianska Teplá - Opatová nad Váhom - Trenčín
Koniec trate je v Trenčíne Železničná stanica TrenčínFoto: Tablet.TV
Zaujímavosti trate:
Žilina
Žilina dostala prvé mestské práva a erb od kráľa Ondreja III. okolo r. 1290. V meste žili Slováci a Nemci z Tešína, ktorého práva Žilina prevzala. Prvá písomná zmienka o Žiline ako o meste pochádza z roku 1312. V listine, ktorou bola udelená škultécia žilinskému mešťanovi Henrichovi v Kolároviciach, sa uvádza: „civitas Zylinensis“ („mesto Žilina“). Prvé existujúce mestské privilégium je z roku 1321 od kráľa Karola Róberta.
Predmier
Najstaršie archeologické doklady o osídlení obce Predmier sa nachádzajú v zbierke Považského múzea v Žiline. Podľa nich prvé stopy osídlenia možno začleniť do obdobia neskorej doby bronzovej, keď tu žil ľud lužickej kultúry. Osídlenie tejto lokality potvrdzuje i kultúrna vrstva z doby železnej, z ktorej sa zachovali črepy zdobené žliabkami. Omnoho viac nálezov však pochádza z obdobia ranného stredoveku.
Považská Teplá Považská Teplá je najväčšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Jej súčasťou sú aj bývalé samostatné obce Zálužie (od r. 1888) a Vrtižer (od r. 1966).
Beluša
Košikárstvo v Beluši malo dávnu tradíciu. Písomné pramene z 18. storočia svedčia o sporoch s Lednickým panstvom o ostrovček vo Váhu v blízkosti Zavažskej, čiže Regina Hofu, na ktorom sa v hojnej miere vyskytoval vŕbový porast. V týchto časoch košikárstvo malo charakter domáceho remesla.
Značný rozmach košikárstva nastal koncom 19. storočia, kedy tu vznikla škola, ktorá mala byť vyhňou pre rozšírenie tohto remesla v niekdajšej Trenčianskej župe.
Košeca Košeca patrí medzi najstaršie osady Trenčianskeho Považia. Jej územie bolo obývané už pred n.l. Svedčia o tom žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty vedúcej z Košece do Zliechova.
Dubnica nad Váhom
Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je v listine hlásiacej sa do roku 1193, v ktorej sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratislavom a Piskinom. Ďalšia správa o Dubnici je z roku 1276, keď Samsom a Jakub, synovia Čepku (Vratslavovho syna) predali Dubnicu manželovi svojej sestry Oltumanovi.
Listina je významná tým, že sa v nej spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Je len pomerne málo obcí, ktoré majú takto konkrétne už z 13. storočia doložené jestvovanie kostola a aj jeho patrocínium – zasvätenie.
Opatová nad Váhom Opatová nad VáhomFoto: Tablet.TV
Trenčín
V meste pôsobilo viacero príslušníkov rodiny Štúrovcov. V evanjelickej cirkevnej škole vyučoval Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. Na evanjelickom cintoríne je pochovaná Ľudovítova matka, Anna Štúrová. V Trenčíne sa narodil jeden z Ľudovítových bratov Karol Štúr (1811 - 1851), evanjelický farár, literát a pedagóg. V Trenčíne je pochovaný ich najmladší brat Janko Štúr, publicista a aktívny účastník národno-obrodeneckého hnutia rokov 1848 - 49.
