TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Autor Tablet.TV/Teraz.sk
Bratislava 19. marca (Tablet.TV/Teraz.sk) - Pred týždňom sme vám umožnili pozorovať nočnú trať z hľadiska rušňovodiča na trase zo stanice Kozárovce do stanice Šurany. Ako sme už viackrát avizovali, ďalších dieloch projektu vám postupne ukážeme všetky železničné trate na Slovensku.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať 130 Štúrovo- Galanta od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v EC vlaku 276 Slovan a osobnom vlaku 4624.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Štúrovo a Galantou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Projekt TABLET.TV
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám najdôležitejšie železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme železničnú techniku.
To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto v blízkej budúcnosti na pripravovanej stránke www.vovlaku.sk.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a trati
Jazda v EC vlaku 276 Slovan Českých dráh a následne v osobnom vlaku 4624 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v elektrickom dvojsystémovom rušni radu 350.
Radenie vlaku: Dvojsystémový rušeň 350 + 1x vozeň Bbdgmee +2x osobný vozeň Bmz241 + 3x osobný vozeň Bmz245.+ 1x WRmz + 1xAmpz143 + 1xAmpz146.
Železničná trať Štúrovo - Galanta (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 130) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Štúrovo a pokračuje na Budapešť.
Trať je súčasťou Paneurópskeho dopravného koridoru č. 4., spájajúceho Drážďany a Istanbul.
Trať Bratislava – Štúrovo patrí ku kľúčovým úsekom v sieti ŽSR. Od sprevádzkovania 16. decembra 1850 patrila k najstarším a najdôležitejším tratiam v Rakúsko-Uhorsku, no i v strednej Európe, pretože spájala Viedeň a Budapešť.
Železnica z mesta Marchegg bola do Bratislavy dokončená už 10. augusta 1848 a od roku 1846 bol v prevádzke i maďarský úsek z Budapešti po Vác. Prepojenie sa budovalo juhom Slovenska a vytvorilo spojnicu dvoch najdôležitejších miest monarchie.
Druhá koľaj pribudla do roku 1904 a elektrická trakcia v roku 1969.
Trať je v Bratislave napojená na úseky z Viedne i Brna, ktorými prichádzajú medzinárodné spoje, pokračujúce do Budapešti i Belehradu. Vnútroštátne rýchliky využívajú najmä úsek po Nové Zámky, kde časť končí a časť pokračuje do Banskej Bystrice či Košíc.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net
Most Márie Valérie
Most Márie Valérie (maď. Mária Valéria híd) je most postavený v roku 1895 ponad rieku Dunaj, spájajúci slovenské Štúrovo a maďarský Ostrihom.
Najstaršia písomná zmienka pochádza z rímskeho obdobia, z druhej polovice druhého storočia nášho letopočtu. Cisár Marcus Aurelius viedol vojenské výpravy na dolné Pohronie a predpokladá sa, že rímske légie prechádzali Dunaj práve v tomto mieste.
Po obsadení Ostrihomu Turkami v roku 1543 bol v roku 1585 vybudovaný pontónový most, ktorý takmer 100 rokov zabezpečoval spojenie medzi oboma brehmi Dunaja. Most bol v roku 1663 zničený a následne obnovený. Avšak v roku 1683 bol most definitívne zničený počas bitky pri Parkane.
V roku 1762 bola daná do prevádzky nová mobilná konštrukcia, tzv. lietajúci most. Lietajúci most je plávajúce zariadenie (kompa), ktoré bolo pomocou asi 400 metrov dlhého lana položeného na 7 loďkách v 50 metrových vzdialenostiach. Most bol počas revolúcie v Uhorsku zničený, ale následne aj opravený.
Poloha mosta Márie Valérie bola vytýčená približne o 120 metrov proti prúdu rieky od osovej čiary pôvodného pontónového mosta. Hlavným dôvodom bolo to, aby sa doprava najkratšou cestou nasmerovala do centra Ostrihomu. Most leží na 1718,5 riečnom kilometri rieky Dunaj.
Z estetického hľadiska boli aplikované mostné polia s rôznymi dĺžkami. Pôvodný nápad patrí maďarskému architektovi Jánosovi Feketeházymu, ktorý navrhol aj cestný most v Komárne. Na premostenie bolo navrhnutých 5 mostných polí v celkovej dĺžke 496 metrov.
Bernolák v Nových Zámkoch
Najstarší cintorín mesta bol na dnešnom Bernolákovom námestí (v takzvanom malom parku). Tento kamenný cintorín bol zrušený v roku 1872.
V parku na vyvýšenej strane v priestoroch bývalého cintorína stojí dnes kaplnka Svätej Trojice. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. V kaplnke je pochovaný kňaz Štefan Lauro, novozámocký obchodník a zakladateľ dievčenského ústavu Michal Flenger, a slanický rodák, novozámocký dekan a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák. Anton Bernolák pôsobil v Nových Zámkoch od 1. júna 1797 po dobu 16 rokov až do svojej smrti v roku 1813.
Kúria v Šarkane
Najzaujímavejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce Šarkan je stará šľachtická kúria postavená začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu, a predovšetkým nevšedný historický múr okolo tejto kúrie, ktorý je údajne jediným svojho druhu v celej Európe.
Kúria patrila – podobne ako svojho času veľká časť obce – zemianskemu rodu Kollerovcov. V jej blízkosti stáli hospodárske budovy, ktoré sa však nezachovali. I samotná kúria dlho chátrala a nebyť rozsiahlej rekonštrukcie, nezostalo by z nej veľa. Dnes je pamiatka v súkromných rukách a nie je prístupná verejnosti.
Dnes ponúkame možnosť precestovať trať 130 Štúrovo- Galanta od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v EC vlaku 276 Slovan a osobnom vlaku 4624.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Štúrovo a Galantou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok cesty: Železničná stanica Štúrovo
Projekt TABLET.TV
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach. VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám najdôležitejšie železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme železničnú techniku.
To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto v blízkej budúcnosti na pripravovanej stránke www.vovlaku.sk.
Technické údaje o vlaku, v ktorom sa veziete a trati
Jazda v EC vlaku 276 Slovan Českých dráh a následne v osobnom vlaku 4624 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v elektrickom dvojsystémovom rušni radu 350.
Radenie vlaku: Dvojsystémový rušeň 350 + 1x vozeň Bbdgmee +2x osobný vozeň Bmz241 + 3x osobný vozeň Bmz245.+ 1x WRmz + 1xAmpz143 + 1xAmpz146.
Železničná trať Štúrovo - Galanta (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 130) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Štúrovo a pokračuje na Budapešť.
Trať je súčasťou Paneurópskeho dopravného koridoru č. 4., spájajúceho Drážďany a Istanbul.
Číslo trate: ŽSR 130
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Štúrovo - Galanta
Rozchod: 1435 mm
Elektrifikácia: 25 kV 50Hz
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Štúrovo - Galanta
Rozchod: 1435 mm
Elektrifikácia: 25 kV 50Hz
Z histórie trate
Trať Bratislava – Štúrovo patrí ku kľúčovým úsekom v sieti ŽSR. Od sprevádzkovania 16. decembra 1850 patrila k najstarším a najdôležitejším tratiam v Rakúsko-Uhorsku, no i v strednej Európe, pretože spájala Viedeň a Budapešť.
Železnica z mesta Marchegg bola do Bratislavy dokončená už 10. augusta 1848 a od roku 1846 bol v prevádzke i maďarský úsek z Budapešti po Vác. Prepojenie sa budovalo juhom Slovenska a vytvorilo spojnicu dvoch najdôležitejších miest monarchie.
Druhá koľaj pribudla do roku 1904 a elektrická trakcia v roku 1969.
Trať je v Bratislave napojená na úseky z Viedne i Brna, ktorými prichádzajú medzinárodné spoje, pokračujúce do Budapešti i Belehradu. Vnútroštátne rýchliky využívajú najmä úsek po Nové Zámky, kde časť končí a časť pokračuje do Banskej Bystrice či Košíc.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net
Stanice na trati:
• Štúrovo – križovatka s traťou 152 (Štúrovo – Levice)
• Mužla
• Gbelce
• Nová Vieska
• Strekov
• Pribeta
• Dvory nad Žitavou
• Nové Zámky – križovatka s traťou 135 (N. Zámky – Komárno), 140 (N. Zámky – Prievidza), 150 (N. Zámky – Zvolen) a 151 (N. Zámky – Zlaté Moravce)
• Ľudovítov
• Palárikovo
• Tvrdošovce
• Jatov
• Trnovec nad Váhom
• Šaľa
• Topoľnica
• Galanta – križovatka s traťou 133 (Leopoldov – Galanta)
• Štúrovo – križovatka s traťou 152 (Štúrovo – Levice)
• Mužla
• Gbelce
• Nová Vieska
• Strekov
• Pribeta
• Dvory nad Žitavou
• Nové Zámky – križovatka s traťou 135 (N. Zámky – Komárno), 140 (N. Zámky – Prievidza), 150 (N. Zámky – Zvolen) a 151 (N. Zámky – Zlaté Moravce)
• Ľudovítov
• Palárikovo
• Tvrdošovce
• Jatov
• Trnovec nad Váhom
• Šaľa
• Topoľnica
• Galanta – križovatka s traťou 133 (Leopoldov – Galanta)
Koniec cesty – Stanica Galanta
Zaujímavosti na trati
Most Márie Valérie
Most Márie Valérie (maď. Mária Valéria híd) je most postavený v roku 1895 ponad rieku Dunaj, spájajúci slovenské Štúrovo a maďarský Ostrihom.
Najstaršia písomná zmienka pochádza z rímskeho obdobia, z druhej polovice druhého storočia nášho letopočtu. Cisár Marcus Aurelius viedol vojenské výpravy na dolné Pohronie a predpokladá sa, že rímske légie prechádzali Dunaj práve v tomto mieste.
Po obsadení Ostrihomu Turkami v roku 1543 bol v roku 1585 vybudovaný pontónový most, ktorý takmer 100 rokov zabezpečoval spojenie medzi oboma brehmi Dunaja. Most bol v roku 1663 zničený a následne obnovený. Avšak v roku 1683 bol most definitívne zničený počas bitky pri Parkane.
V roku 1762 bola daná do prevádzky nová mobilná konštrukcia, tzv. lietajúci most. Lietajúci most je plávajúce zariadenie (kompa), ktoré bolo pomocou asi 400 metrov dlhého lana položeného na 7 loďkách v 50 metrových vzdialenostiach. Most bol počas revolúcie v Uhorsku zničený, ale následne aj opravený.
Poloha mosta Márie Valérie bola vytýčená približne o 120 metrov proti prúdu rieky od osovej čiary pôvodného pontónového mosta. Hlavným dôvodom bolo to, aby sa doprava najkratšou cestou nasmerovala do centra Ostrihomu. Most leží na 1718,5 riečnom kilometri rieky Dunaj.
Z estetického hľadiska boli aplikované mostné polia s rôznymi dĺžkami. Pôvodný nápad patrí maďarskému architektovi Jánosovi Feketeházymu, ktorý navrhol aj cestný most v Komárne. Na premostenie bolo navrhnutých 5 mostných polí v celkovej dĺžke 496 metrov.
Bernolák v Nových Zámkoch
Najstarší cintorín mesta bol na dnešnom Bernolákovom námestí (v takzvanom malom parku). Tento kamenný cintorín bol zrušený v roku 1872.
V parku na vyvýšenej strane v priestoroch bývalého cintorína stojí dnes kaplnka Svätej Trojice. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. V kaplnke je pochovaný kňaz Štefan Lauro, novozámocký obchodník a zakladateľ dievčenského ústavu Michal Flenger, a slanický rodák, novozámocký dekan a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák. Anton Bernolák pôsobil v Nových Zámkoch od 1. júna 1797 po dobu 16 rokov až do svojej smrti v roku 1813.
Kúria v Šarkane
Najzaujímavejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce Šarkan je stará šľachtická kúria postavená začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu, a predovšetkým nevšedný historický múr okolo tejto kúrie, ktorý je údajne jediným svojho druhu v celej Európe.
Kúria patrila – podobne ako svojho času veľká časť obce – zemianskemu rodu Kollerovcov. V jej blízkosti stáli hospodárske budovy, ktoré sa však nezachovali. I samotná kúria dlho chátrala a nebyť rozsiahlej rekonštrukcie, nezostalo by z nej veľa. Dnes je pamiatka v súkromných rukách a nie je prístupná verejnosti.