Možnosť vidieť tú istú trať z opačnej strany mala úspech, virtuálnym strojvodcom preto ponúkame nový REVERZ, trať Trenčín-Trnava. TABLET.TV a ZSSK prináša 7. diel videoprojektu v štýle Slow TV.
Autor Teraz.sk/TABLET.TV
Žilina 23. mája (Teraz.sk/Tablet.TV) - TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) prináša ďalšiu časť videoexperimentu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.
Virtuálnym rušňovodičom na reálnej vlakovej trase, ste sa vďaka nášmu unikátnemu projektu mohli stať už šesťkrát. Precestovali sme trať Bratislava-Trnava, Trnava-Trenčín, Trenčín-Žilina a Zvolen-Vrútky a opačne Vrútky-Zvolen a Žilina-Trenčín.
Pre veľký úspech spiatočných tratí Vrútky-Zvolen a Žilina-Trenčín, sme sa rozhodli ponúknuť vám aj spiatočnú cestu Trenčína do Trnavy. Staňte sa rušňovodičom v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 606 (SHOPPIE.SK) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
Začiatok trate: Železničná stanica Trenčín
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže.
Železničná trať Trenčín - Trnava je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Trnenčín a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Z histórie trate:
V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava. Druhého júna 1876 bol otvorený úsek po Nové Mesto nad Váhom a 1. mája 1878 bol dokončený úsek po Trenčín.
Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice - Čierna nad Tisou, v medzistaničnom úseku Trenčianske Bohuslavice - Nové Mesto nad Váhom, v novom železničnom kilometri 102,485 – 104,260.
Tunel je v podstate preložkou bývalej železničnej trate, ktorá obchádzala masív Tureckého vrchu v jeho úbočí v súbehu s cestou I. triedy I/61 a Biskupickým kanálom rieky Váh. Preložku trate bolo nutné uskutočniť kvôli nevyhovujúcim smerovým pomerom bývalej železničnej trate (rýchlosť len 80 km/h) pre požadovanú rýchlosť 160 km/h.
Celková dĺžka tunela Turecký vrch v osi je 1775 m, razená časť má dĺžku 1740m.
Turecký vrch má nadmorskú výšku 346,3 m n.m. Je prírodnou rezerváciu od roku 1984 s výmerou 30,4 ha.
Koniec trate: Železničná stanica Trnava
Zastávky na trati:
Trenčín-Zlatovce-Kostolná-Zariečie-Melčice-Trenčianske Bohuslavice-Nové Mesto nad Váhom-Považany-Brunovce-Horná Streda-Piešťany-Drahovce zastávka-Veľké Kostoľany-Madunice-Leopoldov-Brestovany-Trnava
Zlatovce
V roku 1879 sa ukončila výstavba železnice medzi Zlatovcami a Trenčínom. Premávka sa začala 29. apríla 1879. Vtedy bola odovzdaná do užívania aj železničná stanica s pôvodným oficiálnym názvom Trenčín a neskôr Istebník.
Zápisnice obecného zastupiteľstva z tridsiatych rokov 20. storočia a neskôr po roku 1945 svedčia o tom, že Zlatovčania sa opakovanie dožadovali premenovanie stanice, ktorá leží na katastrálnom území Zlatoviec. Stalo sa tak až v sedemdesiatych rokoch nášho storočia.
Trenčianske Bohuslavice
Za prvú písomnú zmienku o Bohuslaviciach sa zvykla považovať listina z roku 1208, ktorú vydala Ostrihomská kapitula na podnet nitrianskeho županaTomáša. Listina je významná tým, že obsahuje vzácne údaje o lokalitách a území hraničiacom s biskupskými majetkami. Vyskytuje sa v nej po prvý raz aj údaj o prediu (majetku, osade) Buczlai. Ide o územie istého Buczlaia (Budslava), syna Vojtecha (Woyte), pravdepodobne jedného z jobagiónov Trenčianskeho hradu.
Považany
Obec Považany vznikla zlúčením troch obcí - Mošovce, Svätý Kríž a Vieska. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297.
Brunovce
Na území dnešnej obce Brunovce bolo kostrové pohrebisko únetickej kultúry zo staršej doby bronzovej. Obec je listinne doložená z roku 1374 ako Barnoch, Barnolch, Barnouch, z roku 1773 ako Brunowce, maďarsky Brunóc.
Brunovce sú známe aj súťažov Kráľ starých mládencov.
Veľké Kostoľany
Veľké Kostoľany sa často spomínajú s porážkou bratríkov v roku 1467. Bratríci boli husitský bojovníci, ktorí sa po lipanskej porážke sťahovali do cudziny a usadili sa tiež v značnom množstve na Slovensku. Tu sa k nim pridávali slovenskí roľníci, schudobnelí zemania a mestská chudoba. Na čele bratríkov bol Peter Aksamit z Kosova. Bratríci ohrozovali bohaté kláštory, fary, patriciát a feudálov. Na Slovensku bojovali aj v službách Jána Jiskru z Brandýsa.
Leopoldov
V roku 1683 obec vyhorela pri požiari, ktorý dal založiť veliteľ pevnosti Henrich Kielmansegg, aby budovy nepadli do rúk Turkom, postupujúcim na Viedeň. Oheň zničil aj kostol postavený jezuitmi v roku 1671. Pri veľkej povodni v roku 1813 bol okrem iného poškodený aj rímsko-katolícky kostol z roku 1693, ktorý nahradil drevený kostolík, postavený na mieste prvého leopoldovského kostola. Ďalšia pohroma postihla Mestečko počas povstania v roku 1848, keď bolo opäť vypálené posádkou pevnosti pred hurbanovským vojskom.
Virtuálnym rušňovodičom na reálnej vlakovej trase, ste sa vďaka nášmu unikátnemu projektu mohli stať už šesťkrát. Precestovali sme trať Bratislava-Trnava, Trnava-Trenčín, Trenčín-Žilina a Zvolen-Vrútky a opačne Vrútky-Zvolen a Žilina-Trenčín.
Pre veľký úspech spiatočných tratí Vrútky-Zvolen a Žilina-Trenčín, sme sa rozhodli ponúknuť vám aj spiatočnú cestu Trenčína do Trnavy. Staňte sa rušňovodičom v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 606 (SHOPPIE.SK) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od reálneho rušňovodiča však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Trenčínom a Trnavou.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Trenčínom a Trnavou.
Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
Začiatok trate: Železničná stanica Trenčín
Projekt TABLET.TV Vlaky
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže.
Železničná trať Trenčín - Trnava je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Trnenčín a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Z histórie trate:
V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava. Druhého júna 1876 bol otvorený úsek po Nové Mesto nad Váhom a 1. mája 1878 bol dokončený úsek po Trenčín.
Treba vedieť:
Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice - Čierna nad Tisou, v medzistaničnom úseku Trenčianske Bohuslavice - Nové Mesto nad Váhom, v novom železničnom kilometri 102,485 – 104,260.
Tunel je v podstate preložkou bývalej železničnej trate, ktorá obchádzala masív Tureckého vrchu v jeho úbočí v súbehu s cestou I. triedy I/61 a Biskupickým kanálom rieky Váh. Preložku trate bolo nutné uskutočniť kvôli nevyhovujúcim smerovým pomerom bývalej železničnej trate (rýchlosť len 80 km/h) pre požadovanú rýchlosť 160 km/h.
Celková dĺžka tunela Turecký vrch v osi je 1775 m, razená časť má dĺžku 1740m.
Turecký vrch má nadmorskú výšku 346,3 m n.m. Je prírodnou rezerváciu od roku 1984 s výmerou 30,4 ha.
Modernizácia úsekov trate 120 Trnava- Trenčín:
Koniec trate: Železničná stanica Trnava
Zastávky na trati:
Trenčín-Zlatovce-Kostolná-Zariečie-Melčice-Trenčianske Bohuslavice-Nové Mesto nad Váhom-Považany-Brunovce-Horná Streda-Piešťany-Drahovce zastávka-Veľké Kostoľany-Madunice-Leopoldov-Brestovany-Trnava
Zaujímavosti trate:
Zlatovce
V roku 1879 sa ukončila výstavba železnice medzi Zlatovcami a Trenčínom. Premávka sa začala 29. apríla 1879. Vtedy bola odovzdaná do užívania aj železničná stanica s pôvodným oficiálnym názvom Trenčín a neskôr Istebník.
Zápisnice obecného zastupiteľstva z tridsiatych rokov 20. storočia a neskôr po roku 1945 svedčia o tom, že Zlatovčania sa opakovanie dožadovali premenovanie stanice, ktorá leží na katastrálnom území Zlatoviec. Stalo sa tak až v sedemdesiatych rokoch nášho storočia.
Trenčianske Bohuslavice
Za prvú písomnú zmienku o Bohuslaviciach sa zvykla považovať listina z roku 1208, ktorú vydala Ostrihomská kapitula na podnet nitrianskeho županaTomáša. Listina je významná tým, že obsahuje vzácne údaje o lokalitách a území hraničiacom s biskupskými majetkami. Vyskytuje sa v nej po prvý raz aj údaj o prediu (majetku, osade) Buczlai. Ide o územie istého Buczlaia (Budslava), syna Vojtecha (Woyte), pravdepodobne jedného z jobagiónov Trenčianskeho hradu.
Považany
Obec Považany vznikla zlúčením troch obcí - Mošovce, Svätý Kríž a Vieska. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297.
Brunovce
Na území dnešnej obce Brunovce bolo kostrové pohrebisko únetickej kultúry zo staršej doby bronzovej. Obec je listinne doložená z roku 1374 ako Barnoch, Barnolch, Barnouch, z roku 1773 ako Brunowce, maďarsky Brunóc.
Brunovce sú známe aj súťažov Kráľ starých mládencov.
Veľké Kostoľany
Veľké Kostoľany sa často spomínajú s porážkou bratríkov v roku 1467. Bratríci boli husitský bojovníci, ktorí sa po lipanskej porážke sťahovali do cudziny a usadili sa tiež v značnom množstve na Slovensku. Tu sa k nim pridávali slovenskí roľníci, schudobnelí zemania a mestská chudoba. Na čele bratríkov bol Peter Aksamit z Kosova. Bratríci ohrozovali bohaté kláštory, fary, patriciát a feudálov. Na Slovensku bojovali aj v službách Jána Jiskru z Brandýsa.
Leopoldov
V roku 1683 obec vyhorela pri požiari, ktorý dal založiť veliteľ pevnosti Henrich Kielmansegg, aby budovy nepadli do rúk Turkom, postupujúcim na Viedeň. Oheň zničil aj kostol postavený jezuitmi v roku 1671. Pri veľkej povodni v roku 1813 bol okrem iného poškodený aj rímsko-katolícky kostol z roku 1693, ktorý nahradil drevený kostolík, postavený na mieste prvého leopoldovského kostola. Ďalšia pohroma postihla Mestečko počas povstania v roku 1848, keď bolo opäť vypálené posádkou pevnosti pred hurbanovským vojskom.