Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národné zhromaždenie v Prahe prijalo 27. júna 1919, osem mesiacov od vzniku prvej Československej republiky (ČSR), zákon o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 27. mája (TASR) - Od založenia Univerzity Komenského v Bratislave uplynie vo štvrtok (27. 6.) 100 rokov.
Národné zhromaždenie v Prahe prijalo 27. júna 1919, osem mesiacov od vzniku prvej Československej republiky (ČSR), zákon o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave. Zákon vstúpil do platnosti 11. júla 1919. Výučba na prvej slovenskej univerzite sa začala na jeseň. V novembri toho istého roka bola vzdelávacia inštitúcia premenovaná na Univerzitu Komenského (UK).
Založenie Univerzity Komenského úzko súviselo s potrebami ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska 28. októbra 1918. Po vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov totiž opustila územie Slovenska takmer všetka rakúsko-uhorskej monarchii lojálna inteligencia. Slovensko ostalo v podstate bez vlastnej vrstvy vzdelancov. Hlavnou úlohou novej bratislavskej univerzity preto bolo vychovať novú domácu inteligenciu pre najdôležitejšie oblasti života spoločnosti, čo sa odrazilo aj v zameraní jej prvých štyroch fakúlt: lekárskej, právnickej, filozofickej a prírodovedeckej. Z nich mali vzísť noví slovenskí lekári, právnici, učitelia, ale aj štátni či osvetoví pracovníci.
Pre vážne politicko-spoločenské, finančné a organizačné problémy po prvej svetovej vojne začala fungovať hneď po založení univerzity iba lekárska fakulta. Právnická a filozofická sa k nej pripojili o dva roky neskôr a prírodovedecká až v roku 1940. Na Slovensku chýbali aj vysokoškolskí pedagógovia, a preto v jej začiatkoch zohrali významnú úlohu profesori z pražskej Karlovej univerzity. Tí vychovali prvých významných slovenských lekárov, neskôr právnikov a vedcov.
Aj prvým rektorom UK bol český lekár a profesor Kristián Hynek, internista, ktorý dočasne viedol aj kožnú kliniku vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. V rokoch 1936 - 1938 už malo Slovensko svoju inteligenciu, svojich intelektuálov, vzdelancov, spisovateľov, filozofov, právnikov. Univerzita sa stala nielen liahňou novej slovenskej inteligencie, ale aj kolískou modernej slovenskej vedy a výskumu.
Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozpadu ČSR, zasiahla aj do života univerzity. Vládni predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) premenovali Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu. Vyvíjali silný tlak na zrušenie akademických slobôd, voliteľnosť akademických funkcionárov, odstránenie habilitačného pokračovania. Za jedno z mála pozitív z tohto obdobia možno vyzdvihnúť zriadenie Prírodovedeckej fakulty a začlenenie katolíckej bohosloveckej fakulty do zväzku univerzity.
Po skončení druhej svetovej vojny vysokoškolský zákon z 18. mája 1950 priniesol reformu štúdia a politické čistky na vysokých školách. Napriek direktívnym zásahom zo strany štátnych a straníckych komunistických orgánov a ideologizácii univerzitného života zastávala Univerzita Komenského popredné miesto vo výchove odborníkov v mnohých oblastiach vedy a kultúry.
Postupne pribúdali nové fakulty: pedagogická (1946), farmaceutická (1952), fakulta telesnej výchovy a športu (1960), lekárska fakulta (LF) v Martine (pobočka bratislavskej fakulty v rokoch 1962 - 1969, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK), matematicko-fyzikálna (vznikla v roku 1980 oddelením od prírodovedeckej fakulty). Výrazne narastal aj počet jej študentov.
Vývoj po novembri 1989 priniesol pozitívne zmeny do vzdelávacieho procesu na UK. Zrušili sa napríklad predmety, ktoré mali ideologický charakter a tiež unifikované študijné plány. Zákon zo 4. mája 1990 vytvoril legislatívne predpoklady na návrat univerzity do európskeho akademického spoločenstva. Popri päťročnom magisterskom a na lekárskych fakultách šesťročnom doktorskom štúdiu sa na niektorých fakultách uskutočňuje aj trojročné bakalárske štúdium. Na univerzite sa realizuje vo všetkých základných disciplínach aj postgraduálne doktorandské štúdium. Vytvorili sa podmienky na opätovný vstup rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, ako aj včlenenie evanjelickej bohosloveckej fakulty do zväzku Univerzity Komenského.
V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt, na ktorých študuje vyše 23.000 študentov a pracuje približne 4000 zamestnancov. Univerzita Komenského v Bratislave ponúka vzdelanie v širokom spektre ľudského poznania. Je najväčšou slovenskou vysokou školou a najkomplexnejšou univerzitou klasického typu na Slovensku. Spolu so Slovenskou akadémiou vied (SAV) sa výrazne podieľa na rozvoji slovenskej vedy. Štúdium na najstaršej univerzite na Slovensku už absolvovalo takmer 250.000 absolventov.
Národné zhromaždenie v Prahe prijalo 27. júna 1919, osem mesiacov od vzniku prvej Československej republiky (ČSR), zákon o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave. Zákon vstúpil do platnosti 11. júla 1919. Výučba na prvej slovenskej univerzite sa začala na jeseň. V novembri toho istého roka bola vzdelávacia inštitúcia premenovaná na Univerzitu Komenského (UK).
Založenie Univerzity Komenského úzko súviselo s potrebami ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska 28. októbra 1918. Po vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov totiž opustila územie Slovenska takmer všetka rakúsko-uhorskej monarchii lojálna inteligencia. Slovensko ostalo v podstate bez vlastnej vrstvy vzdelancov. Hlavnou úlohou novej bratislavskej univerzity preto bolo vychovať novú domácu inteligenciu pre najdôležitejšie oblasti života spoločnosti, čo sa odrazilo aj v zameraní jej prvých štyroch fakúlt: lekárskej, právnickej, filozofickej a prírodovedeckej. Z nich mali vzísť noví slovenskí lekári, právnici, učitelia, ale aj štátni či osvetoví pracovníci.
Pre vážne politicko-spoločenské, finančné a organizačné problémy po prvej svetovej vojne začala fungovať hneď po založení univerzity iba lekárska fakulta. Právnická a filozofická sa k nej pripojili o dva roky neskôr a prírodovedecká až v roku 1940. Na Slovensku chýbali aj vysokoškolskí pedagógovia, a preto v jej začiatkoch zohrali významnú úlohu profesori z pražskej Karlovej univerzity. Tí vychovali prvých významných slovenských lekárov, neskôr právnikov a vedcov.
Aj prvým rektorom UK bol český lekár a profesor Kristián Hynek, internista, ktorý dočasne viedol aj kožnú kliniku vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. V rokoch 1936 - 1938 už malo Slovensko svoju inteligenciu, svojich intelektuálov, vzdelancov, spisovateľov, filozofov, právnikov. Univerzita sa stala nielen liahňou novej slovenskej inteligencie, ale aj kolískou modernej slovenskej vedy a výskumu.
Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozpadu ČSR, zasiahla aj do života univerzity. Vládni predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) premenovali Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu. Vyvíjali silný tlak na zrušenie akademických slobôd, voliteľnosť akademických funkcionárov, odstránenie habilitačného pokračovania. Za jedno z mála pozitív z tohto obdobia možno vyzdvihnúť zriadenie Prírodovedeckej fakulty a začlenenie katolíckej bohosloveckej fakulty do zväzku univerzity.
Po skončení druhej svetovej vojny vysokoškolský zákon z 18. mája 1950 priniesol reformu štúdia a politické čistky na vysokých školách. Napriek direktívnym zásahom zo strany štátnych a straníckych komunistických orgánov a ideologizácii univerzitného života zastávala Univerzita Komenského popredné miesto vo výchove odborníkov v mnohých oblastiach vedy a kultúry.
Postupne pribúdali nové fakulty: pedagogická (1946), farmaceutická (1952), fakulta telesnej výchovy a športu (1960), lekárska fakulta (LF) v Martine (pobočka bratislavskej fakulty v rokoch 1962 - 1969, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK), matematicko-fyzikálna (vznikla v roku 1980 oddelením od prírodovedeckej fakulty). Výrazne narastal aj počet jej študentov.
Vývoj po novembri 1989 priniesol pozitívne zmeny do vzdelávacieho procesu na UK. Zrušili sa napríklad predmety, ktoré mali ideologický charakter a tiež unifikované študijné plány. Zákon zo 4. mája 1990 vytvoril legislatívne predpoklady na návrat univerzity do európskeho akademického spoločenstva. Popri päťročnom magisterskom a na lekárskych fakultách šesťročnom doktorskom štúdiu sa na niektorých fakultách uskutočňuje aj trojročné bakalárske štúdium. Na univerzite sa realizuje vo všetkých základných disciplínach aj postgraduálne doktorandské štúdium. Vytvorili sa podmienky na opätovný vstup rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, ako aj včlenenie evanjelickej bohosloveckej fakulty do zväzku Univerzity Komenského.
V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt, na ktorých študuje vyše 23.000 študentov a pracuje približne 4000 zamestnancov. Univerzita Komenského v Bratislave ponúka vzdelanie v širokom spektre ľudského poznania. Je najväčšou slovenskou vysokou školou a najkomplexnejšou univerzitou klasického typu na Slovensku. Spolu so Slovenskou akadémiou vied (SAV) sa výrazne podieľa na rozvoji slovenskej vedy. Štúdium na najstaršej univerzite na Slovensku už absolvovalo takmer 250.000 absolventov.
