Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problematické podľa rektora Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Mareka Števčeka nie sú len vysoké ceny energií, inflácia, ale aj neustále sa znižujúca štátna dotácia do vysokého školstva.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. septembra (TASR) - Vysoké školy a univerzity na Slovensku začiatkom nového akademického roka 2022/2023 poukazujú na viaceré problémy, jedným z nich sú narastajúce ceny energií. Slovenská rektorská konferencia (SRK) upozorňuje na hroziaci kolaps vysokých škôl.
"Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji, no dnes ani o ich dôstojnom prežití či prežití vôbec," zdôraznila konferencia vo svojom vyhlásení. Vládu žiada, aby zvrátila negatívny vývoj financovania vysokých škôl a aby sa financovanie dostalo minimálne na úroveň roka 2020. Požaduje tiež, aby sektoru vysokých škôl kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou a aby dofinancovala výpadky v národných a európskych projektoch tak, ako sa to deje v okolitých krajinách. "Ak nedôjde k naplneniu týchto požiadaviek, vysoké školy od 17. novembra 2022 zatvoria svoje brány a prestanú plniť svoje poslanie," odkázala SRK.
Problematické podľa rektora Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Mareka Števčeka nie sú len vysoké ceny energií, inflácia, ale aj neustále sa znižujúca štátna dotácia do vysokého školstva. "Obzvlášť v týchto časoch ju považujeme za absolútne likvidačnú," povedal rektor UK. Skonštatoval, že najväčšej slovenskej univerzite len v tomto roku chýba na energie 5,5 milióna eur. "Do konca roka má zazmluvnené ceny dodávky a distribúcie elektrickej energie," uviedol s tým, že nevie povedať, koľko budú stáť v budúcom roku.
Univerzita už niekoľko mesiacov hľadá spôsoby, ako ušetriť, okrem iného realizuje energetické audity budov a optimalizuje spotrebu energie. Počas septembra bude ešte vedenie univerzity ďalej rokovať s fakultami o ďalších možných opatreniach, ako znížiť spotrebu. Šetrením či obmedzovaním kúrenia vie univerzita odhadom znížiť spotrebu o desať až 15 percent, pričom nárast cien je v rádoch stoviek percent.
Slovenská technická univerzita v Bratislave už v súčasnosti realizuje kroky na zníženie energetickej náročnosti prevádzky budov ich rekonštrukciami s využitím moderných zatepľovacích systémov, respektíve tepelným vyregulovaním, a ďalšie kroky pripravuje a zvažuje. "Ich nasadenie bude závisieť od vývoja cien a od poskytnutia/neposkytnutia financií na kompenzáciu zvýšených nákladov zo strany štátu," uviedol pre TASR hovorca univerzity Juraj Rybanský.
Do úvahy prichádza napríklad zníženie vykurovania budov na hygienické minimum, priestorový audit budov a operatívne riešenie využívania priestorov s cieľom zníženia spotreby tepla či nastavenie a regulácia útlmov vykurovaných priestorov. "Ako krajné riešenia v prípade, ak by štát nekompenzoval enormný nárast cien, aj odstavenie bazénov, počas skúškového obdobia zimného semestra uzavretie internátov a skúšanie online, prípadne prechod vybraných zamestnancov na prácu z domu a len temperovanie budov," priblížil Rybanský. V hre je aj úplné odstavenie budov, ktoré sú minimálne využité, zapínanie vybraných druhov energeticky náročných strojov, prístrojov a zariadení len na nevyhnutne potrebný čas a výmena svietidiel za úsporné LED.
Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo vyjadril nádej, že ani súčasná situácia spojená s vysokým nárastom cien energií a tým spojenými vysokými nákladmi na prevádzku univerzity neobmedzí v priebehu akademického roka bežný pracovný a študentský život. "Spolieham na to, že zodpovední si túto situáciu plne uvedomujú a prijmú také opatrenia, ktoré pomôžu univerzitám a vysokým školám plne realizovať ich poslanie a úlohy," povedal Daňo vo svojom príhovore zverejnenom na webe univerzity. Myšlienky o znovuzavedení online výučby z dôvodu nedostatku prostriedkov na bazálny chod univerzity nie sú v tomto prípade namieste.
Opatrenia zavádza aj Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktorá aktuálne finišuje s projektami obnovy svetelného parku. Nahradené budú svetelné zdroje vo viacerých priestoroch. "Taktiež zrýchľujeme výmenu konvenčných žiaroviek za úsporné žiarivky a pripravujeme sa na inštaláciu senzorických vypínačov v spoločných priestoroch," uviedol pre TASR prorektor pre zahraničie, styk s verejnosťou a projektovú činnosť VŠMU Matúš Benža. Z krátkodobých opatrení škola zvažuje úpravu režimu víkendovej prevádzky budov a tiež reguláciu vykurovania. Aktuálne má škola zazmluvnené ceny elektrickej energie do decembra 2022 a plynu do apríla 2023. Rozsah a intenzita ďalších opatrení sa bude podľa Benžu odvíjať od výšky zmluvných cien.
"Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji, no dnes ani o ich dôstojnom prežití či prežití vôbec," zdôraznila konferencia vo svojom vyhlásení. Vládu žiada, aby zvrátila negatívny vývoj financovania vysokých škôl a aby sa financovanie dostalo minimálne na úroveň roka 2020. Požaduje tiež, aby sektoru vysokých škôl kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou a aby dofinancovala výpadky v národných a európskych projektoch tak, ako sa to deje v okolitých krajinách. "Ak nedôjde k naplneniu týchto požiadaviek, vysoké školy od 17. novembra 2022 zatvoria svoje brány a prestanú plniť svoje poslanie," odkázala SRK.
Problematické podľa rektora Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Mareka Števčeka nie sú len vysoké ceny energií, inflácia, ale aj neustále sa znižujúca štátna dotácia do vysokého školstva. "Obzvlášť v týchto časoch ju považujeme za absolútne likvidačnú," povedal rektor UK. Skonštatoval, že najväčšej slovenskej univerzite len v tomto roku chýba na energie 5,5 milióna eur. "Do konca roka má zazmluvnené ceny dodávky a distribúcie elektrickej energie," uviedol s tým, že nevie povedať, koľko budú stáť v budúcom roku.
Univerzita už niekoľko mesiacov hľadá spôsoby, ako ušetriť, okrem iného realizuje energetické audity budov a optimalizuje spotrebu energie. Počas septembra bude ešte vedenie univerzity ďalej rokovať s fakultami o ďalších možných opatreniach, ako znížiť spotrebu. Šetrením či obmedzovaním kúrenia vie univerzita odhadom znížiť spotrebu o desať až 15 percent, pričom nárast cien je v rádoch stoviek percent.
Slovenská technická univerzita v Bratislave už v súčasnosti realizuje kroky na zníženie energetickej náročnosti prevádzky budov ich rekonštrukciami s využitím moderných zatepľovacích systémov, respektíve tepelným vyregulovaním, a ďalšie kroky pripravuje a zvažuje. "Ich nasadenie bude závisieť od vývoja cien a od poskytnutia/neposkytnutia financií na kompenzáciu zvýšených nákladov zo strany štátu," uviedol pre TASR hovorca univerzity Juraj Rybanský.
Do úvahy prichádza napríklad zníženie vykurovania budov na hygienické minimum, priestorový audit budov a operatívne riešenie využívania priestorov s cieľom zníženia spotreby tepla či nastavenie a regulácia útlmov vykurovaných priestorov. "Ako krajné riešenia v prípade, ak by štát nekompenzoval enormný nárast cien, aj odstavenie bazénov, počas skúškového obdobia zimného semestra uzavretie internátov a skúšanie online, prípadne prechod vybraných zamestnancov na prácu z domu a len temperovanie budov," priblížil Rybanský. V hre je aj úplné odstavenie budov, ktoré sú minimálne využité, zapínanie vybraných druhov energeticky náročných strojov, prístrojov a zariadení len na nevyhnutne potrebný čas a výmena svietidiel za úsporné LED.
Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo vyjadril nádej, že ani súčasná situácia spojená s vysokým nárastom cien energií a tým spojenými vysokými nákladmi na prevádzku univerzity neobmedzí v priebehu akademického roka bežný pracovný a študentský život. "Spolieham na to, že zodpovední si túto situáciu plne uvedomujú a prijmú také opatrenia, ktoré pomôžu univerzitám a vysokým školám plne realizovať ich poslanie a úlohy," povedal Daňo vo svojom príhovore zverejnenom na webe univerzity. Myšlienky o znovuzavedení online výučby z dôvodu nedostatku prostriedkov na bazálny chod univerzity nie sú v tomto prípade namieste.
Opatrenia zavádza aj Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktorá aktuálne finišuje s projektami obnovy svetelného parku. Nahradené budú svetelné zdroje vo viacerých priestoroch. "Taktiež zrýchľujeme výmenu konvenčných žiaroviek za úsporné žiarivky a pripravujeme sa na inštaláciu senzorických vypínačov v spoločných priestoroch," uviedol pre TASR prorektor pre zahraničie, styk s verejnosťou a projektovú činnosť VŠMU Matúš Benža. Z krátkodobých opatrení škola zvažuje úpravu režimu víkendovej prevádzky budov a tiež reguláciu vykurovania. Aktuálne má škola zazmluvnené ceny elektrickej energie do decembra 2022 a plynu do apríla 2023. Rozsah a intenzita ďalších opatrení sa bude podľa Benžu odvíjať od výšky zmluvných cien.
