Na archívnej snímke z 5. októbra 1995 tlačová konferencia Michala Kováča ml. v hoteli Astron vo Viedni. Syn slovenského prezidenta Michal Kováč mladší usporiadal 4. októbra 1995 vo viedenskom hoteli Astron tlačovú konferenciu so slovenskými aj zahraničnými novinármi. Na TK boli prítomní aj jeho rakúsky právny zástupca Elmar Kresbach a slovenský právny zástupca Ján Havlát. K svojim únoscom Michal Kováč ml. uviedol: "Nemám voči tým ľuďom, ktorí únos urobili žiadnu nenávisť a veľmi rád im odpustím všetko, čo urobili. Bol by som však rád, keď už nie trestne, aby boli aspoň morálne odsúdení všetcí tí, ktorí dali na môj únos príkaz a organizovali celú akciu." Na archívnej snímke zľava Peter Tóth z denníka Sme, Michal Kováč ml. a jeho slovenský právny zástupca Ján Havlát.Foto: TASR - Drahotín Šulla
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta.
Bratislava 31. augusta (TASR) - Od únosu Michala Kováča ml., syna prezidenta Slovenskej republiky (SR) Michala Kováča, uplynie v pondelok 31. augusta 25 rokov. Zo skutku zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia je podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) a s prípadom súvisí aj smrť Róberta Remiáša.
Únos sa odohral v atmosfére sporov medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, pričom kauza poznamenala slovenskú politickú scénu na ďalšie desaťročia.
Vyšetreniu únosu bránili dlhé roky amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie sa poslancom Národnej rady (NR) SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak mu nasadili putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom kufri Mercedesu.
Hainburskú políciu následne anonymný telefonát upozornil, že pred ich budovou je zaparkované auto so slovenskou poznávacou značkou, v ktorom je hľadaný Michal Kováč ml. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml.
Vyšetrovateľ prípadu Jaroslav Šimunič požiadal v súvislosti s únosom vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra odvolalo z vyšetrovania prípadu.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal Oskar Fegyveres, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml. Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z vyšetrovania prípadu odvolaný.
Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul potom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém.
V decembri 1995 obvinil prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s prípadom Technopol. Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za "samoúnos", sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Na archívnej snímke z 20. februára 1996 Michal Kováč mladší vo Viedni. Vyšší krajinský súd vo Viedni 20. februára rozhodol, že rakúske justičné orgány nevydajú Michala Kováča mladšieho do Nemecka. Na snímke zľava: Michal Kováč mladší, prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, Ján Havlát a Elmar Kresbach vychádzajú zo súdnej siene po vynesení rozsudku. Foto: TASR/Drahotín Šulla
Pri ceste Kováča ml. do Nemecka, kde chcel vypovedať v kauze Technopol, mu na hraničnom priechode do Rakúska odobrali cestovný pas. Prezident Michal Kováč napokon udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť.
Na archívnej snímke z 26. júna 1996 Michal Kováč mladší na hraničnom priechode Bratislava-Berg. Michalovi Kováčovi ml. 26. júna príslušné orgány odobrali na hraničnom priechode s Rakúskom Bratislava-Berg cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu nemohol vycestovať do Nemecka, kde sa mal podrobiť vyšetrovacím úkonom súvisiacim s kauzou Technopol. Foto: TASR/Drahotín Šulla
V roku 1998 sa skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu a prezidentské právomoci po 3. marci 1998 prešli na predsedu vlády Mečiara. Ten využijúc svoje ústavné právo rozhodol o zastavení, resp. nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Dňa 7. júla 1998 vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci Národnej rady SR, aj premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie amnestií však pri hlasovaní v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Aj ústavný súd 4. februára 1999 rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Kauza Technopol sa pre Kováča ml. skončila 2. februára 2000 potom, ako Krajinský súd v Mníchove pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida s konečnou platnosťou zastavil šesť rokov trvajúce konanie voči jeho osobe.
Prelomiť Mečiarove amnestie sa poslancom NR SR podarilo až 5. apríla 2017, keď ich svojím uznesením zrušili aj spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia s ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
Udalosťami zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska sa inšpirovali aj tvorcovia slovenského filmu Únos (2017), ktorý režírovala Mariana Čengel Solčanská.
- Predsedom Národnej rady (NR) SR sa stal podpredseda Hlasu-SD Richard Raši. V stredajšej tajnej voľbe získal hlas od všetkých 79 poslancov, ktorí boli prítomní na hlasovaní.
- O reforme záchrannej zdravotnej služby (ZZS) budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní.
