S vyžiadanými dokumentmi sa vlani oboznámilo 57 osôb, ústav pre nich pripravil a sprístupnil celkovo 7590 strán dokumentov.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) - Ústav pamäti národa (ÚPN) dostal minulý rok 156 žiadostí fyzických osôb o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu z obdobia rokov 1939 až 1989. V porovnaní s rokom 2015 ide o pokles o 13 žiadostí, pričom tento počet klesá štvrtý rok po sebe. Vyplýva to z Výročnej správy ÚPN za rok 2015, ktorú ústav predložil do Národnej rady SR.
S vyžiadanými dokumentmi sa vlani oboznámilo 57 osôb, ústav pre nich pripravil a sprístupnil celkovo 7590 strán dokumentov. Z grafu zverejneného v dokumente vyplýva, že historicky najnižší počet žiadostí ÚPN zaznamenal v roku 2012, a to 109. Najviac - 4295 ich bolo v roku 2003, odvtedy počet žiadostí s výnimkou troch rokov postupne klesal.
Ústav pod vedením Ondreja Krajňáka v správe konštatuje, že si vlani splnil všetky hlavné úlohy v súlade so zákonom o ÚPN. "Bolo zabezpečované úplné a nestranné hodnotenie obdobia neslobody, sprístupňované dokumenty bezpečnostných zložiek štátu z tohto obdobia, zverejňované informácie a údaje svedčiace o zločinoch nacizmu a komunizmu, ich vykonávateľoch a obetiach a uskutočnené aktivity smerujúce k zachovaniu živej pamäti národa," uviedol.
Krajňák zároveň tvrdí, že ústavu sa vlani darilo zlepšiť svoj obraz v médiách. "V roku 2016 sme zaznamenali zvýšenie pozitívnych článkov o činnosti ÚPN," povedal s tým, že pozornosť médií bola zameraná na súdne spory vedené proti ÚPN s osobami, ktoré ústav žalovali za podľa nich neoprávnené zverejnenie ich mien v registračných protokoloch ŠtB. "Z nich bol mediálne najviac sledovaný prípad Andreja Babiša, ktorý v súčasnosti pôsobí v politike v Českej republike," dodal.
S vyžiadanými dokumentmi sa vlani oboznámilo 57 osôb, ústav pre nich pripravil a sprístupnil celkovo 7590 strán dokumentov. Z grafu zverejneného v dokumente vyplýva, že historicky najnižší počet žiadostí ÚPN zaznamenal v roku 2012, a to 109. Najviac - 4295 ich bolo v roku 2003, odvtedy počet žiadostí s výnimkou troch rokov postupne klesal.
Ústav pod vedením Ondreja Krajňáka v správe konštatuje, že si vlani splnil všetky hlavné úlohy v súlade so zákonom o ÚPN. "Bolo zabezpečované úplné a nestranné hodnotenie obdobia neslobody, sprístupňované dokumenty bezpečnostných zložiek štátu z tohto obdobia, zverejňované informácie a údaje svedčiace o zločinoch nacizmu a komunizmu, ich vykonávateľoch a obetiach a uskutočnené aktivity smerujúce k zachovaniu živej pamäti národa," uviedol.
Krajňák zároveň tvrdí, že ústavu sa vlani darilo zlepšiť svoj obraz v médiách. "V roku 2016 sme zaznamenali zvýšenie pozitívnych článkov o činnosti ÚPN," povedal s tým, že pozornosť médií bola zameraná na súdne spory vedené proti ÚPN s osobami, ktoré ústav žalovali za podľa nich neoprávnené zverejnenie ich mien v registračných protokoloch ŠtB. "Z nich bol mediálne najviac sledovaný prípad Andreja Babiša, ktorý v súčasnosti pôsobí v politike v Českej republike," dodal.