Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústav pamäti národa po etablovaní inštitúcie rozvinul systematickú osvetovú a vedeckú činnosť, ktorá sa zameriava najmä na formy perzekúcie občanov vlastným štátom.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Ústav pamäti národa (ÚPN) organizuje v máji a júni pri príležitosti 20. výročia začiatku svojej činnosti viacero podujatí. Ide napríklad o vernisáž výstavy o úlohách a činnosti ÚPN, Dni otvorených dverí pre školy i širokú verejnosť či slávnostné odovzdávanie dekrétov veteránom protikomunistického odboja. TASR o tom informoval hovorca ÚPN Michal Miklovič.
"Činnosť ÚPN sa vyvíjala postupne v závislosti od zákonmi stanovených úloh, priestorových možností, počtu zamestnancov a dostupnosti archívnych dokumentov v slovenských a českých archívoch," priblížil.
ÚPN vznikol 28. septembra 2002 účinnosťou zákona o pamäti národa. Svoju činnosť začal 1. mája 2003, keď sa funkcie predsedu správnej rady ujal Ján Langoš. Ústav na začiatku plnil najmä úlohy určené zákonom. Išlo okrem iného o prevzatie, správu a sprístupňovanie dokumentov po bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) či ďalších represívnych zložkách nedemokratických režimov. V tomto období ÚPN začal aj s rekonštrukciou a zverejňovaním organizačnej štruktúry a personálneho obsadenia útvarov ŠtB na Slovensku či nakrúcaním spomienok pamätníkov obdobia neslobody.
Ústav po etablovaní inštitúcie rozvinul systematickú osvetovú a vedeckú činnosť, ktorá sa zameriava najmä na formy perzekúcie občanov vlastným štátom. "ÚPN vydáva časopis Pamäť národa a odborné publikácie, organizuje vedecké konferencie, odborné semináre, diskusie a multižánrový Festival slobody, pripravuje výstavy, vykonáva audiovizuálnu činnosť a realizuje prednášky na školách," povedal hovorca s tým, že ÚPN svoju činnosť prezentuje aj na webe či sociálnych sieťach.
Významnú časť činnosti ÚPN v súčasnosti podľa neho tvorí aj ďalší proces delimitácie a následnej inventarizácie archívnych dokumentov. "Vrátane dokumentov bezpečnostných zložiek z rokov 1939 – 1945 a agenda veteránov protikomunistického odboja a s ňou spojený archívny a historický výskum," doplnil. Avizuje, že v najbližších rokoch plánujú zriadiť v rámci vlastnej organizačnej štruktúry knižnicu a múzeum nedemokratických režimov.
"Činnosť ÚPN sa vyvíjala postupne v závislosti od zákonmi stanovených úloh, priestorových možností, počtu zamestnancov a dostupnosti archívnych dokumentov v slovenských a českých archívoch," priblížil.
ÚPN vznikol 28. septembra 2002 účinnosťou zákona o pamäti národa. Svoju činnosť začal 1. mája 2003, keď sa funkcie predsedu správnej rady ujal Ján Langoš. Ústav na začiatku plnil najmä úlohy určené zákonom. Išlo okrem iného o prevzatie, správu a sprístupňovanie dokumentov po bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) či ďalších represívnych zložkách nedemokratických režimov. V tomto období ÚPN začal aj s rekonštrukciou a zverejňovaním organizačnej štruktúry a personálneho obsadenia útvarov ŠtB na Slovensku či nakrúcaním spomienok pamätníkov obdobia neslobody.
Ústav po etablovaní inštitúcie rozvinul systematickú osvetovú a vedeckú činnosť, ktorá sa zameriava najmä na formy perzekúcie občanov vlastným štátom. "ÚPN vydáva časopis Pamäť národa a odborné publikácie, organizuje vedecké konferencie, odborné semináre, diskusie a multižánrový Festival slobody, pripravuje výstavy, vykonáva audiovizuálnu činnosť a realizuje prednášky na školách," povedal hovorca s tým, že ÚPN svoju činnosť prezentuje aj na webe či sociálnych sieťach.
Významnú časť činnosti ÚPN v súčasnosti podľa neho tvorí aj ďalší proces delimitácie a následnej inventarizácie archívnych dokumentov. "Vrátane dokumentov bezpečnostných zložiek z rokov 1939 – 1945 a agenda veteránov protikomunistického odboja a s ňou spojený archívny a historický výskum," doplnil. Avizuje, že v najbližších rokoch plánujú zriadiť v rámci vlastnej organizačnej štruktúry knižnicu a múzeum nedemokratických režimov.
