FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Najzásadnejší pokles Slovenska nastal v dimenzii využívania internetových služieb, kde sa prepadlo o tri miesta v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) – Európska komisia zverejnila výročnú správu Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti DESI za rok 2019. Hodnotí v nej stav digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov Únie.
Slovensko sa opäť prepadlo o jednu priečku na 22. miesto. To podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nasvedčuje tomu, že aj napriek postupnému zlepšovaniu úrovne digitalizácie je SR oproti ostatným členským štátom pomalšia a jej odstup od priemeru EÚ sa zväčšuje.
„Nechceme, aby sa Slovensko v hodnotení EK o digitálnej konkurencieschopnosti ešte viac prepadávalo. Aj preto chceme vytvoriť stratégiu a akčný plán na najbližšie štyri roky, aby sa postavenie našej krajiny v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti EK výrazne zlepšilo," zdôraznila vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí).
Aj súčasná krízová situácia podľa nej poukázala na potrebu bezpečného a kvalitného zastrešenia digitálnej konektivity.
Index digitálnej ekonomiky vyhodnocuje 39 kľúčových indikátorov v piatich dimenziách, ako sú prístup k internetovému pripojeniu, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, digitalizácia podnikov a digitálne verejné služby.
Pozitívny vývoj pre Slovensko podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nastal iba v internetovej pripojiteľnosti, kde sa SR zlepšila o tri priečky, spolu so zmenšením rozdielu v porovnaní s priemerom EÚ. „Dôvodom je postupné budovanie infraštruktúry rýchleho a vysokokapacitného pokrytia, ako aj sústredenie sa na pokrytie tzv. bielych miest v spolupráci s telekomunikačnými operátormi," dodal úrad.
Najzásadnejší pokles Slovenska nastal v dimenzii využívania internetových služieb, kde sa prepadlo o tri miesta v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. Najhoršie umiestnenie však zaznamenala SR v dimenzii digitálnych verejných služieb. Index identifikoval nedostatky najmä v oblasti neochoty občanov využívať elektronické služby štátu, nedostatočnej práci úradov s údajmi občanov, ktorými už disponuje štát, na pozadí poskytovaných elektronických služieb, ako aj v miere otvorenosti vládnych datasetov.
Vládna koalícia si aj v programovom vyhlásení vlády dala záväzok zlepšiť postavenie Slovenska v medzinárodnom hodnotení DESI.
„Do konca roka predstavíme opatrenia viazané na zlepšenie konkrétnych indikátorov DESI vo forme ucelenej stratégie a akčného plánu," avizovala Remišová s tým, že si to vyžaduje úzku spoluprácu s mnohými rezortmi, inými orgánmi štátnej správy, ale aj s aktérmi mimo verejného sektora. Vyzvala preto na konštruktívny dialóg.
„Zlepšenie hodnotenia Slovenska v medzinárodných indikátoroch nie je iba o číslach. Jadrom nášho úsilia je predovšetkým vylepšiť životné podmienky našich občanov a slovenských podnikov, aby mohli plne využiť celý potenciál, ktorý nám digitálna transformácia, aj v kontexte obnovy po pandémii COVID-19, ponúka," podotkla.
Slovensko sa opäť prepadlo o jednu priečku na 22. miesto. To podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nasvedčuje tomu, že aj napriek postupnému zlepšovaniu úrovne digitalizácie je SR oproti ostatným členským štátom pomalšia a jej odstup od priemeru EÚ sa zväčšuje.
„Nechceme, aby sa Slovensko v hodnotení EK o digitálnej konkurencieschopnosti ešte viac prepadávalo. Aj preto chceme vytvoriť stratégiu a akčný plán na najbližšie štyri roky, aby sa postavenie našej krajiny v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti EK výrazne zlepšilo," zdôraznila vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí).
Aj súčasná krízová situácia podľa nej poukázala na potrebu bezpečného a kvalitného zastrešenia digitálnej konektivity.
Index digitálnej ekonomiky vyhodnocuje 39 kľúčových indikátorov v piatich dimenziách, ako sú prístup k internetovému pripojeniu, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, digitalizácia podnikov a digitálne verejné služby.
Pozitívny vývoj pre Slovensko podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nastal iba v internetovej pripojiteľnosti, kde sa SR zlepšila o tri priečky, spolu so zmenšením rozdielu v porovnaní s priemerom EÚ. „Dôvodom je postupné budovanie infraštruktúry rýchleho a vysokokapacitného pokrytia, ako aj sústredenie sa na pokrytie tzv. bielych miest v spolupráci s telekomunikačnými operátormi," dodal úrad.
Najzásadnejší pokles Slovenska nastal v dimenzii využívania internetových služieb, kde sa prepadlo o tri miesta v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. Najhoršie umiestnenie však zaznamenala SR v dimenzii digitálnych verejných služieb. Index identifikoval nedostatky najmä v oblasti neochoty občanov využívať elektronické služby štátu, nedostatočnej práci úradov s údajmi občanov, ktorými už disponuje štát, na pozadí poskytovaných elektronických služieb, ako aj v miere otvorenosti vládnych datasetov.
Vládna koalícia si aj v programovom vyhlásení vlády dala záväzok zlepšiť postavenie Slovenska v medzinárodnom hodnotení DESI.
„Do konca roka predstavíme opatrenia viazané na zlepšenie konkrétnych indikátorov DESI vo forme ucelenej stratégie a akčného plánu," avizovala Remišová s tým, že si to vyžaduje úzku spoluprácu s mnohými rezortmi, inými orgánmi štátnej správy, ale aj s aktérmi mimo verejného sektora. Vyzvala preto na konštruktívny dialóg.
„Zlepšenie hodnotenia Slovenska v medzinárodných indikátoroch nie je iba o číslach. Jadrom nášho úsilia je predovšetkým vylepšiť životné podmienky našich občanov a slovenských podnikov, aby mohli plne využiť celý potenciál, ktorý nám digitálna transformácia, aj v kontexte obnovy po pandémii COVID-19, ponúka," podotkla.
