Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odchádzajúci špeciálny prokurátor Daniel Lipšic poukázal na to, že ÚŠP riešil v posledných rokoch aj kauzy vedúce na najvyššie poschodia verejného života, biznisu a justície.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. marca (TASR) - Od stredy zaniká Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry (GP) SR. Prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde je návrh na podanie obžaloby, by mali aj naďalej zostať súčasným prokurátorom. Kauzy z prípravného konania budú rozdelené primárne na krajské prokuratúry naprieč Slovenskom. Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou nedávno schválenej zmeny trestných kódexov.
Generálna prokuratúra deklaruje, že prokuratúra bude plniť svoje úlohy aj po zrušení ÚŠP. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka avizoval, že verejnosť bude o komplexných opatreniach informovaná. Doplnil, že v prípadoch, ktoré sú na Špecializovanom trestnom súde, budú aj naďalej konať súčasní prokurátori ÚŠP, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody, napríklad skončenie služobného pomeru prokurátora.
Rovnaký princíp uplatní generálny prokurátor aj v trestných veciach, v ktorých došlo ku skončeniu vyšetrovania a ÚŠP bol predložený návrh na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie.
Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou novely Trestného zákona, ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári tohto roka. Opozícia zámer zrušiť ÚŠP ostro kritizovala, pre zmeny v trestných kódexoch sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Na ÚS sa obrátila aj prezidentka Zuzana Čaputová, žiadala posúdenie ústavnosti novely. Ústavný súd pozastavil účinnosť jej časti. Návrhu na pozastavenie účinnosti v časti, ktorá sa týkala rušenia ÚŠP, súd nevyhovel.
Odchádzajúci špeciálny prokurátor Daniel Lipšic poukázal na to, že ÚŠP riešil v posledných rokoch aj kauzy vedúce na najvyššie poschodia verejného života, biznisu a justície. To bol podľa neho zrejme hlavný dôvod na jeho zrušenie.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v decembri vyhlásil, že ÚŠP sa nedá opraviť. Zdôrazňoval potrebu dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry SR. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) tvrdil, že inštitút ÚŠP je zavedený nesystémovým spôsobom a keďže sa na jeho čelo postavil dlhoročný politik, spolitizoval sa a nevykazoval známky nestranného a nezaujatého rozhodovania.
21. októbra 2003 - Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili zákon, na základe ktorého vznikol Špeciálny súd (ŠS) a Úrad špeciálnej prokuratúry. So zákonom súhlasilo 77 poslancov, proti bolo 69, zdržal sa jeden. Inštitúcie mali vzniknúť od mája 2004.
29. apríla 2004 - Poslanci parlamentu súhlasili novelou, ktorá posunula začiatok fungovania Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry od septembra 2004.
12. mája 2004 - Poslanci NR SR 118 hlasmi podporili návrh, aby sa šéfom ÚŠP stal Dušan Kováčik. Návrh predložil generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Proti bolo sedem a zdržalo sa desať poslancov.
3. septembra 2004 - Rada prokurátorov zvolila piatich prokurátorov, ktorí spolu s Dušanom Kováčikom začali pracovať na ÚŠP. Úrad tak začal oficiálne svoju činnosť.
22. apríla 2009 - Dušan Kováčik sa opäť stal špeciálnym prokurátorom. Poslanci NR SR o tom rozhodli v tajnom hlasovaní, keď od 139 prítomných zákonodarcov získal 117 hlasov a porazil tak konkurenta Petra Šufliarskeho.
22. októbra 2020 - Národná kriminálna agentúra zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Vyšetrovateľ ho obvinil okrem zločinu prijímania úplatku aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. O štyri dni súd rozhodol o jeho väzobnom stíhaní.
12. novembra 2020 - Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa vzdal svojej funkcie.
5. februára 2021 - Poslanci NR SR zvolili vo verejnej voľbe za špeciálneho prokurátora advokáta a exministra Daniela Lipšica. Zo 117 prítomných poslancov ho podporilo 79, proti bolo 12 a hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Stať sa šéfom ÚŠP umožnila Lipšicovi zmena zákona, vďaka ktorej mohol do tejto funkcie kandidovať aj neprokurátor. Okrem Lipšica sa o post uchádzali prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Ján Šanta a Vasiľ Špirko.
15. februára 2021 - Daniel Lipšic zložil sľub do rúk predsedu NR SR Borisa Kollára. Začalo mu plynúť sedemročné funkčné volebné obdobie na poste šéfa ÚŠP.
24. mája 2022 - Najvyšší súd SR odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na osemročný nepodmienečný trest odňatia slobody aj peňažný trest.
6. decembra 2023 - Vláda Roberta Fica (Smer-SD) schválila novelu trestných kódexov, ktorá rušila aj ÚŠP.
17. januára 2024 - Poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré kritizovalo návrh novely Trestného zákona. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania.
8. februára 2024 - Poslanci NR SR schválili novelu Trestného zákona, na základe ktorej sa okrem iného zrušil aj ÚŠP. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
16. februára 2024 - Prezidentka SR Zuzana Čaputová informovala, že podá novelu Trestného zákona na Ústavný súd (ÚS) SR. Zároveň požiadala o pozastavenie účinnosti zákona, kým ÚS nerozhodne. Právo veta si v tomto prípade neuplatnila.
28. februára 2024 - Ústavný súd SR potvrdil, že pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia ÚŠP súd nevyhovel.
13. marca 2024 - Rušenie ÚŠP má prebehnúť bez akýchkoľvek problémov. Deklaroval to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD), ktorý zároveň uviedol, že od generálneho prokurátora Maroša Žilinku majú garantované, že proces rušenia ÚŠP prebehne hladko, zriadené sú aj pracovné skupiny.
- Generálna prokuratúra opätovne deklarovala, že prokuratúra bude plniť svoje úlohy aj po zrušení ÚŠP.
18. marca 2024 - Prokurátori ÚŠP si prevzali dekréty o ich zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR, kde budú pôsobiť po zrušení špeciálnej prokuratúry.
Generálna prokuratúra deklaruje, že prokuratúra bude plniť svoje úlohy aj po zrušení ÚŠP. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka avizoval, že verejnosť bude o komplexných opatreniach informovaná. Doplnil, že v prípadoch, ktoré sú na Špecializovanom trestnom súde, budú aj naďalej konať súčasní prokurátori ÚŠP, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody, napríklad skončenie služobného pomeru prokurátora.
Rovnaký princíp uplatní generálny prokurátor aj v trestných veciach, v ktorých došlo ku skončeniu vyšetrovania a ÚŠP bol predložený návrh na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie.
Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou novely Trestného zákona, ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári tohto roka. Opozícia zámer zrušiť ÚŠP ostro kritizovala, pre zmeny v trestných kódexoch sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Na ÚS sa obrátila aj prezidentka Zuzana Čaputová, žiadala posúdenie ústavnosti novely. Ústavný súd pozastavil účinnosť jej časti. Návrhu na pozastavenie účinnosti v časti, ktorá sa týkala rušenia ÚŠP, súd nevyhovel.
Odchádzajúci špeciálny prokurátor Daniel Lipšic poukázal na to, že ÚŠP riešil v posledných rokoch aj kauzy vedúce na najvyššie poschodia verejného života, biznisu a justície. To bol podľa neho zrejme hlavný dôvod na jeho zrušenie.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v decembri vyhlásil, že ÚŠP sa nedá opraviť. Zdôrazňoval potrebu dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry SR. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) tvrdil, že inštitút ÚŠP je zavedený nesystémovým spôsobom a keďže sa na jeho čelo postavil dlhoročný politik, spolitizoval sa a nevykazoval známky nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Výberová chronológia vzniku a ukončenia činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry
21. októbra 2003 - Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili zákon, na základe ktorého vznikol Špeciálny súd (ŠS) a Úrad špeciálnej prokuratúry. So zákonom súhlasilo 77 poslancov, proti bolo 69, zdržal sa jeden. Inštitúcie mali vzniknúť od mája 2004.
29. apríla 2004 - Poslanci parlamentu súhlasili novelou, ktorá posunula začiatok fungovania Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry od septembra 2004.
12. mája 2004 - Poslanci NR SR 118 hlasmi podporili návrh, aby sa šéfom ÚŠP stal Dušan Kováčik. Návrh predložil generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Proti bolo sedem a zdržalo sa desať poslancov.
3. septembra 2004 - Rada prokurátorov zvolila piatich prokurátorov, ktorí spolu s Dušanom Kováčikom začali pracovať na ÚŠP. Úrad tak začal oficiálne svoju činnosť.
22. apríla 2009 - Dušan Kováčik sa opäť stal špeciálnym prokurátorom. Poslanci NR SR o tom rozhodli v tajnom hlasovaní, keď od 139 prítomných zákonodarcov získal 117 hlasov a porazil tak konkurenta Petra Šufliarskeho.
22. októbra 2020 - Národná kriminálna agentúra zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Vyšetrovateľ ho obvinil okrem zločinu prijímania úplatku aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. O štyri dni súd rozhodol o jeho väzobnom stíhaní.
12. novembra 2020 - Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa vzdal svojej funkcie.
5. februára 2021 - Poslanci NR SR zvolili vo verejnej voľbe za špeciálneho prokurátora advokáta a exministra Daniela Lipšica. Zo 117 prítomných poslancov ho podporilo 79, proti bolo 12 a hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Stať sa šéfom ÚŠP umožnila Lipšicovi zmena zákona, vďaka ktorej mohol do tejto funkcie kandidovať aj neprokurátor. Okrem Lipšica sa o post uchádzali prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Ján Šanta a Vasiľ Špirko.
15. februára 2021 - Daniel Lipšic zložil sľub do rúk predsedu NR SR Borisa Kollára. Začalo mu plynúť sedemročné funkčné volebné obdobie na poste šéfa ÚŠP.
24. mája 2022 - Najvyšší súd SR odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na osemročný nepodmienečný trest odňatia slobody aj peňažný trest.
6. decembra 2023 - Vláda Roberta Fica (Smer-SD) schválila novelu trestných kódexov, ktorá rušila aj ÚŠP.
17. januára 2024 - Poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré kritizovalo návrh novely Trestného zákona. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania.
8. februára 2024 - Poslanci NR SR schválili novelu Trestného zákona, na základe ktorej sa okrem iného zrušil aj ÚŠP. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
16. februára 2024 - Prezidentka SR Zuzana Čaputová informovala, že podá novelu Trestného zákona na Ústavný súd (ÚS) SR. Zároveň požiadala o pozastavenie účinnosti zákona, kým ÚS nerozhodne. Právo veta si v tomto prípade neuplatnila.
28. februára 2024 - Ústavný súd SR potvrdil, že pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia ÚŠP súd nevyhovel.
13. marca 2024 - Rušenie ÚŠP má prebehnúť bez akýchkoľvek problémov. Deklaroval to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD), ktorý zároveň uviedol, že od generálneho prokurátora Maroša Žilinku majú garantované, že proces rušenia ÚŠP prebehne hladko, zriadené sú aj pracovné skupiny.
- Generálna prokuratúra opätovne deklarovala, že prokuratúra bude plniť svoje úlohy aj po zrušení ÚŠP.
18. marca 2024 - Prokurátori ÚŠP si prevzali dekréty o ich zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR, kde budú pôsobiť po zrušení špeciálnej prokuratúry.
