Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň rezort kultúry upozorňuje na to, že podiel výdavkov na túto oblasť 20 rokov, v protiklade s celkovým rastom ekonomiky, klesá.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Celkové postavenie kultúry sa v modernej histórii Slovenska výrazne zhoršilo, čo má negatívny vplyv na celú spoločnosť. Uvádza to ministerstvo kultúry (MK) vo vypracovanej stratégii rozvoja kultúry na roky 2014 až 2020, ktorú predložilo do pripomienkového konania.
Upozorňuje na to, že podiel výdavkov na túto oblasť 20 rokov, v protiklade s celkovým rastom ekonomiky, klesá. V roku 1993 výdavky na kultúru predstavovali 1,03 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2011 to bolo už len 0,39 percenta HDP. Je to najmenej v porovnaní s okolitými štátmi. V Rakúsku to v danom období bolo 0,82 %, v Čechách 0,74 %, Poľsku 0,59 % a v Maďarsku 0,57 %.
"Od pádu socializmu neprešla oblasť kultúry na Slovensku žiadnym cieľavedomým a systematickým procesom transformácie. Vyvíjala sa viac-menej neriadene, takže v súčasnosti spoločne existujú prvky pretrvávajúce z obdobia socializmu, ako je sieť inštitúcií a často aj ich vybavenie, s rôznymi modernými prvkami. Za jedinú zásadnejšiu systematickú zmenu označilo MK proces decentralizácie. Ten však podľa neho priniesol aj viacero negatív, ako napríklad podfinancovanosť mnohých kultúrnych inštitúcií, ktoré prešli pod správu samospráv."
Jednou z najsilnejších stránok, na ktorej je možné stavať v budúcnosti, je bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo. Ďalšou je široká sieť kultúrnych inštitúcií a základných umeleckých škôl. "V neposlednom rade treba spomenúť veľké množstvo odhodlaných ľudí nadšených pre kultúru, ktorí napriek finančnému nedoceneniu aktívne pôsobia vo všetkých regiónoch Slovenska a zabezpečujú množstvo rôznorodých podujatí a aktivít," konštatuje ministerstvo.
Naopak, jednou z najvýznamnejších prekážok rozvoja celej oblasti je nízky dopyt po kultúre. Ďalej jej neadekvátne postavenie v spoločnosti, podfinancovanosť, absencia jednotiacej stratégie, nízky dôraz na výchovu ku kultúre v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, slabá efektivita fungovania kultúrnych inštitúcií či nedostatočný rozvoj ľudského kapitálu týchto organizácií.
Viazne aj jej prezentácia doma a v zahraničí. MK ju považuje za nedostatočnú, chaotickú a bez spoločného jednotiaceho základu. "Významným bielym miestom ukazujúcim sa najmä pri porovnaní so zahraničím je zaostávanie v oblasti rozvoja kreatívneho priemyslu, ale aj v rozvoji samotnej kreativity," podotýka. Chýba tiež systémová podpora novej tvorby, pričom mnohé kultúrne inštitúcie a kultúrne pamiatky sú v nevyhovujúcom až dezolátnom stave.
Rezort preto vypracoval po širokej verejnej diskusii stratégiu, ktorej základným cieľom je opustiť zastaraný pohľad na národnú kultúru ako len na nadstavbu, ktorá pohlcuje peniaze. Rozdelená je do siedmich strategických oblasti, v ktorých sú identifikované kľúčové priority pre ich rozvoj. Zároveň bude slúžiť ako "cestovná mapa" na prípravu ďalších strategických materiálov a projektov v oblasti kultúry.
"Tento návrh sa však nestane realitou a kultúra nebude mať kvalitatívne nové postavenie v spoločnosti bez zmeny prístupu zo strany štátu," podčiarklo MK.
Upozorňuje na to, že podiel výdavkov na túto oblasť 20 rokov, v protiklade s celkovým rastom ekonomiky, klesá. V roku 1993 výdavky na kultúru predstavovali 1,03 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2011 to bolo už len 0,39 percenta HDP. Je to najmenej v porovnaní s okolitými štátmi. V Rakúsku to v danom období bolo 0,82 %, v Čechách 0,74 %, Poľsku 0,59 % a v Maďarsku 0,57 %.
"Od pádu socializmu neprešla oblasť kultúry na Slovensku žiadnym cieľavedomým a systematickým procesom transformácie. Vyvíjala sa viac-menej neriadene, takže v súčasnosti spoločne existujú prvky pretrvávajúce z obdobia socializmu, ako je sieť inštitúcií a často aj ich vybavenie, s rôznymi modernými prvkami. Za jedinú zásadnejšiu systematickú zmenu označilo MK proces decentralizácie. Ten však podľa neho priniesol aj viacero negatív, ako napríklad podfinancovanosť mnohých kultúrnych inštitúcií, ktoré prešli pod správu samospráv."
Jednou z najsilnejších stránok, na ktorej je možné stavať v budúcnosti, je bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo. Ďalšou je široká sieť kultúrnych inštitúcií a základných umeleckých škôl. "V neposlednom rade treba spomenúť veľké množstvo odhodlaných ľudí nadšených pre kultúru, ktorí napriek finančnému nedoceneniu aktívne pôsobia vo všetkých regiónoch Slovenska a zabezpečujú množstvo rôznorodých podujatí a aktivít," konštatuje ministerstvo.
Naopak, jednou z najvýznamnejších prekážok rozvoja celej oblasti je nízky dopyt po kultúre. Ďalej jej neadekvátne postavenie v spoločnosti, podfinancovanosť, absencia jednotiacej stratégie, nízky dôraz na výchovu ku kultúre v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, slabá efektivita fungovania kultúrnych inštitúcií či nedostatočný rozvoj ľudského kapitálu týchto organizácií.
Viazne aj jej prezentácia doma a v zahraničí. MK ju považuje za nedostatočnú, chaotickú a bez spoločného jednotiaceho základu. "Významným bielym miestom ukazujúcim sa najmä pri porovnaní so zahraničím je zaostávanie v oblasti rozvoja kreatívneho priemyslu, ale aj v rozvoji samotnej kreativity," podotýka. Chýba tiež systémová podpora novej tvorby, pričom mnohé kultúrne inštitúcie a kultúrne pamiatky sú v nevyhovujúcom až dezolátnom stave.
Rezort preto vypracoval po širokej verejnej diskusii stratégiu, ktorej základným cieľom je opustiť zastaraný pohľad na národnú kultúru ako len na nadstavbu, ktorá pohlcuje peniaze. Rozdelená je do siedmich strategických oblasti, v ktorých sú identifikované kľúčové priority pre ich rozvoj. Zároveň bude slúžiť ako "cestovná mapa" na prípravu ďalších strategických materiálov a projektov v oblasti kultúry.
"Tento návrh sa však nestane realitou a kultúra nebude mať kvalitatívne nové postavenie v spoločnosti bez zmeny prístupu zo strany štátu," podčiarklo MK.
