Košice 17. októbra (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o porušení práv sťažovateľa, ktorého dovolanie v rámci civilného sporového konania Najvyšší súd (NS) SR zamietol ako procesne neprípustné. Prípad sa týkal určenia výživného na manželku, ktoré mal sťažovateľ platiť. ÚS informoval, že zrušil rozhodnutie NS a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

"Predmetné rozhodnutie Ústavného súdu tak pomôže nielen sťažovateľovi, ktorého dovolaním sa musí Najvyšší súd opätovne zaoberať, ale vo všeobecnosti prispeje k posilneniu ochrany subjektívnych práv sporových strán v dovolacom konaní," konštatoval ÚS.

Sťažovateľ bol účastníkom konania, v ktorom ho okresný súd (OS) zaviazal platiť navrhovateľke výživné. Sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd, ktorý rozhodnutie OS ako vecne správne potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu sťažovateľ napadol dovolaním. Argumentoval, že konanie navrhovateľky spočívajúce v šikanóznom výkone práva, nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia a v neoprávnenom a zámernom zasahovaní do výkonu rodičovských práv sťažovateľa mali súdy nižšej inštancie vyhodnotiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a na základe toho navrhovateľke právo na výživné nepriznať. V dovolaní sa opieral o ustanovenie Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

"Podľa názoru dovolacieho súdu konštatovanie porušenia dobrých mravov je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie porušenia dobrých mravov sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu," uviedol ÚS. Vyriešením takejto vysoko individuálnej otázky sa podľa NS ani nemohla vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.

ÚS však konštatoval, že NS v podstate vytvoril nový dôvod prípustnosti dovolania, a to, že nesprávne právne posúdenie sa musí týkať otázky, ktorá svojou povahou musí byť judikatórne stabilizovateľná, inak povedané, musí v sebe skrývať potenciál byť predmetom judikatúrneho ustálenia.

ÚS dospel k záveru, že takýto výklad a aplikácia príslušného ustanovenia CSP sú arbitrárne a jeho závery v napadnutom rozhodnutí sú z tohto dôvodu ústavne neudržateľné. Podľa ÚS došlo napadnutým rozhodnutím NS k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie.