Bratislava 29. novembra (TASR) – Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v roku 2019 trestne stíhal za extrémistickú kriminalitu 112 osôb, 107 bolo Špecializovaným trestným súdom odsúdených.

Oproti minulému roku ide o nárast počtu odsúdených. Konštatuje to správa špeciálneho prokurátora o činnosti ÚŠP za minulý rok, ktorou sa uplynulý týždeň zaoberal parlament. Štyria odsúdení páchatelia extrémistickej kriminality boli podľa úradu mladiství. Významný počet trestných vecí sa spáchal vo virtuálnom priestore.

„Prokurátori stále narážajú na skutočnosť, že veľká časť odbornej a laickej verejnosti nepovažuje niektoré druhy extrémistických konaní za závažné či nebezpečné, a to najmä verbálne trestné činy," skonštatoval úrad v správe.

Úrad upozorňuje na významný počet trestných vecí spáchaných vo virtuálnom priestore, a to na sociálnych sieťach alebo v rôznych komentároch pod elektronicky zverejnenými článkami. Podľa ÚŠP to súvisí s etablovaním využívania internetu.

„Nebezpečenstvom takého konania je relatívna anonymita páchateľov počítačovej kriminality, ich odhalenie zložitými dôkaznými prostriedkami (zaistenie počítačových údajov, intervencia znalcov z odboru elektrotechniky, informatiky). Prístup k počítaču či mobilu majú aj mladí ľudia, prípadne ľudia s menším životným rozhľadom, aj títo môžu byť extrémistickými prejavmi na internete negatívne ovplyvnení, čo zvyšuje nebezpečnosť konania páchateľov," podotkol úrad.

ÚŠP eviduje v oblasti extrémistickej kriminality za rok 2019 najviac prípadov vo veci trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Ďalej šlo o trestné činy výroby, rozširovania, prechovávania extrémistických materiálov, trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia či trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Drvivá väčšina bola podľa ÚŠP motivovaná pravicovou - fašistickou, nacistickou a neonacistickou ideológiou.

Správa upozorňuje, že prokurátori nezriedka evidujú aj na strane príslušníkov Policajného zboru snahu zľahčovať niektoré prípady extrémistickej kriminality a presadzovať názory, ktoré nekorešpondujú s odbornými a ustálenými postupmi v trestnom konaní. Zároveň sa podľa správy obracajú na ÚŠP občania žiadajúci preveriť mnohé nenávistné prejavy proti chráneným skupinám obyvateľstva či voči jednotlivcom.

„Občania si uvedomujú, že v prípade neposkytnutia ochrany poškodeným či verejnosti v danej oblasti nenávisť a jej vplyv na ústavné zriadenie môže gradovať," konštatuje správa.

Upozorňuje tiež, že v roku 2019 naďalej dochádzalo k radikalizácii časti slovenskej spoločnosti. „Páchatelia naďalej prezentujú jednoduché nenávistné riešenia, spojené s potláčaním práv menšín (Rómovia, židovská komunita, moslimovia, ako špecifická skupina aj utečenci/migranti), využívajú aj naďalej notoricky známe aspekty slovenského historického vývoja – opierajú svoje súčasné konanie o názory a myšlienky, ktoré dominovali počas existencie Slovenského štátu 1939 – 1945," píše sa v správe.

Za zarážajúce úrad označil to, že veľké množstvo slovenských páchateľov sa hlási k čisto nacistickej ideológii tretej ríše bez ohľadu na počet obetí a rozsah škôd, ktoré boli vtedy týmto režimom spôsobené, a na to, že jeho obeťou boli aj slovanské národy.