Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V odbornej verejnosti panuje zhoda v tom, že kvalite nášho základného zákona a jeho europeizácii najviac prospela novelizácia ústavy z roku 2001.
Autor TASR
Bratislava 29. augusta (TASR) - K najvýznamnejším novelizáciám Ústavy SR patrí úprava z roku 2001, ktorá vytvorila podmienky pre členstvo v EÚ. Zhodli sa na tom ústavní právnici, ktorí podotkli, že zmena sa dotkla tretiny pôvodného textu.
"V odbornej verejnosti panuje zhoda v tom, že kvalite nášho základného zákona a jeho europeizácii najviac prospela novelizácia ústavy z roku 2001," uviedol pre TASR profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz. Dotkla sa podľa neho viac ako tretiny pôvodného ústavného textu, a aj preto je označovaná ako "veľká novela ústavy". Pripomenul, že vznikala v mimoriadne búrlivej a konfrontačnej atmosfére medzi koalíciou a opozíciou, čoho výsledkom bolo, že ju podporilo len 90 poslancov vládnej koalície a nehlasoval za ňu žiaden opozičný poslanec, "čo nie je pre legitimitu a stabilizujúce pôsobenie ústavných zmien nikdy dobrý výsledok".
Tzv. veľká novela ústavy obstála podľa Orosza v skúške času a dodnes tvorí kľúčové piliere nášho ústavného systému. Rokovanie o nej v rámci druhého a tretieho čítania pozostávalo z 13 rokovacích dní, čo označil za rekord. K zvýšeniu kvality ústavného textu podľa neho prospela novelizácia ústavy, ktorou došlo k rozšíreniu a precizovaniu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR. Viacero pozitívnych prvkov sa dá podľa neho nájsť aj v zatiaľ poslednej novelizácii ústavy, ktorá sa označuje ako "justičná novela ústavy", a to napriek tomu, že obsahuje aj viacero diskutabilných a nie celkom domyslených ustanovení.
Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave označil okrem novely z roku 2001 za významné zmeny a doplnenia aj ústavnú úpravu ochrany verejného záujmu z roku 2004 či ústavnú úpravu rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011.
Viaceré ustanovenia z veľkej novely ústavy sa podľa profesora ústavného práva Jána Sváka ukázali ako kontroverzné z dôvodu absencie skúseností s inštitúciami ako Súdna rada SR či verejný ochranca práv. "Nie všetko, čo sa ukazuje byť užitočné v tzv. starých demokraciách, môže vylepšiť demokraciu a právny štát v krajinách strednej a východnej Európy," skonštatoval pre TASR. Dodal, že najvyššia sudcovská rada a jej pôsobenie bolo, respektíve je predmetom kritiky EÚ v Maďarsku a Poľsku. "Aj skúsenosti s jej politizáciou a politizáciou súdnictva na Slovensku nie sú najpriaznivejšie. Koniec koncov sa to odrazilo aj v neskorších novelizáciách ústavy," uzavrel.
"V odbornej verejnosti panuje zhoda v tom, že kvalite nášho základného zákona a jeho europeizácii najviac prospela novelizácia ústavy z roku 2001," uviedol pre TASR profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz. Dotkla sa podľa neho viac ako tretiny pôvodného ústavného textu, a aj preto je označovaná ako "veľká novela ústavy". Pripomenul, že vznikala v mimoriadne búrlivej a konfrontačnej atmosfére medzi koalíciou a opozíciou, čoho výsledkom bolo, že ju podporilo len 90 poslancov vládnej koalície a nehlasoval za ňu žiaden opozičný poslanec, "čo nie je pre legitimitu a stabilizujúce pôsobenie ústavných zmien nikdy dobrý výsledok".
Tzv. veľká novela ústavy obstála podľa Orosza v skúške času a dodnes tvorí kľúčové piliere nášho ústavného systému. Rokovanie o nej v rámci druhého a tretieho čítania pozostávalo z 13 rokovacích dní, čo označil za rekord. K zvýšeniu kvality ústavného textu podľa neho prospela novelizácia ústavy, ktorou došlo k rozšíreniu a precizovaniu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR. Viacero pozitívnych prvkov sa dá podľa neho nájsť aj v zatiaľ poslednej novelizácii ústavy, ktorá sa označuje ako "justičná novela ústavy", a to napriek tomu, že obsahuje aj viacero diskutabilných a nie celkom domyslených ustanovení.
Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave označil okrem novely z roku 2001 za významné zmeny a doplnenia aj ústavnú úpravu ochrany verejného záujmu z roku 2004 či ústavnú úpravu rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011.
Viaceré ustanovenia z veľkej novely ústavy sa podľa profesora ústavného práva Jána Sváka ukázali ako kontroverzné z dôvodu absencie skúseností s inštitúciami ako Súdna rada SR či verejný ochranca práv. "Nie všetko, čo sa ukazuje byť užitočné v tzv. starých demokraciách, môže vylepšiť demokraciu a právny štát v krajinách strednej a východnej Európy," skonštatoval pre TASR. Dodal, že najvyššia sudcovská rada a jej pôsobenie bolo, respektíve je predmetom kritiky EÚ v Maďarsku a Poľsku. "Aj skúsenosti s jej politizáciou a politizáciou súdnictva na Slovensku nie sú najpriaznivejšie. Koniec koncov sa to odrazilo aj v neskorších novelizáciách ústavy," uzavrel.
