Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ondrej Dostál (SaS) navrhol, aby ústavnoprávny výbor rozhodol, či bolo hlasovanie o zaradení týchto bodov do programu v súlade s rokovacím poriadkom.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Poslanci OĽANO spolu s poslancami okolo Tomáša Tarabu (nezaradený) požiadali, aby sa o zákonoch, ktoré prešli do druhého čítania vo štvrtok, rokovalo ešte na tejto schôdzi. Štandardne sa o takýchto návrhoch rokuje až na ďalšej riadnej schôdzi. Poslanci spočiatku návrh odobrili, potom si odhlasovali, že záležitosť má posúdiť Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR a určiť ďalší postup. Parlament už nemá naplánovanú ďalšiu riadnu schôdzu.
Návrh podal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), aby vyhovel žiadosti poslancov. Ide o vyše 20 zákonov, navrhoval, aby sa o nich rokovalo 28. júna.
Boris Susko (Smer-SD) argumentoval, že poslanci hlasovali o návrhu, ktorý je v rozpore s Ústavou SR aj rokovacím poriadkom NR SR. "Zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí o tom, že lehota na prerokovanie vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní od prerokovania v prvom čítaní, keďže bod programu sa končí hlasovaním. Hlasovali sme o tom dnes," skonštatoval. Zdôraznil, že mesačná lehota má zmysel, aby mohla dať k zákonu stanovisko vláda a aby si poslanci mohli pripraviť pozmeňujúce návrhy.
Ondrej Dostál (SaS) navrhol, aby ústavnoprávny výbor rozhodol, či bolo hlasovanie o zaradení týchto bodov do programu v súlade s rokovacím poriadkom. "Postup nie je v súlade s rokovacím poriadkom, popiera jeho zmysel. Ak by sme takýmto spôsobom vykladali rokovací poriadok, tak nepotrebujeme inštitút skráteného legislatívneho konania," vyhlásil.
Šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) si nemyslí, že návrh bol protiústavný. Je podľa neho v súlade s rokovacím poriadkom. "Skrátené legislatívne konanie prebieha úplne inak, tieto návrhy máme dva mesiace v legislatívnom procese," povedal s tým, že výbory majú čas do 30 dní, takže môže byť lehota kratšia. Myslí si, že sa "napráva krivda zo záveru májovej schôdze". Vtedy sa hlasovanie o prerokovaných návrhoch presunulo na jún.
Rokovací poriadok NR SR hovorí, že ak návrh prejde do druhého čítania, parlament na základe návrhu predsedu NR SR určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. "Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia," hovorí zákon. K návrhu, ktorý prešiel do druhého čítania, má zaujať vláda stanovisko do 30 dní.
Návrh podal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), aby vyhovel žiadosti poslancov. Ide o vyše 20 zákonov, navrhoval, aby sa o nich rokovalo 28. júna.
Boris Susko (Smer-SD) argumentoval, že poslanci hlasovali o návrhu, ktorý je v rozpore s Ústavou SR aj rokovacím poriadkom NR SR. "Zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí o tom, že lehota na prerokovanie vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní od prerokovania v prvom čítaní, keďže bod programu sa končí hlasovaním. Hlasovali sme o tom dnes," skonštatoval. Zdôraznil, že mesačná lehota má zmysel, aby mohla dať k zákonu stanovisko vláda a aby si poslanci mohli pripraviť pozmeňujúce návrhy.
Ondrej Dostál (SaS) navrhol, aby ústavnoprávny výbor rozhodol, či bolo hlasovanie o zaradení týchto bodov do programu v súlade s rokovacím poriadkom. "Postup nie je v súlade s rokovacím poriadkom, popiera jeho zmysel. Ak by sme takýmto spôsobom vykladali rokovací poriadok, tak nepotrebujeme inštitút skráteného legislatívneho konania," vyhlásil.
Šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) si nemyslí, že návrh bol protiústavný. Je podľa neho v súlade s rokovacím poriadkom. "Skrátené legislatívne konanie prebieha úplne inak, tieto návrhy máme dva mesiace v legislatívnom procese," povedal s tým, že výbory majú čas do 30 dní, takže môže byť lehota kratšia. Myslí si, že sa "napráva krivda zo záveru májovej schôdze". Vtedy sa hlasovanie o prerokovaných návrhoch presunulo na jún.
Rokovací poriadok NR SR hovorí, že ak návrh prejde do druhého čítania, parlament na základe návrhu predsedu NR SR určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. "Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia," hovorí zákon. K návrhu, ktorý prešiel do druhého čítania, má zaujať vláda stanovisko do 30 dní.
