Bratislava 17. júna (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR v pondelok odobril všetkých 16 uchádzačov o post sudcu Ústavného súdu SR. Parlament by mal kandidátov voliť 20. júna. Pôjde už o štvrtú voľbu.

Kandidátmi na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sú Katarína Čechová, Rudolf Čirč, Ladislav Duditš, Michal Ďuriš, Libor Duľa, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Štefan Kseňák, Peter Kubík, Michal Matulník, Peter Melicher, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka a Robert Šorl. Čirč a Kubík sú novými uchádzačmi.

Na verejnom híringu bolo v pondelok len desať uchádzačov. Svoju neprítomnosť ospravedlnili Procházka, Pfundtner, Čechová, Duditš, Melicher a Ďuriš.

Podľa člena výboru Ondreja Dostála (SaS) už nemajú uchádzači prakticky čo povedať. "My sa ich nemáme čo nové pýtať. Tak by bolo veľmi dobré, keby sme tú ságu ukončili a zvolili zvyšných šiestich kandidátov na ústavných sudcov na najbližšej schôdzi," dodal s tým, že vo výbere vidí minimálne šiestich ľudí, ktorých si vie predstaviť ako ústavných sudcov.

"Tých schôdzí už je naozaj dosť oproti očakávaniam. Dúfam, že to už bude posledný výber," povedal po skončení verejného híringu predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD). Myslí si, že štvrté vypočutie nie je formalitou, ocenil kultivovanú diskusiu. Najviac otázok dostávali noví uchádzači, ale diskusia podľa neho mala určite význam. Madej dúfa, že zhoda na šiestich menách sa naprieč plénom nájde. Myslí si, že by to mohlo ísť ľahšie, ako pri pôvodných 18 menách.

Poslanci budú chýbajúcich kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR vyberať na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu. Voľba sa má konať vo štvrtok 20. júna. Poslanci už volili kandidátov v troch voľbách. Stále však nezvolili dostatočný počet, čiže 18 kandidátov, spolu ich zvolili zatiaľ 12.

Na Ústavnom súde SR sa v polovici februára uvoľnilo deväť sudcovských miest. Z celkového počtu 13 sudcov je aktuálne obsadených sedem miest. Predsedom ÚS je Ivan Fiačan.

R. Čirč: Mojimi hodnotami sú spravodlivosť, rovnosť aj ochrana ľudského života

Spravodlivosť je úplne ústrednou hodnotou, ďalej sú to hodnoty právneho štátu, ako je rovnosť, sloboda, ľudský život a jeho ochrana, nediskriminácia, solidarita. To sú ideály, ktoré vyznáva nový kandidát na ústavného sudcu Rudolf Čirč. Do funkcie ústavného sudcu ho nominovala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená). Pôsobí ako sudca Najvyššieho súdu SR, pedagogicky pôsobí aj v Justičnej akadémii, ktorá zabezpečuje ďalšie vzdelávanie sudcov.



Čirč podľa vlastných slov zvažoval pri každej voľbe kandidátov na ústavných sudcov, či sa prihlási. "Prevážilo u mňa negatívne rozhodnutie, nejsť do toho vzhľadom na negatívne okolnosti," uviedol s tým, že napokon sa do štvrtej voľby prihlásil.

Členov výboru na vypočúvaní zaujímal jeho názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR o protiústavnosti ústavného zákona, ktorý sa týka previerok sudcov. "Zdieľam ten názor, že z Ústavy SR sa dá vyvodiť, že je tu niečo, čo je neprípustné zmeniť. ... Ústavný súd nemôže posudzovať ústavnosť ústavného zákona, ale takáto právomoc sa dá odvodiť," skonštatoval.

Čirč sa vyjadril aj k problematike registrovaných partnerstiev. "V iných krajinách som nezaznamenal, že by to predstavovalo nebezpečenstvo," uviedol s tým, že uzákonenie registrovaných partnerstiev je vnútroštátna vec. Je podľa neho na danej krajine, či to umožní alebo nie a aké podmienky nastaví. "Určite sú situácie, kde sa všetci zhodneme, že v detailoch je nerovnosť. Prečo sa neposunúť smerom k vyššej úrovni rešpektovania ľudských práv?" pripomenul. Adopcia detí pármi rovnakého pohlavia by sa mohla podľa neho dostať "do sporu s prírodou". Východiskom je podľa neho najvyšší záujem dieťaťa. "V diskusii o tomto probléme by sme sa možno vedeli zhodnúť, že do istého veku dieťaťa by to možno nebolo vhodné, ale dieťa sa mení," skonštatoval Čirč pred poslancami.

Ústavnoprávny výbor vypočul P. Kubíka aj ďalších kandidátov na sudcov ÚS

Parlamentný ústavnoprávny výbor vypočul ďalších šiestich kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR vrátane nového uchádzača Petra Kubíka, ktorého vypočúvali viac ako hodinu. Vystúpenia ostatných uchádzačov boli zväčša krátke, odpovedať mali najmä na otázky zástupcu prezidentskej kancelárie Petra Kubinu.

Kubina, ale aj člen výboru Ondrej Dostál (SaS) sa Kubíka pýtali na to, prečo neuviedol vo svojich podkladoch, že je konateľom a tiež členom dozornej rady v niekoľkých spoločnostiach. Ide podľa nich o posty nezlučiteľné s vykonávaním funkcie ústavného sudcu. "V prípade niektorých z týchto spoločností ide o správu vlastného majetku a zastupovania záujmu klientov. V prípade, ak by mi hrozilo vymenovanie, vzdám sa všetkých funkcií," odpovedal Kubík. Do funkcie ho navrhla Slovenská advokátska komora (SAK), ktorej je členom. Ako povedal, sám oslovil SAK s nomináciou.

Kubík mal na verejnom híringu vysvetľovať aj to, prečo v prípade pôvodného rozhodnutia o nevzatí do väzby podnikateľa Mariana K. v júni 2018 súhlasil s týmto rozhodnutím. Kubík hovoril o tom, že vyjadroval svoj právny názor na dôvody o vzatí do väzby.

Poslanci sa pýtali na niekoľko medializovaných prípadov v súvislosti s osobou Kubíka, napríklad na pohľadávku voči mestu Martin alebo na jeho spoločníka podnikateľa Zoroslava Kollára. "Nevnímal som ho a nevnímam ho ako kontroverznú osobnosť... Pre mňa to bol najprv starší kolega a potom spoločník, s ktorým sme sa korektne rozišli," vysvetľoval.

Kubík podotkol, že Ústavný súd SR by sa mal orientovať na otázky ochrany základných ľudských práv, on konkrétne zastáva podľa vlastných slov v oblasti bioetiky konzervatívny postoj.

"Budem vždy vychádzať z Ústavy SR, zastávam názor, že kľúčovou úlohu ÚS by mala byť ochrana individuálnych práv... O funkciu ústavného sudcu sa neuchádzam s cieľom robiť nejakú revolúciu," uviedol počas svojej prezentácie.

V prípade vymenovania za ústavného sudcu by sa podľa vlastných slov usiloval o zmenu v dvoch oblastiach. "Väčšia otvorenosť ústavného súdu vo vzťahu k verejnosti v oblasti komunikácie. Sudcovia by sa mali zapájať do kultivovanej diskusie, ale nie je to ich povinnosť," vysvetlil Kubík. Druhým návrhom je, aby ÚS SR citlivejšie a zdržanlivejšie pristupoval k opätovnému preskúmavaniu rozhodnutí všeobecných súdov z dôvodu rôzneho právneho posúdenia.

Okrem Kubíka sa už na vypočúvaní zúčastnil predseda senátu a predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (NS) SR Libor Duľa. Navrhla ho predsedníčka NS SR Daniela Švecová, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave aj Slovenská advokátska komora. Poslanci a zástupcovia kancelárie vypočuli aj súdneho exekútora Borisa Gerberyho, ktorého navrhla Slovenská komora exekútorov, vysokoškolskú pedagogičku Martinu Jánošíkovú, ktorú nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a advokáta a vysokoškolského pedagóga Štefana Kseňáka, ktorého nominovala do funkcie Slovenská advokátska komora. Ako posledného pred prestávkou vypočuli advokáta Michala Matulníka, ktorého nominovala do funkcie Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy.

Ústavnoprávny výbor vypočul Pitoňákovú, Straku a Šorla, híring sa skončil

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR vypočul posledných troch uchádzačov o post ústavného sudcu, ktorí sa v pondelok dostavili na verejné vypočutie. Zuzana Pitoňáková, Peter Straka aj Robert Šorl sa už zúčastnili predchádzajúcich verejných híringov. Považovali za dôležité prísť sa prezentovať opätovne.

"Priznám sa, že je mi to už nepríjemné, pretože dostávam otázky, načo kandidujem, keď ma poslanci NR SR nezvolili. Ja si však myslím, že mám dostatočné pracovné a morálne predpoklady na post ústnej sudkyne," uviedla Pitoňáková, podľa ktorej je nevyhnutné, aby znova absolvovala celý proces vrátane vypočutia. Je advokátkou a dlhoročnou externou poradkyňou na Ústavnom súde (ÚS) SR. Do funkcie ju nominoval poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd).

Predseda občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove Peter Straka by chcel presadiť do tzv. orgánovej pamäte Ústavného súdu ochranu slabších. "Je to mimoriadne dôležité pre demokraciu. Treba chrániť slabšieho, lebo mocný sa vie ochrániť sám," povedal po vypočúvaní novinárom. Do funkcie ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity. "Považoval som za potrebné sa dostaviť. Prezidentka môže mať otázky, ktoré doteraz neboli položené, ale aj vo vlastnom záujme," doplnil Straka.

"Myslím si, že väčšina slovenských súdov ma dosť vysoký štandard, niektoré prístupy zlyhávajú. Nie sú rýchle riešenia, objavia sa vtedy, keď pomenujeme problém," odpovedal na otázku problémov súdnictva Šorl, ktorý je predsedom Okresného súdu v Prievidzi. Do funkcie ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity a Slovenská advokátska komora. Za najväčší problém považuje Šorl právnické vzdelávanie.