Bratislava 3. mája (TASR) - Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov sa skončilo. V popoludňajšej časti predstúpili pred poslancov z parlamentného ústavnoprávneho výboru poslední traja uchádzači - Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernarský.

Šorl vyhlásil, že ústavných právnikov je na Slovensku málo. Proces výberu kandidátov je podľa neho komplikovaný. Dúfa, že na jeho konci bude plne obsadený a funkčný Ústavný súd SR. Šorl sa venoval aj otázke špecializácie sudcov. Je pri nej opatrný.

"Naše právo nie je komplexné. Preto vrhanie sa do špecializácie nie je celkom namieste. Ak špecializujete, vytvárate malé kolektívy, čo je riziko. A netreba podceňovať ani to, že keď sa roky venujete len jednej problematike, môžete prestať vnímať právo ako systém, čo nemusí byť dobré," vysvetlil.

Peter Straka pred poslancami povedal, že prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi má parlament po ďalšej voľbe poslať desať kandidátov na ústavných sudcov. Prezident mal od parlamentu dostať celkovo 18 mien, dosiaľ mu poslali osem. Z nich vymenoval troch.

Straka sa venoval aj kompetenciám ústavného súdu. Ústavný súd nedávno prvýkrát v histórii zrušil ústavný zákon, ktorý mal zaviesť plošné previerky sudcov. Straka povedal, že robiť zmeny v ústave má Národná rada SR. "Som zdržanlivý v tom, aby ústavný súd tak závažne zasahoval do ústavy," doplnil.

Posledného vypočúvali poslanci Martina Vernarského. Verí, že sa proces výberu ústavných sudcov nebude už predlžovať. Situácia na košickom súde je podľa neho dnes so siedmimi sudcami lepšia, ako keď tam boli len štyria. Stále to ale nie je ideálne, keďže chýba zvyšok. "Je potrebné vyvinúť maximálne úsilie, aby bol ústavný súd čo najskôr plne funkčný, teda obsadený 13-timi sudcami," uviedol.



Kandidát na ústavného sudcu Radoslav Procházka je presvedčený o tom, že má čo ponúknuť svojmu spoločenstvu a že jeho miesto je na Ústavnom súde. Povedal to poslancom na vypočúvaní v ústavnoprávnom výbore, na ktorom sa zúčastnil tretíkrát. "Prišiel som sem z pocitu povinnosti. Ústavný súd čaká veľa dôležitej roboty a bude potrebovať ľudí, ktorí ju budú vedieť spraviť hneď a nebudú sa ju musieť učiť," povedal Procházka.

Dianie okolo voľby kandidátov v parlamente podľa neho pôsobilo na každého demotivujúco. "Ale výber ešte nie je dokončený. Ústavné právo je moja životná téma, vyznám sa v tom a debaty na tie témy ma bavia," doplnil. Procházku sa poslanci pýtali na názor na tzv. "fake news" z hľadiska slobody prejavu. Uviedol, že to je jedna z tém, ktorou sa ako občan intenzívne zaoberá. "Považujem to za veľkú hrozbu pre sociálny mier," povedal.

Štefan Kseňák by volebné sťažnosti presunul z Ústavného súdu na všeobecné súdy. Dôveryhodnosť Ústavného súdu závisí podľa neho aj od predvídateľnosti jeho rozhodovania. "Je dosť dôležité aj to, aby rozhodovanie v citlivých otázkach netrvalo príliš dlho," uviedol. O previerkach sudcov povedal, že ich nevníma negatívne, problém vidí vo forme. "Z môjho pohľadu nebola forma správna," poznamenal.

Pred poslancov sa opäť postavil aj Michal Matulník. Uviedol, že sudca Ústavného súdu by podľa neho mal byť aktívny, ale nie aktivistický. Myslí si, že Ústavný súd by mal mať väčšiu ambíciu ako len technokraticky rozhodovať o veci. Súhlasí, že nie je pre parlament jednoduché vybrať veľký počet kandidátov na veľký počet prázdnych miest sudcov. Problém s tým bol podľa jeho slov aj v minulosti. Zdôrazňuje však, že výsledok politickej činnosti parlamentu v tomto prípade by mal byť nepolitický produkt.

Opäť kandiduje aj Peter Melicher. Odpovedal na viacero otázok poslancov, jedna z nich sa týkala nedotknuteľnosti súdnictva. Podľa neho nie je justícia nedotknuteľná. Melicher zastáva názor, že ústavní činitelia by sa nemali osobne urážať. Rovnako si myslí, že sudcovia by sa mali vyhýbať prechodom z justície do politiky a späť. "Akú to vzbudzuje dôveru u ľudí?" podotkol.

Soňa Mesiarkinová sa opätovne vyjadrovala k Štefanovi Harabinovi. Zdôraznila, že nie sú kamaráti a vykajú si. Dostala aj otázku, či má sudca väčšiu zodpovednosť ako volený ústavný činiteľ. Mesiarkinová nesúhlasí s tvrdením, že sudca za nič nezodpovedá. "Zodpovedá za veľmi veľa. Sudca rozhodne a podpíše sa pod rozhodnutie. Poslanec zastupuje. Máme parlamentnú demokraciu a poslanec žiadne rozhodnutie nepodpisuje," doplnila. Zároveň zdôraznila svoju apolitickosť, odmietla, že by bola dohodnutá so Smerom-SD.

Pred poslancov prišiel prvýkrát Patrik Palša, ktorý chce svojím pôsobením meniť veci a zdôrazňuje, že štát by mal dôležitejšie vnímať základné práva a slobody. Poslanci si vypočuli aj Zuzanu Pitoňákovú, ktorá kandiduje opakovane. Povedala im, že chce prispieť k zvýšeniu úrovne rozhodnutí Ústavného súdu tak, aby ovplyvnili činnosti všetkých všeobecných súdov.

P. Palša: Štát by mal dôležitejšie vnímať základné práva a slobody

Foto: TASR - Jakub Kotian

Poslancom parlamentného ústavnoprávneho výboru sa predstavil posledný z nováčikov medzi kandidátmi na ústavných sudcov, advokát Patrik Palša. Svojím pôsobením chce meniť veci a zdôrazňuje, že štát by mal dôležitejšie vnímať základné práva a slobody.

"Cítim, že je potrebné spolupodieľať sa na istých procesoch. V mojom prípade považujem toto ako možnosť prispieť k očakávaným zmenám v spoločnosti," povedal pred poslancami Palša k svojej kandidatúre. Je presvedčený o tom, že je spôsobilý na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu. Uviedol, že má skúsenosti z konaní o podnetoch aj sťažnostiach, zastupoval veci týkajúce sa najmä slobody prejavu.

K slobode prejavu povedal, že má svoje hranice. Pri tzv. "fake news" je podľa neho potrebná istá regulácia. Prijímanie takýchto opatrení však podľa Palšu nie je vec Ústavného súdu, ale poslancov národnej rady. Zákonodarcovia by sa tým mali podľa neho zaoberať čo najskôr. Pokiaľ ide o obmedzenie slobody prejavu, dodal, že základné práva treba vnímať v súvislostiach.

V spojení s manželstvami homosexuálov uviedol, že otázku treba vnímať citlivo a podľa dopytu spoločnosti. Naznačil, že v niektorých prípadoch by nemal problém s adopciami detí pármi rovnakého pohlavia. Myslí si, že niekedy by bolo pre dieťa možno lepšie vyrastať aj u milujúceho homosexuálneho páru ako v ústave.

Dotkol sa aj ochrany práv nenarodeného dieťaťa. Myslí si, že súčasná právna úprava je postačujúca a vyvážená. "V prvom rade je dané do popredia právo ženy, a až potom by sa malo hľadieť na právo nenarodeného dieťaťa," uviedol s tým, že je stále sporná otázka, kedy sa vlastne život skutočne začína.