Bratislava 23. januára (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR začal vypočúvať kandidátov na ústavných sudcov. V stredu by malo prísť na rad 13 uchádzačov o tento post. Predstavia sa v abecednom poradí. Kandiduje dovedna 40 uchádzačov. Sebaprezentácia kandidátov a rozprava časovo obmedzené nebudú, je preto možné, že vypočúvanie bude trvať aj dlhšie ako tri dni.

Navrhnutý kandidát na sudcu ÚS sa v rozprave najskôr predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát odpovedať na otázky poslancov a prezidenta. Z celého zasadnutia výboru zabezpečí Kancelária NR SR verejne dostupný audiovizuálny prenos. Iniciatíva Za slušné Slovensko bude vypočúvanie premietať na veľkoplošných obrazovkách postupne v Bratislave, Banskej Bystrice a Košiciach.

Ústavnými sudcami sa chcú stať expremiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, štátne tajomníčky ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (Smer-SD) a Edita Pfundtner (Most-Híd), predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, poslanec NR SR Peter Kresák (Most-Híd), Radoslav Procházka (exSieť), Ján Šikuta, Michal Matulník, Ján Štiavnický, Peter Straka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban, Radovan Hrádek, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Robert Šorl, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš, Marián Sluk, Eva Kováčechová, Peter Melicher, Juraj Sopoliga, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura a Štefan Kseňák.



Samotná voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 29. januára. Následne budúcich sudcov ústavného súdu vymenuje do funkcie spomedzi navrhnutých kandidátov prezident SR. Deviatim vymenovaným ústavným sudcom začne plynúť 12-ročné funkčné obdobie dňom zloženia sľubu ústavného sudcu.

R. Fico: Tvorba ústavného súdu je spätá s politikou

Tvorba Ústavného súdu (ÚS) SR je spätá s politikou. Vyhlásil to predseda Smeru-SD a expremiér Robert Fico pred ústavnoprávnym parlamentným výborom v rámci vypočutia kandidátov na ústavných sudcov.

"Toto má všetko s politikou. Tento politický akt je taký silný, že v zahraničí vznikla tradícia, že súčasťou ÚS sú aj bývalí politici. Nerobme obraz, že ak na Slovensku zvýrazňujeme politický charakter tvorby ÚS, robíme niečo zlé," povedal Fico s tým, že sa na ňom okrem koaličných a opozičných poslancov NR SR zúčastňuje aj prezident SR. Preto by bolo podľa R. Fica dobré, ak by jednotliví aktéri dosiahli ohľadom ďalšieho kreaovania ústavného súdu "nejakú dohodu". "V opačnom prípade bude tento proces veľmi náročný," povedal. Povedal tiež, že on osobne urobí všetko preto, aby sa podarilo tento problém vyriešiť ešte v tomto volebnom období.



Ak by bolo do NR SR predložených 40 kandidátov úplne bez dohody, podľa R. Fica by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol zvolený nikto.

R. Fico pred výborom rekapituloval svoju kariéru v oblasti práva ako aj dosiahnuté vzdelanie. Pripomenul, že možnossť kandidovať na post ústavného sudcu je iba raz za 12 rokov. "Je prirodzené, že sa uchádzam o túto pozíciu," dodal.

Zároveň uviedol, že nepovažuje za správne pokusy diskvalifikovať z voľby politikov, ktorí tvorili zákony, s ktorými sa ústavný súd nestotožnil.

R. Fico sa nezúčastní na voľbe kandidátov na ústavných sudcov

Predseda Smeru-SD a expremiér Robert Fico sa nezúčastní na voľbe kandidátov na ústavných sudcov v parlamente a nebude teda za seba hlasovať. "Nebolo by to dobré," povedal pred parlamentným ústavnoprávnym výborom, ktorý ho v stredu vypočúval ako kandidáta na ústavného sudcu. Vyhlásil tiež, že nie je súčasťou žiadnej politickej dohody.



Odpovedal tak na otázku Miroslava Beblavého (nezaradený), či je Fico súčasťou dohody na zvolenie kandidátov v parlamente. Fico zopakoval, že ústavný súd je kreovaný politicky a politické strany budú hrať hry pri výbere kandidátov. "Hľadajme rovnováhu medzi záujmami väčšiny a menšiny v Národnej rade a prezidentom SR," podotkol. Rovnako uviedol, že je normálne, ak sú v ústavných orgánoch politici, odvolával sa na skúsenosti zo zahraničia.

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (nezaradená) sa Fica pýtala, čo urobí pre to, aby jeho osobnosť neznižovala dôveryhodnosť inštitúcie, a aby nepolarizoval spoločnosť, keďže je osobnosť rozdeľujúca spoločnosť. Podľa Fica je dobré, aby v ústavných orgánoch boli ľudia, ktorí majú nielen odbornú, ale aj politickú skúsenosť. Zároveň uviedol, že berie na vedomie, že Žitňanská ho voliť nebude.



Beblavý sa Fica pýtal aj na jeho výrok o tom, že Slovensko nie je právny štát. "Existuje skutočná rovnosť pred zákonom? Ja tvrdím, že neexistuje," povedal Fico. Zároveň poukázal, že nikomu neprekáža výrok prezidenta Andreja Kisku, ktorý označil Slovensko za mafiánsky štát.

Fico tiež zopakoval svoj laický postoj k otázke interrupcií. "Dnešná právna úprava je kvalitná a bol by som rád, aby taká zostala," poznamenal a zdôraznil, že nejde o jeho právny odborný názor. Odpovedal aj na otázky ohľadom adopcií detí homosexuálnymi pármi. "Adopciu detí homosexuálmi považujem za malú zvrátenosť," vyhlásil. Je však za to, aby sa párom rovnakého pohlavia pomohlo v praktickom živote, napríklad pri nakladaní s majetkom alebo pri informovaní sa o zdravotnom stave.



Opoziční poslanci sa Fica pýtali aj na jeho bývanie v komplexe Bonaparte, ktorý patrí podnikateľovi Ladislavovi B. "Nechajte moje bývanie na mňa," odvetil. Opozícia expremiérovi vyčítala jeho konšpiračné vyjadrenia o Georgeovi Sorosovi po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Ondrej Dostál z klubu SaS spochybňoval, či Fico spĺňa kritériá na kandidatúru vzhľadom k jeho právnickej praxi. "Trvám na tom, že nespĺňate podmienky," vyhlásil Dostál. Fico uviedol, že je na výbore, aby určil, kto spĺňa a nespĺňa podmienky na kandidatúru.

P. Kresák sa nezúčastňuje rokovania výboru

Poslanec Národnej rady SR Peter Kresák (Most-Híd) sa nezúčastňuje ako člen ústavnoprávneho výboru na vypočúvaní kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Tiež totiž kandiduje za sudcu a nechce preto vypočúvať a hodnotiť svojich protikandidátov. Oznámil to v úvode zasadnutia výboru. Kresáka bude výbor tiež vypočúvať.

Ústavnoprávny výbor začal vypočúvať kandidátov na ústavných sudcov v stredu. O post sa uchádza 40 kandidátov, predstavia sa v abecednom poradí. V stredu príde na rad 13 z nich, výbor by mal v tento deň vypočuť aj expremiéra a šéfa Smeru-SD Roberta Fica. Sebaprezentácia kandidátov a rozprava časovo obmedzené nebudú, je preto možné, že vypočúvanie bude trvať aj dlhšie ako tri dni.

Ústavnými sudcami sa chcú stať expremiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, štátne tajomníčky ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (Smer-SD) a Edita Pfundtner (Most-Híd), predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, poslanec NR SR Peter Kresák (Most-Híd), Radoslav Procházka (exSieť), Ján Šikuta, Michal Matulník, Ján Štiavnický, Peter Straka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban, Radovan Hrádek, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Robert Šorl, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš, Marián Sluk, Eva Kováčechová, Peter Melicher, Juraj Sopoliga, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura a Štefan Kseňák.

Samotná voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 29. januára. Následne budúcich sudcov ústavného súdu vymenuje do funkcie spomedzi navrhnutých kandidátov prezident SR. Deviatim vymenovaným ústavným sudcom začne plynúť 12-ročné funkčné obdobie dňom zloženia sľubu ústavného sudcu.

Reakcia sudcu ÚS na politické tlaky sa podľa Drgonca nedá predpokladať

Kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Drgonec ako ústavný sudca čelil nastraženej bombe v aute v čase, keď pripravoval ústavný nález k volebnému zákonu. Predpokladá, že za tým bol štátny aparát alebo niekto s väzbami naň. Drgonec to uviedol pri vypočúvaní v ústavnoprávnom parlamentnom výbore na otázku zástupcu prezidenta SR, ako by reagoval na politické tlaky. Podľa neho sa ale nedá predvídať reakcia na extrémne vypäté situácie, do ktorých sa môže ústavný sudca dostať.

Slovenská ústava podľa Drgonca nie je dokonalá. "Ústava vznikla značne narýchlo, lebo bolo potrebné nejakú ústavu mať. Vyjadruje isté nedokonalosti," uviedol.

Drgonec by povolil manželstvá homosexuálov, avšak nesúhlasí s tým, aby tieto osoby vychovávali deti. "Výchova detí v neštandardnom prostredí, to sa mi zdá príliš odvážne, hoci možno som príliš skostnatený," doplnil.

Za svoj celoživotný úspech považuje zostavenie publikácie Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Okrem publikačnej činnosti predstavil v rozprave svoje výsledky počas pôsobenia na ústavnom súde a pôsobenie na troch slovenských právnických fakultách.

Na ÚS by podľa Duditša mali byť sudcovia, ktorí nerozhodujú svojvoľne

Na Ústavnom súde SR by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Ladislav Duditš, ktorý sa v stredu predstavil parlamentnému ústavnoprávnemu výboru na verejnom vypočutí.

Zrušenie Mečiarových amnestií je podľa Duditša rozhodnutá vec, ale budú zrejme ešte debaty o tom, či to bolo ústavne najčistejšie a najideálnejšie riešenie.

Duditš neodpovedal na otázky o manželstvách homosexuálnych párov či gendrovej ideológii. Tvrdí, že odpovedať nemôže, lebo ako sudca musí byť v týchto otázkach zdržanlivý.

Svoje väzby Duditš nepovažuje za prekážku vo výkone funkcie ústavného sudcu. Vo svojom prejave tiež zdôraznil, že v justícii prežil celý svoj profesionálny život.

Pokiaľ ide o obsadenie ústavného súdu, myslí si, že by v ňom mali byť odborníci z rôznych oblastí. Myslí si, že je pripravený stať sa ústavným sudcom.

Ústava SR podľa A. Dulaka nechráni právo ženy nad právo dieťaťa

Kandidát na ústavného sudcu Anton Dulak si myslí, že Ústava SR nie je nastavená tak, aby chránila právo ženy nad právo dieťaťa.

Vo svojom vystúpení pred parlamentným ústavnoprávnym výborom uviedol, že sa zaoberal aj otázkou, či by nemali byť práva párov rovnakého pohlavia rozšírené na práva v oblasti dedenia majetku či sprístupňovania lekárskych záznamov.

Dulak sa podľa svojho motivačného listu venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve.

Na otázku exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (nezaradená), či by posudzoval ústavnosť takého ústavného zákona, ktorý by bol v rozpore s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, Dulak odvetil, že napadnutie nálezu ústavného súdu je možné podľa jedného ustanovenia ústavy, no je v ústavnom práve vnímané ako výnimka.

L. Duľa: Trest smrti nemá byť otázka pomsty

Trest smrti nemá byť otázka pomsty. Uviedol to kandidát na ústavného sudcu Libor Duľa pri predstavení sa ústavnoprávnemu výboru parlamentu počas stredajšieho verejného vypočutia.

Zdôraznil, že trest smrti sa nepripúšťa a nevidí priestor v blízkej budúcnosti na zmenu. Odpovedal na otázku Ľuboša Martináka zo Smeru-SD o treste smrti napríklad v prípade viacnásobných vrážd.

"Európska únia dospela k záveru, že z pozície trestu nemá spoločnosť siahnuť na život. Trest smrti je preto neprípustný a myslím si, že nie je v dohľadnej dobe perspektíva na zmenu," doplnil Duľa.

V súvislosti s registrovanými partnerstvami a adopciami detí pármi rovnakého pohlavia povedal, že to nie je súčasť nášho právneho poriadku. "Nemal by som vyjadrovať názor, či to je vhodné alebo nie," doplnil. Duľa odpovedal aj na otázku, či bol členom KSČ. Vyhlásil, že nie.

M. Ďuriš: Pôsobenie mimo právnej oblasti nie je mojou nevýhodou

Dvaapolročné pôsobenie mimo právnej oblasti nepovažuje kandidát na ústavného sudcu Michal Ďuriš za nevýhodu. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom uviedol, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa venuje aj právnym otázkam.

Členov výboru tiež zaujímalo, či je jeho miesto v predstavenstve poisťovne politickou nomináciou. "Toto miesto mi ponúkol exminister Tomáš Drucker, je to jediný politik, s ktorým som o tejto ponuke komunikoval, považujem sa za nestraníckeho nominanta," odpovedal Ďuriš.



V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania ústavného súdu. "Aby nedochádzalo k tomu, že takmer v totožných veciach rozhodujú senáty ústavného súdu odlišne," dodal.

V oblasti registrovaných partnerstiev a adopcie detí homosexuálmi zmeny neočakáva. "Ak by som bol sudcom ústavného súdu, musel by som sa riadiť ústavou. Myslím si, že súčasné znenie ústavy tak, ako sú v nej obsiahnuté tieto otázky, takéto situácie nepripúšťa," uzavrel Ďuriš.

I. Fiačan: Pre verejný záujem by mal sudca ÚS vedieť vysvetliť rozhodnutia

Kandidát na ústavného sudcu Ivan Fiačan je prívržencom otvorenosti Ústavného súdu (ÚS) SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti. Uviedol to počas vypočúvania Ústavnoprávnym výborom Národnej rady (NR) SR.

"Všetky rozhodnutia ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia," doplnil Fiačan k téme otvorenosti ÚS.

Fiačan je podľa vlastných slov činným advokátom a nikdy nebol členom politickej strany.

V otázke registrovaných partnerstiev Fiačan rešpektuje súčasný stav. "Musím vychádzať len z platnej úpravy v ústave, kde naša ústava pozná len manželstvo muža a ženy a to isté, čo sa týka adopcie detí. Za súčasnej situácie neostáva nič iné, len rešpektovať súčasný stav. Vo všeobecnosti je moje vnútorné nastavenie také, že akékoľvek práva sa odvíjajú od práva jednotlivca," dodal.

Fillová sa zamýšľa nad posudzovaním práv, Fulcová sa predstavila listom

Otázku, či je možné nejakým spôsobom limitovať právo na život či právo na ochranu verejného zdravia, by bolo treba najprv preskúmať, zamýšľa sa kandidátka na ústavnú sudkyňu Dagmar Fillová. Parlamentný ústavnoprávny výbor pokračuje vo vypočúvaní kandidátov po prestávke od 15. hodiny.

Úlohou ústavného sudcu pri rozhodovaní je podľa Fillovej schopnosť posúdiť, ktoré právo alebo ktorá ústavná hodnota má prednosť pred druhým právom alebo ústavnou hodnotou. "Pri interrupciách sa rozprávajme o práve na život, zahrnula by som tam aj právo na ochranu verejného zdravia. Treba skúmať, či je možné nejakým spôsobom limitovať tieto práva, bolo by potrebné, aby tieto práva prešli testom proporcionality, aby bola dosiahnutá vyváženosť v týchto veciach," priblížila.

Pojem registrovaných partnerstiev podľa Fillovej v rámci Európskej únie existuje, zatiaľ je však táto téma ponechaná na členské štáty. "Táto otázka sa môže stať povinnosťou pre členské štáty. Otázka je, či bude môcť ústavný súd v budúcnosti tieto otázky riešiť," uviedla.

Na tému odškodnenia politických väzňov Fillová odpovedala, že pokiaľ ide o snahu o určité zadosťučinenie, zatiaľ neexistuje právny základ na tieto otázky.

Kandidátka na ústavnú sudkyňu Eva Fulcová sa poslancom predstavila listom, na vypočúvanie sa totiž nemohla dostaviť pre vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali jej hospitalizáciu. V liste, v ktorom odôvodňovala svoju kandidatúru, uviedla, že ústavný súd považuje za najdôležitejší orgán ochrany ústavnosti.

Je presvedčená, že na ústavnom súde by mali mať nezastupiteľné miesto aj sudcovia všeobecných súdov. Tvrdí, že ak by bola zvolená, bola by prínosom pre ústavný súd. Dodáva, že sudca ústavného súdu by nemal podliehať tlakom, politickým ani verejným. Zároveň zdôraznila, že nebola nikdy disciplinárne stíhaná ani nemá žiadne kontroverzné rozhodnutie. "Rozhodovala by som nestranne a nezávisle s dôrazom na ochranu základných práv a slobôd," dopĺňa v liste.

Alojz Baránik z SaS považuje Fulcovú za nevhodnú kandidátku a je presvedčený, že neúčasťou na verejnom vypočutí sa diskvalifikovala z voľby. "Prišiel aj pán Fico, ktorý bol terčom nepríjemných otázok," uviedol Baránik. Fulcová podľa Baránika patrí k sudcom, pre ktorých súdy nemajú veľkú dôveru verejnosti. Myslí si, že Fulcová nechcela prísť na vypočutie, aby nemusela odpovedať na nepríjemné otázky.

"Nie som za to, aby sme pre jedného kandidáta rozširovali počet dní na vypočutie," uviedol predseda výboru Róbert Madej v reakcii na návrh, aby kandidátku vypočuli inokedy. Odmieta svojvoľnú neúčasť na vypočutí, ale nemyslí si, že je to Fulcovej prípad. "Nemám dôvod neveriť štandardnej péenke. Vaše konštrukcie považujem za dohady," doplnil.

B.Gerbery o homosexuálnych manželstvách: Všetci sme si rovní

Všetci ľudia sú si rovní, uviedol kandidát na ústavného sudcu Boris Gerbery pri stredajšom vypočúvaní v ústavnoprávnom parlamentnom výbore. Odpovedal tak na otázku o homosexuálnych manželstvách.

Foto: TASR - Martin Baumann

"Všetci ľudia sme nejakí a všetci sme si rovní. Ťažko mi je k tomu sa teraz vyjadriť," uviedol. Myslí si, že by nemal na tieto otázky odpovedať pre prípad jeho zvolenia za ústavného sudcu. "Je možné, že táto otázka by bola nastolená na ústavnom súde a preto by som sa nemal k týmto otázkam vyjadrovať," podotkol.

Ďalší sa predstavil poslancom Radovan Hrádek. "Chcem, aby sa Slovensko stalo dokonalým právnym štátom," vyhlásil. Ústavný súd je podľa jeho slov štvrtou mocou.

Nominant ĽSNS odpovedal na otázku ohľadom zodpovednosti Tisovej garnitúry za vyvezenie a zavraždenie tisícov slovenských Židov. "Ja v tejto veci nie som odborník. Malo by byť odborné kolokvium, kde by sedeli ľudia za Tisa i proti nemu," uviedol Hrádek. K útlaku podľa neho evidentne došlo a títo ľudia boli zavraždení. "Ale nemôžem posúdiť mieru viny, ako na tom bol Tiso," povedal.

Na otázku práv homosexuálov uviedol, že dnes majú dostatočné práva. "Čo sa týka výchovy detí osobami rovnakého pohlavia, som proti," doplnil.

M. Jankovská: Ústavný súd by mal byť v niektorých rozhodnutiach zdržanlivejší

Ústavný súd by mal byť v niektorých svojich rozhodnutiach zdržanlivejší, nemal by sa stavať do úlohy zákonodarcu. Vyhlásila to kandidátka na ústavnú sudkyňu a v súčasnosti štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer-SD Monika Jankovská.

"Zastávam skôr zásadu sebaobmedzovania v prípade ústavného súdu," uviedla Jankovská a doplnila, že je nutné, aby bolo plénum ústavného súdu zložené z rôznych právnických profesií.

Kandidátka vysvetľovala pred výborom aj svoje podanie diskriminačnej žaloby či otázky týkajúce sa toho, že jej spolupracovníčka pojednávala v prípade kauzy zmeniek, kde figuruje aj osoba Mariana K. Jankovská sa v tomto prípade odvolávala na automatické prideľovanie spisov. Vylúčila tiež, že by v súvislosti s výkonom svojej funkcie prijala úplatok.

Jankovská nechcela odpovedať na otázky týkajúce sa partnerstiev osôb rovnakého pohlavia či interrupcií, keďže podľa nej môžu byť predmetom ústavného prieskumu. Podľa vlastných slov nechce dopredu prejudikovať.

M. Javorček: Neviem tolerovať klamstvo a nespravodlivosť

Kandidát na ústavného sudcu Martin Javorček sa cíti slobodný a nezávislý. Nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Ak by sa stal ústavným sudcom, chcel by spoločnosti slúžiť. Hovoril to poslancom v závere stredajšieho vypočúvania v parlamentnom ústavnoprávnom výbore. Vypočúvanie bude pokračovať vo štvrtok, poslancov čaká ďalších 14 kandidátov.

Javorček si myslí, že v pléne ústavného súdu dnes chýbajú niektoré názory. "Mali by tam zaznievať, v rámci vyvažovania hodnôt, aj názory, ktoré ľudia v justícii či poslanci nikdy nepočuli. Názory, ktoré som ja ako advokát zažil," povedal Javorček.

V súvislosti s právami homosexuálov uviedol, že treba oddeliť pojem registrované partnerstvo od pojmu manželstvo. Adopcie detí pármi rovnakého pohlavia si v súčasnosti nevie predstaviť.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov bude pokračovať vo štvrtok (24.1.) od rána. Poslancom sa má predstaviť ďalších 14 kandidátov. Prvých 12 vypočuli v stredu. Mali ich vypočuť 13, ale kandidátka Eva Fulcová neprišla pre zdravotné problémy, predstavila sa listom. Dovedna sa o funkciu ústavného sudcu uchádza 40 kandidátov. Vypočutia budú až do piatka (25.1.).

Vo štvrtok sa majú predstaviť Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, riaditeľka Centra právnej pomoci Eva Kováčechová, poslanec NR SR Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner. Kresák je aj členom ústavnoprávneho výboru, na jeho aktuálnom rokovaní sa však nezúčastňuje vzhľadom na svoju kandidatúru. Nechce hodnotiť svojich protikandidátov.