Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Slovensko

Sledujeme: Vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora

Na snímke zľava podpredseda NRSR a člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí), podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Alojz Baránik (SaS) a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) počas schôdze Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave vo štvrtok 19. novembra 2020. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) uviedol, že na základe vypočutia výbor prijme uznesenie, ktorým zhodnotí, či jednotliví uchádzači spĺňajú podmienky na to, aby mohla byť v pléne voľba kandidáta.

Bratislava 19. novembra (TASR) - Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR začali vo štvrtok ráno vypočúvať kandidátov na generálneho prokurátora. Verejný híring sa koná v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Vo štvrtok má výbor vypočuť Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Jána Hrivnáka a Juraja Klimenta. Vypočúvanie má pokračovať aj v piatok (20. 11.).

Každý uchádzač má približne 15 minút na predstavenie koncepcie riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry na Slovensku, takisto má predstaviť dôvody na svoju kandidatúru a svoje skúsenosti. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru, zástupcu prezidentskej kancelárie, ako aj prítomných poslancov NR SR.

Na snímke schôdza Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave vo štvrtok 19. novembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) uviedol, že na základe vypočutia výbor prijme uznesenie, ktorým zhodnotí, či jednotliví uchádzači spĺňajú podmienky na to, aby mohla byť v pléne voľba kandidáta.

O post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR má záujem sedem uchádzačov. Okrem Čentéša, Honza, Hrivnáka a Klimenta kandidujú aj Ján Šanta, Rastislav Remeta a Maroš Žilinka.

Parlament má voliť kandidáta na šéfa prokurátorov na schôdzi, ktorá sa začne 24. novembra. Generálneho prokurátora menuje prezident SR.



TASR ponúka prehľad kandidátov:

Prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. (1967)

Jozef Čentéš pôsobí na Generálnej prokuratúre (GP) SR ako zástupca riaditeľa trestného odboru GP SR.

V roku 1991 absolvoval štúdium práva na PF UK v Bratislave. Ďalej absolvoval postgraduálne doktorandské štúdium a v roku 1997 získal tituly JUDr. a PhD. V roku 2008 získal titul docenta a v roku 2014 sa stal profesorom v odbore trestného práva na Masarykovej univerzite v Brne. Prokurátorom sa stal v roku 1992. V rokoch 1992-1997 bol prokurátorom bývalej Obvodnej prokuratúry Bratislava III. a Bratislava II. Dva roky pôsobil ako právnik špecialista v bankovom sektore. Prokurátorom GP SR sa stal v roku 1999, od roku 2004 zastáva súčasnú funkciu.

Spoločným kandidátom vládnych strán (počas vlády Ivety Radičovej) na post generálneho prokurátora SR sa stal 22. novembra 2010. Poslanci ho 17. júna 2011 zvolili, podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Prezident Ivan Gašparovič ho do funkcie generálneho prokurátora odmietol vymenovať. O tri roky neskôr Ústavný súd SR rozhodol, že takýto postup nebol správny a priznal Čentéšovi odškodné.

Jozef Čentéš pôsobí ako vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave.

Do funkcie ho navrhli ombudsmanka Mária Patakyová, Rada prokurátorov SR, Slovenská komora exekútorov, ako aj viaceré právnické fakulty.

JUDr. Tomáš Honz (1975)

Tomáš Honz je prokurátorom ÚŠP.

Štúdium na PF UK v Bratislave úspešne ukončil v roku 1999, vo vzdelávaní pokračoval ďalej na Akadémii Policajného zboru, kde v roku 2002 získal titul JUDr. V roku 2002 sa stal prokurátorom na Okresnej prokuratúre Malacky, v roku 2004 prešiel na Okresnú prokuratúru Bratislava V., kde pôsobil do konca roka 2012. Od januára 2013 je prokurátorom odboru všeobecnej kriminality na ÚŠP, zároveň je vedúcim oddelenia extrémistickej kriminality.

Je známy z kauzy šekov Mariana Kotlebu. Ako prokurátor figuroval v kauze poslanca NR SR za ĽSNS Milana Mazureka, ktorého 3. septembra 2019 NS SR odsúdil za extrémistické trestné činy na trest vo výške 10.000 eur. Mazurek týmto verdiktom prišiel o poslanecký mandát. Prokurátor Honz tiež vydal pokyn na vznesenie obvinenia predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi zo schvaľovania trestného činu a extrémistických trestných činov v spojitosti s výrokmi, ktoré Fico uviedol na adresu odsúdeného Mazureka. Takisto vzniesol obvinenie voči šéfredaktorovi časopisu Zem a Vek Tiborovi E. Rostasovi.

Jeho kandidatúru navrhla predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita Anna Zemanová (SaS).


JUDr. Ján Hrivnák (1960)

Ján Hrivnák je prokurátorom ÚŠP, zastáva post riaditeľa odboru všeobecnej kriminality.

V roku 1983 vyštudoval Právnickú fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, v rokoch 1989-1991 absolvoval postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 2020 ukončil postdiplomové štúdium na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach.

V rokoch 1985-1998 bol vyšetrovateľom, prokurátorom a námestníkom Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica. V rokoch 1998-2000 zastával post vedúceho oddelenia na Vyššej vojenskej prokuratúre v Trenčíne. Bol i vojenským obvodným prokurátorom v Bratislave.

Od roku 2004 je jeho pôsobiskom ÚŠP. Zameriava sa na korupčné kauzy, na ekonomickú a organizovanú kriminalitu a majetkovú trestnú činnosť. Obžaloval napríklad bývalého starostu Rače Pavla Bielika zo vzatia úplatku vo výške päť miliónov korún. Štát zastupoval napríklad i v procese s bývalým mestským policajtom Milanom Juhászom z Hurbanova, ktorého súd poslal na deväť rokov do väzenia za trojnásobnú úkladnú vraždu. Prednášal na seminároch zameraných na protikorupčné vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Pôsobí ako asistent na Katedre medicínskeho práva Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, je tiež externým členom Justičnej akadémie SR. V roku 2010 sa uchádzal v parlamente o post generálneho prokurátora ako kandidát SDKÚ-DS.

Do funkcie generálneho prokurátora ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity.


JUDr. Juraj Kliment (1964)

Juraj Kliment je sudcom Najvyššieho súdu SR (NS SR) a členom Súdnej rady SR.

V roku 1987 absolvoval PF UK v Bratislave. V rokoch 1990-1994 pôsobil ako sudca Obvodného súdu Bratislava II. Od roku 1994 do roku 1999 bol sudcom najskôr Mestského a neskôr Krajského súdu v Bratislave. Sudcom trestnoprávneho kolégia NS SR sa stal v roku 1999 a od vzniku Špeciálneho súdu v roku 2004 rozhoduje jeho odvolaciu agendu. Od roku 2006 je riadiacim predsedom senátu.

V roku 2006 bol členom senátu, ktorý definitívne sprísnil a potvrdil tresty za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej. Prípad sa stal ešte v roku 1976 a po novembri 1989 sa opäť otvoril a bol mediálne sledovaný. Juraj Kliment súdil aj kauzu Osrblie. Senát, ktorého bol predsedom, rozhodoval v kauze nástenkový tender, za čo získal ocenenie Judikát roka 2019. Za člena Súdnej rady SR ho vláda premiéra Igora Matoviča zvolila 26. apríla 2020.

Jeho kandidatúru navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.


JUDr. Rastislav Remeta, PhD. (1972)

Rastislav Remeta je prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, pôsobí na oddelení boja proti organizovanému zločinu. Od roku 2016 je členom Etickej komisie prokuratúry, od júla 2020 zastáva post jej predsedu.

V roku 1998 absolvoval štúdium na PF UK v Bratislave, v roku 2001 získal titul JUDr. a v roku 2013 PhD. – po úspešnom ukončení doktorandského štúdia na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Do funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici bol vymenovaný v júni 2002, v decembri 2004 na základe výberového konania prešiel na Krajskú prokuratúru (oddelenie boja s organizovaným zločinom). Od júna 2006 bol tiež hovorcom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Od apríla 2009 pôsobil na GP SR na oddelení násilnej a všeobecnej kriminality, neskôr na odbore osobitného určenia. V roku 2014 bol na vlastnú žiadosť preložený z generálnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

Prednášal a viedol semináre z trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a prednášal na tému finančná gramotnosť a jej vzťah k trestnému právu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Jeho nomináciu podporili poslanci za OĽANO Igor Hus a Ján Krošlák.


JUDr. Ján Šanta, PhD., LL.M.,MBA (1967)

Ján Šanta je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), je vedúcim oddelenia majetkovej kriminality odboru ekonomickej kriminality.

V roku 1990 ukončil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, o osem rokov neskôr získal na PF UK titul JUDr. a hodnosť PhD. Postgraduálne štúdium absolvoval v roku 2017 na Európskej škole obchodu a manažmentu (European School of Business and Management) v Prahe.

Od roku 1992 bol prokurátorom Mestskej prokuratúry v Košiciach, od 1. júla 1993 pôsobil na Mestskej prokuratúre (neskôr Obvodná prokuratúra) Košice II. V rokoch 1997-2004 bol vedúcim trestného oddelenia na Krajskej prokuratúre Prešov. Od roku 2004 je prokurátorom ÚŠP, bol riaditeľom odboru ekonomickej kriminality (2005-2010), od roku 2010 zastáva súčasnú funkciu. Dozoroval kauzu zmenky televízie Markíza, kde rezonujú mená ako Pavol Rusko a Marián Kočner. Známou kauzou je tiež odsúdený Mikuláš Vareha.

Už 25 rokov pôsobí ako pedagóg a lektor – je externým pedagógom na Katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru, na Katedre trestného práva PF UK a na Katedre justičného vzdelávania Justičnej akadémie. Jeho kandidatúru navrhol poslanec NR SR Juraj Gyimesi (OĽANO).


Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD. (1970)

Maroš Žilinka je prokurátorom ÚŠP, pôsobí tu ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality.

V roku 1993 ukončil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Titul JUDr. získal v roku 2000 a titul PhD. po absolvovaní doktorandského štúdia na PF UK v Bratislave v roku 2011.

Žilinka pôsobil v rokoch 2003 až 2005 ako prokurátor trestného odboru GP SR, v rokoch 2005-2010 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP. Vláda Ivety Radičovej ho 14. júla 2010 s účinnosťou od 21. júla 2010 vymenovala na post štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR – vo funkcii pôsobil do 3. apríla 2012. Od roku 2012 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP, od 1. januára 2018 je riaditeľom tohto odboru.

V minulosti dozoroval kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd (NS) SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian K. Spoločne s prokurátorom GP SR Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom mali byť terčom vražedného útoku, vo veci sa vedie vyšetrovanie.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.

Zdroj: zadobruvolbu.sk

J. Čentéš: Za stav prokuratúry môže zlyhanie kontrolných mechanizmov


Za súčasný stav prokuratúry, justície či polície môže zlyhanie kontrolných mechanizmov. Kontrolu treba posilniť a prokuratúru otvoriť. Myslí si to kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš, ktorý ako prvý z uchádzačov predstúpil vo štvrtok pred poslancov z parlamentného ústavnoprávneho výboru, kde sa koná verejné vypočúvanie kandidátov na šéfa prokurátorov.
Na snímke kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš počas schôdze Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave vo štvrtok 19. novembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Základom zmien na prokuratúre by mal byť podľa Čentéša dobrý výber jednotlivcov. "Až vražda dvoch mladých ľudí odhalila stav súdnictva, prokuratúry a polície," povedal s tým, že otvoriť by sa mali výberové komisie na právnych čakateľov prokuratúry. Kritizuje odoberanie spisov. "Ako je možné, že existuje dôvodné podozrenie, že sa prokurátorom odnímali veci bez právneho titulu a nikto na to nepoukázal?" pýtal sa.

Na otázky poslancov, či Čentéš vníma zodpovednosť za stav prokuratúry, odpovedal, že si stojí za všetkými svojimi rozhodnutiami, pričom cíti zodpovednosť za svoju prácu na úseku trestného odboru. Vo svojej koncepcii Čentéš presadzuje, aby bol za konkrétnu vec zodpovedný konkrétny prokurátor. Dotkol sa aj pomerov na prokuratúre a osoby bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Myslí si, že viac, ako ho kritizovať, bolo to, že sa mu v roku 2010 postavil ako protikandidát vo voľbe na šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR.

Čentéša v minulosti zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora, ale vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho do funkcie nevymenoval. Čentéš hovorí, že ak by bol vtedy ústavným spôsobom vymenovaný, nedošlo by ku kauzám, ako napríklad Glance House. Za to, čo sa dialo na prokuratúre, keď sú konkrétne osoby obvinené, nenesie podľa svojich slov žiadnu zodpovednosť.

Čentéš ďalej deklaroval, že nemá žiadne osobné vzťahy s nejakým prokurátorom, nikdy sa podľa neho nestalo, že by pri výberovom konaní niekoho zvýhodnil. Každý generálny prokurátor musí mať podľa neho v sebe osobnú integritu. "Kto nezvládne funkciu, musí z nej odísť," skonštatoval s tým, že by to napĺňal i vo vzťahu k sebe.

Ako šéf prokurátorov by chcel predchádzať situáciám, keď sa v dôsledku koncentrácie moci vytvára priestor na zneužívanie. Za potrebné považuje vyrovnanie sa s minulosťou, a to dôsledným preskúmaním vyšetrovania vecí, ktoré vzbudili pozornosť a týkajú sa zastavených trestných vecí, "keď sa skutok nestal" alebo keď bolo trestné oznámenie odmietnuté.



Chcel by tiež presadzovať podrobnejšie majetkové priznania, nielen prokurátorov, ale aj osôb v spoločnej domácnosti. Funkcií by sa mali podľa neho ujať noví námestníci generálnej prokuratúry a potrebný je aj audit organizačnej štruktúry GP. Pri vyhlásených výberových konaniach na miesta krajských a okresných prokurátorov by nemal byť nikto preferovaný. Vyzdvihuje potrebu odbornosti a morálnej čistoty. Za svoju výhodu Čentéš považuje znalosť reálnych pomerov a problémov aj na krajských a okresných prokuratúrach.

V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a vyhlasovaním núdzového stavu Čentéš povedal, že každé opatrenie, ktoré vydá vláda v súvislosti s obmedzením práv a slobôd, by preskúmal v intenciách rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.

Novinárom Čentéš potvrdil, že sa stretol so zástupcami politických strán, nekonkretizoval, o aké strany išlo. Politikov podľa Čentéša zaujímal jeho názor na vývoj prokuratúry. Predpokladá, že hovorili aj s ostatnými kandidátmi.

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka a špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sú pre Čentéša ľudia, ktorých konanie a rozhodovanie prispelo k tomu, že prokuratúra sa nachádza na historických minimách podpory. "A bude nám trvať roky, kým túto dôveru a podporu získame späť. Boli to ľudia, pri ktorých je podozrenie, že sa mali dopúšťať trestnej činnosti," dodal s tým, že všetci slušní prokurátori sa za nich hanbia. Verí, že títo ľudia už nebudú nikdy pôsobiť na vedúcich pozíciách, ale ani ako radoví prokurátori.

Čentéša do funkcie navrhli ombudsmanka Mária Patakyová, Rada prokurátorov SR, Slovenská komora exekútorov, ako aj viaceré právnické fakulty.

Honz: Vo fungovaní prokuratúry je chaos, prokurátorom chýba motivácia


Vo fungovaní prokuratúry na Slovensku je viacero nedostatkov i nedostatočná motivácia radových prokurátorov, ktorí stratili vieru v správne vedenie prokuratúry. Skonštatoval to kandidát na generálneho prokurátora Tomáš Honz počas štvrtkového vypočúvania v ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Hovorí o neporiadku v riadení prokuratúry. Zastabilizovať by chcel radu prokurátorov a považuje za potrebné dostať prokuratúru pod kontrolu. Nemá problém ani s tým, aby bol šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR odvolateľný, za potrebné považuje lepšiu špecifikáciu kritérií.
Na snímke kandidát na generálneho prokurátora Tomáš Honz počas schôdze Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave vo štvrtok 19. novembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Honz pripomenul svoje pôsobenie na okresnej prokuratúre a na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), kde sa venoval korupcii i extrémizmu. Pripomenul aj trestné stíhania poslancov NR SR. Ako možný generálny prokurátor nechce robiť politiku cez trestné právo. To však podľa neho nebráni stíhaniu politikov. "Majú vplyv na verejnosť, ovplyvňujú ľudí svojimi skutkami," poznamenal. Zdôraznil, že každú oblasť, ktorej sa doteraz venoval, vždy uchopil od podstaty. Rovnako zodpovedne by chcel pristupovať aj k riadeniu celej prokuratúry.

Honz hovoril aj o nehybnosti súvisiacej so zločineckými štruktúrami na prokuratúre. "Je to niečo, čo sme možno tušili, ale nemali sme dostatok dôkazov, neboli sme úplne uzrozumení s tým, že prokuratúru ovládajú zločinci," povedal Honz. Tvrdí, že nechce, aby sa chobotnica zločinu rozrastala. Potrebu vidí v neustálom boji so zločineckými skupinami. ÚŠP označil za kráľovstvo krivých zrkadiel, kde obyčajný človek nie vždy vedel, čo sa tam deje.

Doterajšie vedenie prokuratúry podľa neho nenapĺňa požiadavky radových prokurátorov. Ako šéf GP by chcel sfunkčniť systém. Obklopiť sa mieni skúsenými ľuďmi, ktorí vedia urobiť "ťah na bránu". Za svojho prvého námestníka by podľa vlastných slov vybral kolegu z ÚŠP Miroslava Ľalíka.

Za dôležité považuje aj vyrovnanie sa so zločinmi z minulosti. Poukázal napríklad na zločiny komunizmu či mečiarizmu a na doteraz absentujúce rozhodnutia v kauzách ako vražda Róberta Remiáša, únos Michala Kováča mladšieho a ďalšie. "Mojím zámerom je, aby sme urobili historickú satisfakciu, aby sme dospeli do štádia, kedy budú relevantné trestnoprávne výsledky v kauzách, ktoré páchajú ľudia, ktorí ovládali alebo ovládajú tento štát," povedal.

V súvislosti s chodom prokuratúry poznamenal, že na úrovni okresov a krajov sa stretáva s prokurátormi, ktorí stratili vieru v správne vedenie GP. Poukazuje na papalášizmus a zdôrazňuje potrebu vrátiť prokuratúre dôstojnosť. "Kedysi slovo prokurátor znelo hrdo, dnes chodíte po kanáloch," povedal.

Ako šéf GP by chcel rozviazať ruky prokurátorom, zvýšiť ich procesnú samostatnosť. Hovorí o vylúčení koncentrácie moci, o potrebe rozhýbania prokuratúry. To by podľa neho pocítili aj ľudia. Honz chce, aby sa mohli ľudia na GP obracať s podaniami ako na svojho spojenca. Súhlasí aj s potrebou väčšej kontroly prokuratúry, no rozumie strachu z politizácie. Poukázal, že poslanci sú najmä zástupcami občanov. "Kontrola prokuratúry a systémové zmeny sú jedným zo základných pilierov zmeny," uviedol.



Navrhuje zriadenie osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu prokuratúry. Alternatívu vidí v osobitnej inštitúcii zriadenej parlamentom na kontrolu prokuratúry. V nej by boli vybraní odborníci. Cestu vidí aj v stabilizovaní rady prokurátorov a jej otvorení po vzore súdnej rady.

Honz nemá problém s tým, že by sa šéfom GP mohol stať neprokurátor. Očistiť ju podľa neho môže rovnako čestný prokurátor aj neprokurátor. Za potrebné považuje, aby to bol manažérsky typ a zvládal procesy na GP. Niekto nový by podľa neho mohol priniesť nadhľad, nevýhodu vidí v možnej neznalosti procesov.

Za nedostatočnú považuje aplikáciu súčasnej právnej úpravy pri preverovaní majetku prokurátorov. Lepšie by sa podľa neho malo kontrolovať nielen vlastníctvo, ale aj užívanie majetku. Myslí si, že preverovať by sa mali prevody majetku na širší okruh osôb a rodiny, nielen na ľudí žijúcich v jednej domácnosti.

Honz zároveň potvrdil, že ho zbavili mlčanlivosti v prípade Dušana Kováčika, ktorý sa v uplynulých dňoch vzdal funkcie špeciálneho prokurátora. Nechcel uviesť konkrétnosti, malo ísť o vec, pri ktorej zastupoval kolegu a vykonával v rámci nej jeden úkon. Hovorí o "technikálii". Deklaroval, že o motivácii Kováčika nevie nič, netuší, s kým sa stýkal a nepozná jeho majetkové pomery.

Prokuratúre chýba kontrola, mohla by prejsť pod exekutívu, naznačil Hrivnák


Prokuratúra by mohla prejsť pod exekutívu, konkrétne pod ministerstvo spravodlivosti. Dôvodom je jej chýbajúca kontrola. Vyžaduje si to vyššiu politickú kultúru, aby sa toto postavenie nezneužívalo. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Ján Hrivnák počas verejného vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Hrivnák pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, od konania špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika sa dištancuje.
Na snímke kandidát na generálneho prokurátora Ján Hrivnák počas schôdze Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora SR v Bratislave 19. novembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Hrivnák označil prechod pod exekutívu za revolučné riešenie, ktoré by mohlo byť potrebné, ak by sa problémy v prokuratúre nedali riešiť inak. Myslí si, že ak by bol generálny prokurátor podriadený ministrovi, bol by pod kontrolou. "Takýto systém ale musí zabezpečiť nezávislosť generálneho prokurátora i prokuratúry," upozornil. Vysvetlil, že v Nemecku môže ministerka spravodlivosti zasahovať do činnosti generálneho prokurátora, ale de facto to nikdy nerobí. Ak by bol zachovaný doterajší status prokurátora, ktorý je rovnocenný so sudcami, nič by sa podľa Hrivnáka nezmenilo.

Kováčik sa podľa neho spreneveril princípom činnosti prokurátora, myslí si Hrivnák. "To, čoho sa dopustil, sa nemalo nikdy stať," priblížil. Hoci dlhodobo nesúhlasil s mnohými praktikami, nemohol podľa svojich slov jednoznačne povedať, že vo vedení prokuratúry dochádza k trestným činom, pretože nemal žiadne dôkazy. Hrivnák si nemyslí, že prokuratúra urobila výraznejší pokrok pod vedením doterajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára v porovnaní so šéfovaním Dobroslava Trnku.

"Na každé prejavenie kritiky je potrebná príležitosť," odpovedal na otázky poslancov, prečo nehovoril o pomeroch na prokuratúre. Tvrdí, že sa sústredil na robotu a za kritiku sa v minulosti dostal u nadriadených na čiernu listinu, čo vyústilo v účelové disciplinárne konanie. "Preto boli viacerí prokurátori zdržanliví, nechceli pútať na seba pozornosť, skôr sa tvárili že s ním sympatizujú," reagoval na margo Kováčika. Zároveň pripomenul, že hoci Kováčik nepodával žaloby, radoví prokurátori podávali žaloby a riešili prípady.

Výberové konania na právnych čakateľov, asistentov prokuratúry i prokurátorov navrhuje Hrivnák zamerať okrem odbornej stránky aj na zisťovanie morálnej integrity a majetkových pomerov. Vo výberových konaniach by mala byť podľa neho prítomná verejnosť. Chcel by tiež určiť skúšobnú dobu začínajúceho prokurátora na päť rokov, po uplynutí tejto doby by sa robilo komplexné hodnotenie, na základe ktorého by mohol vykonávať svoju prácu bez časového obmedzenia, alebo by skončil. Hrivnák by chcel rozšíriť Radu prokurátorov o nominantov vlády, parlamentu i tretieho sektora. Navrhuje elektronické náhodné prideľovanie vecí prokurátorom.

Hrivnáka nominovala do funkcie Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, za šéfa Generálnej prokuratúry SR kandidoval aj v roku 2010.