Košice 16. januára (TASR) - Rigidné dodržiavanie poradia pri vybavovaní podaní neospravedlňuje nečinnosť súdu. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS), podľa ktorého Krajský súd v Bratislave porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Krajský súd bol v danom prípade nečinný viac ako dva roky.

Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou na krajskom súde 19. februára 2020 domáhala preskúmania rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. Týkalo sa zamietnutia žiadosti o obnovenie jej prechodného pobytu na území SR na účel podnikania.

Krajský súd bol v prípade dlhodobo nečinný a termín verejného vyhlásenia rozsudku nariadil až na 21. septembra 2022. Vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukázal na zložitú personálnu situáciu na súde vo vzťahu k vybavovaniu agendy správneho súdnictva.

"Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že systémové nedostatky pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy," informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová. Zároveň ÚS neprijal obranu krajského súdu založenú na argumentácii, podľa ktorej by v dôsledku rýchlejšieho rozhodnutia o jej správnej žalobe bola sťažovateľka uprednostnená pred inými žalobcami, ktorí sa na krajský súd obrátili skôr.

ÚS pripomenul, že krajský súd v procese rozhodovania o správnej žalobe sťažovateľky poskytoval aj ochranu jej základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. "Nesplnenie tejto povinnosti však nemôže stratiť charakter protiprávnosti dôsledným uplatňovaním pravidla o vybavovaní jednotlivých vecí podľa poradia ich nápadu. Akceptácia krajským súdom artikulovaného konceptu by viedla k výsledku, keď by jedno konanie poznačené prieťahmi muselo nevyhnutne založiť prieťahy aj v ďalšom neskôr začatom konaní. Nedovolený zásah do základného práva podľa článku 48 odsek dva ústavy v jednom konaní by takto automaticky ospravedlňoval porušenie tohto práva v konaní o neskoršej správnej žalobe," uviedol ÚS.

Postup krajského súdu tak podľa ÚS bol poznačený prieťahmi, ktoré je možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ústavy a Listiny základných práv a slobôd. ÚS v náleze z 8. decembra 2022 sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania.