Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Slovensko

Ústavný súd stále nerozhodol o rokovacom poriadku parlamentu

Ústavný súd SR, archívna snímka. Foto: TASR František Iván

Opoziční poslanci sú presvedčení, že niektoré časti rokovacieho poriadku nie sú v súlade s ústavou.

Bratislava 27. mája (TASR) - Ústavný súd zatiaľ nerozhodol, či je Rokovací poriadok Národnej rady SR, ktorý zaviedol časové limity na vystúpenie poslancov, či zakázal používať v pléne transparenty, v súlade s Ústavou SR alebo nie. Podanie opozície prijal ešte v marci 2017 na ďalšie konanie.

"O merite veci zatiaľ rozhodnuté nebolo. Sudca spravodajca naďalej vykonáva nevyhnutné procesné úkony, aby plénum ústavného súdu mohlo v konaní rozhodnúť vo veci samej. Termín rozhodovania o merite veci vytýčený nebol," uviedla pre TASR Jana Fecsu z tlačového odboru Kancelárie Ústavného súdu.

Opoziční poslanci sú presvedčení, že niektoré časti rokovacieho poriadku nie sú v súlade s ústavou. V podaní hovoria o nesúlade s princípom ochrany práva na slobodu prejavu, s princípom ochrany slobodnej súťaže politických síl a s princípmi právneho štátu.

Novelu rokovacieho poriadku navrhli koaliční poslanci z SNS, Smeru-SD a Mosta-Híd. Pôvodne ju inicioval predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Právna norma zaviedla časové limity a zakázala v rokovacej sále transparenty, plagáty, letáky a iné obrazové, zvukové a zvukovo-obrazové prezentácie, ale aj materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie a reklamu. Poslanci tiež majú zákaz robiť fotografie, zvukové záznamy a audiovizuálne záznamy alebo audiovizuálne prenosy. Robiť ich môže kancelária parlamentu a médiá.

Opozícia opatrenia od začiatku kritizovala, hovorila o obmedzovaní slobody prejavu. Avizovala, že ak zmeny prejdú, obráti sa na ústavný súd. Koalícia kritiku odmietala, nesúhlasila s názorom, že sa snaží obmedziť práva opozície. Danko ešte začiatkom minulého roka nový rokovací poriadok obhajoval, podľa neho zmeny v pravidlách rokovania našli svoje opodstatnenie. Právna norma platí bez podpisu prezidenta SR Andreja Kisku.