Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Právna ochrana zakotvená v jednotlivých ustanoveniach postihuje iba najzávažnejšie spoločensky nežiaduce konania.
Autor TASR
Košice 10. apríla (TASR) – Ústavný súd (ÚS) SR v roku 2015 vyslovil nálezmi porušenie základného práva sťažovateľov na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť v 13 prípadoch. Sťažovatelia sa za účelom ochrany uvedených práv môžu na ÚS obracať so svojimi sťažnosťami podľa Ústavy SR, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
„Konania podľa článku 127 ústavy, ktoré sa začínajú na základe sťažností sťažovateľov namietajúcich práve porušenie ich základného práva na osobnú slobodu alebo práva na slobodu a bezpečnosť, sa vyznačujú mnohými špecifikami, ktoré musia sudcovia ÚS vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať,“ upozorňuje predsedníčka ÚS Ivetta Macejková.
Tieto špecifiká vyplývajú podľa nej už zo samotných zásad trestného práva, ktorého prostriedky majú nastúpiť až ako tzv. prostriedok ultima ratio. Znamená to, že prichádzajú do úvahy len vtedy, keď prostriedky iných právnych odvetví, napríklad občianskeho, správneho alebo pracovného práva, na ich ochranu nepostačujú.
"Možno teda konštatovať, že právna ochrana zakotvená v jednotlivých ustanoveniach ako trestného práva hmotného, tak aj trestného práva procesného postihuje iba najzávažnejšie spoločensky nežiaduce konania," vysvetlila Macejková.
"Z toho vyplýva aj záujem spoločnosti a štátu na ich postihovaní a rovnako skutočnosť, že ochrana poskytnutá trestným právom je zároveň ochranou najprísnejšou, s najzávažnejším dosahom na práva páchateľa, preto len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Ústava a príslušné zákonné ustanovenia zároveň upravujú aj presný procesný postup trestného konania," priblížila predsedníčka ÚS.
V súvislosti s touto skutočnosťou Ivetta Macejková upozorňuje, že „práve nedodržanie zákonom stanoveného procesného postupu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi spôsobuje, že sťažovatelia namietajúci porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu bývajú v konaniach pred Ústavným súdom úspešní".
„Hoci sú tieto prípady citlivé a ÚS si uvedomuje, že sa jeho rozhodnutia v prospech takýchto sťažovateľov často stretávajú s nevôľou verejnosti, nemôže ani v takýchto konaniach rezignovať na svoju úlohu nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti, ale naopak, musí dbať o to, aby bola zabezpečená riadna právna ochrana všetkých účastníkov konaní pred ním,“ dodala Macejková.
„Konania podľa článku 127 ústavy, ktoré sa začínajú na základe sťažností sťažovateľov namietajúcich práve porušenie ich základného práva na osobnú slobodu alebo práva na slobodu a bezpečnosť, sa vyznačujú mnohými špecifikami, ktoré musia sudcovia ÚS vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať,“ upozorňuje predsedníčka ÚS Ivetta Macejková.
Tieto špecifiká vyplývajú podľa nej už zo samotných zásad trestného práva, ktorého prostriedky majú nastúpiť až ako tzv. prostriedok ultima ratio. Znamená to, že prichádzajú do úvahy len vtedy, keď prostriedky iných právnych odvetví, napríklad občianskeho, správneho alebo pracovného práva, na ich ochranu nepostačujú.
"Možno teda konštatovať, že právna ochrana zakotvená v jednotlivých ustanoveniach ako trestného práva hmotného, tak aj trestného práva procesného postihuje iba najzávažnejšie spoločensky nežiaduce konania," vysvetlila Macejková.
"Z toho vyplýva aj záujem spoločnosti a štátu na ich postihovaní a rovnako skutočnosť, že ochrana poskytnutá trestným právom je zároveň ochranou najprísnejšou, s najzávažnejším dosahom na práva páchateľa, preto len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Ústava a príslušné zákonné ustanovenia zároveň upravujú aj presný procesný postup trestného konania," priblížila predsedníčka ÚS.
V súvislosti s touto skutočnosťou Ivetta Macejková upozorňuje, že „práve nedodržanie zákonom stanoveného procesného postupu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi spôsobuje, že sťažovatelia namietajúci porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu bývajú v konaniach pred Ústavným súdom úspešní".
„Hoci sú tieto prípady citlivé a ÚS si uvedomuje, že sa jeho rozhodnutia v prospech takýchto sťažovateľov často stretávajú s nevôľou verejnosti, nemôže ani v takýchto konaniach rezignovať na svoju úlohu nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti, ale naopak, musí dbať o to, aby bola zabezpečená riadna právna ochrana všetkých účastníkov konaní pred ním,“ dodala Macejková.
