Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povinnosť podávať majetkové priznanie sa týka aj bývalých verejných funkcionárov, a to v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Pracovná skupina zložená z poslancov všetkých parlamentných strán splnila svoju úlohu a odovzdala paragrafové znenie nového ústavného zákona, na základe ktorého musia verejní činitelia rok čo rok podávať majetkové priznania.
Na schôdzu parlamentu by sa návrh mohol dostať v lete alebo na jeseň.
"Nové majetkové priznania by mali zvýšiť výpovednú hodnotu v tom zmysle, aby sa dali odkontrolovať majetkové prírastky verejných funkcionárov tak, ako pribúdajú a či ich mohli z priznaných príjmov aj nadobudnúť," uviedla pre TASR členka pracovnej skupiny a predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská.
Poslanec vládneho Smeru-SD Otto Brixi, ktorý v pracovnej skupine vystriedal stranícku kolegyňu Renátu Zmajkovičovú, pripúšťa, že verejnosť uvidí politikom viac na prsty. "Priznania sa sprehliadnia, sprehľadní a sfunkční sa aj proces postihovania v prípade nepodania majetkových priznaní," avizoval. Podľa jeho slov je materiál v súčasnosti na pripomienkovaní v jednotlivých poslaneckých kluboch. "Boli tam aj sporné otázky, a tak sa domnievam, že môžu nastať ešte nejaké drobné parciálne zmeny," pripustil. Brixi je však presvedčený, že novela ústavného zákona, na ktorú je potrebných aspoň 90 hlasov, v konečnom dôsledku prejde.
Aktuálne musia verejní činitelia podať majetkové priznania za rok 2012 už do nedele 31. marca, a to ešte podľa súčasných pravidiel. Informácie o majetkových pomeroch zasielajú Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií.
Povinnosť podávať majetkové priznanie sa týka aj bývalých verejných funkcionárov, a to v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Za nesplnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, hrozí pokuta až do výšky mesačného platu.
V súčasnosti sú majetkové priznania pomerne všeobecné. Verejnosť sa z nich dozvie výšku príjmu z výkonu verejnej funkcie a prípadne výšku iných príjmov za uplynulý rok. Inak sa v ňom uvádzajú len položky ako dom, osobný automobil, pozemok či úspory. Aká je ich hodnota, dotazník neuvádza.
Zmenený zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by mal priniesť povinnosť nahlasovať všetky príjmy, vrátane príjmov z dividend či prenájmu. Rovnako tak by mali verejní funkcionári uvádzať hodnotnejší majetok, ktorý nielen vlastnili, ale aj užívali ako zapožičaný. Pôsobnosť právnej normy sa má zároveň rozšíriť na všetkých verejných funkcionárov, ktorých volí parlament. Súčasný zákon napríklad povinnosť podávať majetkové priznanie neukladá šéfovi RTVS či špeciálnemu prokurátorovi. Všetok majetok má byť uvedený konkrétne a podrobne, pričom formulár, ktorý verejní funkcionári vyplňujú, bude právne záväzný.
Na novele zákona pracovala skupina pod vedením Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) a podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD), ktorú neskôr vystriedal Brixi. Na jej rokovaní sa zúčastňovali aj Miroslav Kadúc (OĽaNO), Gábor Gál (Most-Híd), Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Alojz Přidal (KDH).
Na schôdzu parlamentu by sa návrh mohol dostať v lete alebo na jeseň.
"Nové majetkové priznania by mali zvýšiť výpovednú hodnotu v tom zmysle, aby sa dali odkontrolovať majetkové prírastky verejných funkcionárov tak, ako pribúdajú a či ich mohli z priznaných príjmov aj nadobudnúť," uviedla pre TASR členka pracovnej skupiny a predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská.
Poslanec vládneho Smeru-SD Otto Brixi, ktorý v pracovnej skupine vystriedal stranícku kolegyňu Renátu Zmajkovičovú, pripúšťa, že verejnosť uvidí politikom viac na prsty. "Priznania sa sprehliadnia, sprehľadní a sfunkční sa aj proces postihovania v prípade nepodania majetkových priznaní," avizoval. Podľa jeho slov je materiál v súčasnosti na pripomienkovaní v jednotlivých poslaneckých kluboch. "Boli tam aj sporné otázky, a tak sa domnievam, že môžu nastať ešte nejaké drobné parciálne zmeny," pripustil. Brixi je však presvedčený, že novela ústavného zákona, na ktorú je potrebných aspoň 90 hlasov, v konečnom dôsledku prejde.
Aktuálne musia verejní činitelia podať majetkové priznania za rok 2012 už do nedele 31. marca, a to ešte podľa súčasných pravidiel. Informácie o majetkových pomeroch zasielajú Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií.
Povinnosť podávať majetkové priznanie sa týka aj bývalých verejných funkcionárov, a to v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Za nesplnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, hrozí pokuta až do výšky mesačného platu.
V súčasnosti sú majetkové priznania pomerne všeobecné. Verejnosť sa z nich dozvie výšku príjmu z výkonu verejnej funkcie a prípadne výšku iných príjmov za uplynulý rok. Inak sa v ňom uvádzajú len položky ako dom, osobný automobil, pozemok či úspory. Aká je ich hodnota, dotazník neuvádza.
Zmenený zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by mal priniesť povinnosť nahlasovať všetky príjmy, vrátane príjmov z dividend či prenájmu. Rovnako tak by mali verejní funkcionári uvádzať hodnotnejší majetok, ktorý nielen vlastnili, ale aj užívali ako zapožičaný. Pôsobnosť právnej normy sa má zároveň rozšíriť na všetkých verejných funkcionárov, ktorých volí parlament. Súčasný zákon napríklad povinnosť podávať majetkové priznanie neukladá šéfovi RTVS či špeciálnemu prokurátorovi. Všetok majetok má byť uvedený konkrétne a podrobne, pričom formulár, ktorý verejní funkcionári vyplňujú, bude právne záväzný.
Na novele zákona pracovala skupina pod vedením Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) a podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD), ktorú neskôr vystriedal Brixi. Na jej rokovaní sa zúčastňovali aj Miroslav Kadúc (OĽaNO), Gábor Gál (Most-Híd), Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Alojz Přidal (KDH).
