Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR).
Autor TASR
Bratislava 31. augusta (TASR) - Slovenská národná rada (SNR) pred 32 rokmi schválila Ústavu Slovenskej republiky (SR). Stalo sa tak štyri mesiace pred vznikom samostatnej SR, ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Prijatie Ústavy SR z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.
Jej schváleniu predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.
O návrhu novej slovenskej ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať už začiatkom augusta 1992. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.
Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.
Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR).
Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022 a dvakrát v roku 2023.
Jej schváleniu predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.
O návrhu novej slovenskej ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať už začiatkom augusta 1992. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.
Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.
Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR).
Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022 a dvakrát v roku 2023.
