Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Osobitný migračný novodobý trend predstavujú podľa jej slov tí, ktorí sa najmä z rodinných dôvodov pred 30 až 50 rokmi prisťahovali do Chorvátska, prevažne do Rijeky a okolia.
Autor TASR
Záhreb/Bratislava 16. novembra (TASR) - Slováci žijúci v Chorvátsku naďalej udržiavajú slovenské tradície a svoju kultúru, združujú sa aj v spolkoch a organizujú rôzne podujatia. Podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) žije v Chorvátsku 10.000 Slovákov, pričom k slovenskej národnostnej menšine sa podľa sčítania z roku 2011 prihlásilo 4753 osôb. Pre TASR to uviedla Iveta Baloghová z ÚSŽZ.
"Vo veľkej miere ide o autochtónnych obyvateľov, ktorých predkovia sa na územie dnešného Chorvátska prisťahovali v niekoľkých vlnách, pričom prví slovenskí kolonisti prišli do Slavónie už koncom 17. storočia ako obchodníci, sezónni robotníci alebo vojaci. Hromadnejšia kolonizácia nastala v druhej polovici 19. storočia a pokračovala až do začiatku 20. storočia," uviedla Baloghová s tým, že migrácia za prácou bola najprv sezónna, neskôr aj trvalá. Osobitný migračný novodobý trend predstavujú podľa jej slov tí, ktorí sa najmä z rodinných dôvodov pred 30 až 50 rokmi prisťahovali do Chorvátska, prevažne do Rijeky a okolia.
Dodala, že v súčasnosti majú rôzne zamestnania a vo voľnom čase udržiavajú a rozvíjajú slovenské národné kultúrne dedičstvo, najmä folklór, vydávajú knihy v slovenčine, mesačník Prameň a majú aj rozhlasové relácie. Ich strešnou organizáciou je Zväz Slovákov, ktorý sídli v Našiciach. Jeho cieľom je podporovať národnú a kultúrnu identitu slovenskej národnostnej menšiny v oblasti kultúrno-umeleckej, vzdelávacej, vedeckej a výskumnej, duchovnej a medzinárodnej činnosti. Združuje a koordinuje 15 matíc slovenských v Chorvátsku, na svojom webe informuje o organizácii viacerých akcií a festivalov.
Matice pôsobia v rôznych mestách, vo viacerých sa vyučuje slovenský jazyk v miestnych školách. Všetky matice pri príležitosti osláv príchodu Slovákov na územie Slavónie, ale aj pri iných príležitostiach organizujú celodenné akcie s kultúrnym programom.
Napríklad pod Maticou slovenskou Ilok pôsobí Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra. "Významné miesto patrilo aj ilockým ochotníkom a ich divadelnej činnosti, ktorá aj pre pandémiu prestala so svojou činnosťou," dodala Baloghová s tým, že tu pôsobí aj hudobný, šachový a futbalový krúžok. Poznamenala, že napríklad v Lipovľanoch je jediný slovenský etnodom a v Našiciach zas pracuje aj Slovenské kultúrne centrum (SKC) Našice. To vykonáva informačno-dokumentačnú činnosť, spracováva a dokumentuje materiály zo života slovenskej menšiny v Chorvátsku, organizuje edukačné a informačné podujatia.
Jednotlivé organizácie spolupracujú aj s ÚSŽZ a zúčastňujú sa na podujatiach, ktorých garantom, organizátorom alebo spoluorganizátorom je úrad. Ako príklad uviedla Deň zahraničných Slovákov, letné tábory pre deti a mládež z radov krajanov či literárne súťaže. Doplnila, že sa zúčastňujú aj na Stálej konferencii, na zasadnutiach poradných orgánov predsedu ÚSŽS a viacerých komisií. "Takisto prichádzajú na úrad konzultovať a riešiť svoje potreby, prípadne sa podeliť o dosiahnuté úspechy," uzavrela.
"Vo veľkej miere ide o autochtónnych obyvateľov, ktorých predkovia sa na územie dnešného Chorvátska prisťahovali v niekoľkých vlnách, pričom prví slovenskí kolonisti prišli do Slavónie už koncom 17. storočia ako obchodníci, sezónni robotníci alebo vojaci. Hromadnejšia kolonizácia nastala v druhej polovici 19. storočia a pokračovala až do začiatku 20. storočia," uviedla Baloghová s tým, že migrácia za prácou bola najprv sezónna, neskôr aj trvalá. Osobitný migračný novodobý trend predstavujú podľa jej slov tí, ktorí sa najmä z rodinných dôvodov pred 30 až 50 rokmi prisťahovali do Chorvátska, prevažne do Rijeky a okolia.
Dodala, že v súčasnosti majú rôzne zamestnania a vo voľnom čase udržiavajú a rozvíjajú slovenské národné kultúrne dedičstvo, najmä folklór, vydávajú knihy v slovenčine, mesačník Prameň a majú aj rozhlasové relácie. Ich strešnou organizáciou je Zväz Slovákov, ktorý sídli v Našiciach. Jeho cieľom je podporovať národnú a kultúrnu identitu slovenskej národnostnej menšiny v oblasti kultúrno-umeleckej, vzdelávacej, vedeckej a výskumnej, duchovnej a medzinárodnej činnosti. Združuje a koordinuje 15 matíc slovenských v Chorvátsku, na svojom webe informuje o organizácii viacerých akcií a festivalov.
Matice pôsobia v rôznych mestách, vo viacerých sa vyučuje slovenský jazyk v miestnych školách. Všetky matice pri príležitosti osláv príchodu Slovákov na územie Slavónie, ale aj pri iných príležitostiach organizujú celodenné akcie s kultúrnym programom.
Napríklad pod Maticou slovenskou Ilok pôsobí Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra. "Významné miesto patrilo aj ilockým ochotníkom a ich divadelnej činnosti, ktorá aj pre pandémiu prestala so svojou činnosťou," dodala Baloghová s tým, že tu pôsobí aj hudobný, šachový a futbalový krúžok. Poznamenala, že napríklad v Lipovľanoch je jediný slovenský etnodom a v Našiciach zas pracuje aj Slovenské kultúrne centrum (SKC) Našice. To vykonáva informačno-dokumentačnú činnosť, spracováva a dokumentuje materiály zo života slovenskej menšiny v Chorvátsku, organizuje edukačné a informačné podujatia.
Jednotlivé organizácie spolupracujú aj s ÚSŽZ a zúčastňujú sa na podujatiach, ktorých garantom, organizátorom alebo spoluorganizátorom je úrad. Ako príklad uviedla Deň zahraničných Slovákov, letné tábory pre deti a mládež z radov krajanov či literárne súťaže. Doplnila, že sa zúčastňujú aj na Stálej konferencii, na zasadnutiach poradných orgánov predsedu ÚSŽS a viacerých komisií. "Takisto prichádzajú na úrad konzultovať a riešiť svoje potreby, prípadne sa podeliť o dosiahnuté úspechy," uzavrela.
