Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prieskumu agentúry FOCUS táto zatienila všetko ostatné. Kým mediálne správy týkajúce sa utečencov spomínalo vyše 90 percent respondentov.
Autor TASR
Bratislava 2. októbra (TASR) – Najvýraznejšie vnímanou témou v médiách bola na Slovensku v mesiaci september téma utečencov. Podľa prieskumu agentúry FOCUS táto zatienila všetko ostatné. Kým mediálne správy týkajúce sa utečencov spomínalo vyše 90 percent respondentov, žiadna z ostatných tém nepresiahla ani desať percent.
V septembrovom prieskume verejnej mienky, ktorý sa týkal tém v médiách, oslovil FOCUS 1003 respondentov. Tí odpovedali na otázku, o ktorých udalostiach sa na Slovensku v poslednom mesiaci najviac písalo alebo rozprávalo v médiách ako televízia, rozhlas, tlač či internet. Opýtaní mali pritom možnosť uviesť viaceré odpovede.
Správy týkajúce sa utečencov si v médiách všimlo až 91,6 percenta respondentov. Martin Slosiarik z agentúry FOCUS poukázal na to, že téma imigrantov výrazne prekonala aj vnímanie prípadu Váhostav v období, keď táto kauza vrcholila. "Vtedy si udalosti týkajúce sa Váhostavu v súvislosti s vysielaním médií pamätalo približne 50 percent respondentov," upozornil Slosiarik.
Pozornosť venovanú téme utečencov vysvetlil Slosiarik tým, že ide o udalosti, ktoré sa dejú v tesnom susedstve Slovenska a aktuálna situácia i jej riešenia sa týkajú každého z nás. Tému pritom ľudia vnímajú najmä v súvislosti s obavami, ktoré pociťujú. "Tou najčastejšou je obava, aby príchod utečencov neznamenal zvýšenie kriminality a ohrozenie vnútornej bezpečnosti Slovenska, či už z dôvodu obavy z možných teroristických útokov, alebo napätia a konfliktov medzi domácim obyvateľstvom a imigrantmi," informoval Slosiarik. Silne zastúpené sú však aj sociálne a ekonomické dôvody obáv. "Napríklad, že imigranti budú čerpať benefity z nášho sociálneho systému, alebo že budú brať prácu, ktorej ani pre Slovákov nie je dosť," vysvetlil sociológ. Obavy vyplývajúce z kultúrnych a náboženských dôvodov respondenti spomínajú menej.
Slosiarik upozornil aj na rozdiely v prevládajúcom postoji verejnosti k tejto otázke v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. "Podľa nášho posledného prieskumu zo začiatku septembra si takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska myslia, že by sme nemali prijať na Slovensko žiadneho utečenca. Keď rovnakú otázku položili kolegovia v Českej republike, takýto odmietavý postoj vyjadrilo 50 percent respondentov, v Poľsku dokonca len 38 percent," informoval Slosiarik.
Upozornil však, že nemožno zovšeobecňovať postoj Slovákov k utečencom. "Je výrazný rozdiel, ako Slováci nazerajú na utečencov z Afriky či Blízkeho východu a na utečencov z Ukrajiny," vysvetlil. "Zatiaľ čo si až takmer tri štvrtiny obyvateľstva Slovenska myslia, že by sme určite alebo skôr nemali prijať utečencov z Afriky a Blízkeho Východu, tak v prípade utečencov z Ukrajiny si to myslí len polovica obyvateľov Slovenska," spresnil.
V septembrovom prieskume verejnej mienky, ktorý sa týkal tém v médiách, oslovil FOCUS 1003 respondentov. Tí odpovedali na otázku, o ktorých udalostiach sa na Slovensku v poslednom mesiaci najviac písalo alebo rozprávalo v médiách ako televízia, rozhlas, tlač či internet. Opýtaní mali pritom možnosť uviesť viaceré odpovede.
Správy týkajúce sa utečencov si v médiách všimlo až 91,6 percenta respondentov. Martin Slosiarik z agentúry FOCUS poukázal na to, že téma imigrantov výrazne prekonala aj vnímanie prípadu Váhostav v období, keď táto kauza vrcholila. "Vtedy si udalosti týkajúce sa Váhostavu v súvislosti s vysielaním médií pamätalo približne 50 percent respondentov," upozornil Slosiarik.
Pozornosť venovanú téme utečencov vysvetlil Slosiarik tým, že ide o udalosti, ktoré sa dejú v tesnom susedstve Slovenska a aktuálna situácia i jej riešenia sa týkajú každého z nás. Tému pritom ľudia vnímajú najmä v súvislosti s obavami, ktoré pociťujú. "Tou najčastejšou je obava, aby príchod utečencov neznamenal zvýšenie kriminality a ohrozenie vnútornej bezpečnosti Slovenska, či už z dôvodu obavy z možných teroristických útokov, alebo napätia a konfliktov medzi domácim obyvateľstvom a imigrantmi," informoval Slosiarik. Silne zastúpené sú však aj sociálne a ekonomické dôvody obáv. "Napríklad, že imigranti budú čerpať benefity z nášho sociálneho systému, alebo že budú brať prácu, ktorej ani pre Slovákov nie je dosť," vysvetlil sociológ. Obavy vyplývajúce z kultúrnych a náboženských dôvodov respondenti spomínajú menej.
Slosiarik upozornil aj na rozdiely v prevládajúcom postoji verejnosti k tejto otázke v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. "Podľa nášho posledného prieskumu zo začiatku septembra si takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska myslia, že by sme nemali prijať na Slovensko žiadneho utečenca. Keď rovnakú otázku položili kolegovia v Českej republike, takýto odmietavý postoj vyjadrilo 50 percent respondentov, v Poľsku dokonca len 38 percent," informoval Slosiarik.
Upozornil však, že nemožno zovšeobecňovať postoj Slovákov k utečencom. "Je výrazný rozdiel, ako Slováci nazerajú na utečencov z Afriky či Blízkeho východu a na utečencov z Ukrajiny," vysvetlil. "Zatiaľ čo si až takmer tri štvrtiny obyvateľstva Slovenska myslia, že by sme určite alebo skôr nemali prijať utečencov z Afriky a Blízkeho Východu, tak v prípade utečencov z Ukrajiny si to myslí len polovica obyvateľov Slovenska," spresnil.
