Bratislava 5. augusta (TASR) - Klimatická zmena má nepriamy dosah aj na ľudské zdravie. Medzi najzraniteľnejšie skupiny v tejto súvislosti patria napríklad deti a seniori, osoby s chronickými ochoreniami, zamestnanci pracujúci v exteriéri. Pre TASR to uviedli Milada Eštoková a Michaela Paulíková z odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
"Meranie zdravotných dopadov zmeny klímy sa nedá presne kvantifikovať, ani špecifikovať. Vnímanie dopadov klimatickej zmeny je individuálne a závisí najmä od prostredia, v ktorom žijeme," priblížili odborníčky. Vplyv klimatickej zmeny na zdravie podľa nich súvisí so zmenami v kvalite a množstve potravy a vody, zmenami vo výskyte a rozšírení napríklad vodou a vektormi prenášaných ochorení, vývojom akútnych a chronických respiračných ochorení, ako aj kardiovaskulárnych ochorení. Tiež zmenami v kvalite ovzdušia, zmenami ekosystémov, zmenami v poľnohospodárstve, v životných podmienkach a osídľovaní.
Najzraniteľnejšou skupinou reagujúcou na zmenu klímy sú podľa odborníčok ľudia nad 65 rokov, deti do päť rokov, tiež osoby s chronickými ochoreniami. "Najmä so srdcovocievnymi, dýchacími alebo mentálnymi," spresnili. Okrem toho aj zamestnanci pracujúci v exteriéri, sociálne izolovaní a ľudia žijúci v mestách.
Na archívnej snímke ľudia sa ochladzujú počas vysokých teplôt na Hlavnom námestí v mestskej časti Bratislava - Staré mesto.Foto: TASR - Martin Baumann
ÚVZ pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa pre klimatickú zmenu v Európe v blízkej dobe zvýši výskyt respiračných ochorení. "Predpokladaný nárast respiračných ochorení sa očakáva v dôsledku významnejšieho znečistenia ovzdušia najmä v mestách so zvýšenými koncentráciami škodlivín z priemyslu a dopravy, prípadne zo zvýšenej distribúcie peľov," vysvetlili Eštoková a Paulíková. Dodali, že v súvislosti s predlžovaním peľovej sezóny (približne o desať dní) epidemicky stúpa počet alergikov v rozvinutých krajinách, a to vrátane Slovenska, preto sa v súčasnosti hovorí o "epidémii alergických ochorení".
Neprispieva tomu podľa odborníčok ani fakt, že prítomnosť peľových alergénov sa začína už v zimnom období. "Expozícia rozmanitejším alergénom - látkam vyvolávajúcim alergie, počas dlhších období má za následok tzv. polysenzibilizáciu, teda zvýšenú citlivosť na viaceré druhy látok alebo alergénov, ktorá môže predstavovať základ pre trvalú a ťažkú povahu príznakov alergie," vysvetlili.
Okrem toho WHO očakáva v súvislosti so zmenou klímy v európskom regióne aj nárast výskytu ochorení, zranení a úmrtí, spojených s extrémnymi horúčavami a požiarmi. Zvýšia sa aj zdravotné dosahy v súvislosti s povodňami. Podľa organizácie tiež nastanú zmeny vo výskyte ochorení prenášaných kliešťami, ktoré sa objavujú už aj vo vyšších nadmorských výškach, a teda v severnejších oblastiach, kde sa predtým nevyskytovali. Tiež vo výskyte ochorení prenášaných komármi či hlodavcami, ako aj ochorení prenášaných potravinami. Podľa WHO sa zvýši aj výskyt ochorení prenášaných vodou tam, kde je sanitácia a hygiena na nízkej úrovni.
